Slovenskí zamestnanci si polepšia, zavádzajú sa príplatky za nočnú aj víkendovú prácu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Kalkulačka, peniaze
Foto: ilustračné, thinkstockphotos.com

BRATISLAVA 1. mája (WebNoviny.sk) – Od začiatku mája sa pre zamestnancov zvyšujú príplatky za prácu v noci a cez sviatok, či zavádzajú príplatky za prácu v sobotu a nedeľu.

Zamestnávateľom tiež pribúda povinnosť pri zverejňovaní ponuky zamestnania uvádzať v inzeráte sumu základnej zložky mzdy. Pri uzatvorení pracovnej zmluvy pritom zamestnávateľ nesmie so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma, ktorú zverejnil v inzeráte. Vyplýva to z novely Zákonníka práce, ktorá nadobúda účinnosť od 1. mája tohto roka.

Zvyšovanie príplatkov za nočnú prácu sa zrealizuje v dvoch etapách. Od 1. mája tohto roka sa pri nerizikovom zamestnaní príplatok za nočnú prácu zvýši zo súčasných 20 % na 30 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy a od 1. mája budúceho roka na konečných 40 % zo sumy minimálneho hodinového zárobku.

Riziková práca

V prípade rizikovej práce pôjde od mája tohto roka o zvýšenie z 20 % na 35 % a od 1. mája budúceho roka na 50 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy.

Ak sa u zamestnávateľa pracuje prevažne v noci, v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve bude možné dohodnúť aj nižší príplatok za prácu v noci, od mája tohto roka najmenej však vo výške 25 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy a od mája budúceho roka aspoň vo výške 35 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy.

Takáto výnimka sa však vzťahuje len na zamestnanca, ktorý nevykonáva rizikovú prácu. V pracovnej zmluve bude možné dohodnúť takýto nižší príplatok len vtedy, keď u zamestnávateľa nepôsobia odbory a ak zamestnávateľ mal v predošlom roku menej ako 20 zamestnancov.

Príplatky za sviatok

Novelou Zákonníka práce sa tiež zvýši príplatok za sviatok, a to z 50 % na 100 % priemerného zárobku zamestnanca. Príplatok za prácu v sobotu sa od mája tohto roka zavádza v sume 25 % minimálnej hodinovej mzdy a od mája budúceho roka stúpne na 50 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy.

Ak sa u zamestnávateľa pravidelne pracuje v sobotu, v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve bude možné dohodnúť aj nižší príplatok za prácu v sobotu, od mája tohto roka aspoň v sume 20 % z minimálnej hodinovej mzdy a od mája budúceho roka najmenej však vo výške 45 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy.

V pracovnej zmluve bude možné dohodnúť takýto nižší príplatok len vtedy, keď u zamestnávateľa nepôsobia odbory a ak zamestnávateľ mal v predošlom roku menej ako 20 zamestnancov.

Pravidelná práca v nedeľu

Vyššie príplatky budú mať zamestnanci aj za prácu v nedeľu. Od začiatku mája tohto roka tieto príplatky dosiahnu 50 % zo sumy hodinovej minimálnej mzdy a od mája budúceho roka už budú v sume minimálneho hodinového zárobku.

Ak sa u zamestnávateľa pravidelne pracuje v nedeľu, v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve bude možné dohodnúť aj nižší príplatok za prácu v nedeľu, od mája tohto roka najmenej vo výške 40 % z minimálnej hodinovej mzdy a od mája budúceho roka najmenej však vo výške 90 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy.

V pracovnej zmluve bude možné dohodnúť takýto nižší príplatok len vtedy, keď u zamestnávateľa nepôsobia odbory a ak zamestnávateľ mal v predošlom roku menej ako 20 zamestnancov.

Vyššie príplatky za prácu v noci a počas sviatkov a nové príplatky za prácu cez víkend sa budú vzťahovať aj na zamestnancov v štátnej a verejnej službe. Vyššie príplatky sa tak budú okrem iného uplatňovať aj pre zdravotné sestry, či pre zamestnancov domovov sociálnych služieb.

Výrazný dopad na malé a stredné podniky

Ako v tlačovej správe uviedla Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ), zvýšenie príplatkov bude mať výrazný dopad na malé a stredné podniky, ktoré nie sú v takej dobrej ekonomickej kondícii, ako aj na ekonomicky slabé regióny s vyššou nezamestnanosťou. Mnohé veľké spoločnosti podľa AZZZ totiž majú už dnes vo svojich kolektívnych zmluvách zahrnuté rôzne formy príplatkov, či benefitov.

„Vzhľadom na neustále sa zvyšujúce náklady a povinnosti, ktoré zamestnávateľom každým rokom pribúdajú, máme obavy, že poškodia konkurencieschopnosť slovenského priemyslu,“ tvrdí prezident AZZZ Tomáš Malatinský. V poslednom období sa podľa neho prijalo množstvo zákonov, ktoré generujú zamestnávateľom ďalšie náklady.

„Firmy môžu mať skutočne problém zvládnuť tieto záväzky, najmä v časoch, keď ekonomická situácia nebude tak priaznivá, keď firmy prídu o svoje zákazky. Naplno sa to neprejaví dnes, ani zajtra, ale naplno sa to prejaví práve v čase, keď príde nejaké zakolísanie na svetových trhoch a zamestnávatelia budú nútení hľadať alternatívne riešenia,“ uviedol Malatinský.

Mzdy v súkromnom sektore by sa podľa neho mali určovať individuálne medzi zamestnancom a zamestnávateľom, prípadne formou kolektívneho vyjednávania. „To je tá správna cesta na to, ako sa majú určovať mzdy, pretože to nie je úloha vlády, aby v súkromnom sektore riešila mzdy formou legislatívneho nariadenia,“ dodal šéf AZZZ.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ján RichterTomáš Malatinský
Firmy a inštitúcie MPSVR Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR