Archeológovia za Bojnou rekonštruujú slovanskú bránu, bude najväčšia v strednej Európe

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Karol Pieta, Bojná
Vedúci výskumu v Bojnej Karol Pieta z Archeologického ústavu v Nitre pred vchodom do Slovanského domu z 9. storočia, ktorý postavili archeológovia na nálezisku Bojná v okrese Topoľčany. Stojí na mieste nálezu pôvodného slovanského obydlia a jeho súčasťou sú aj autentické prvky – spodné časti stien aj kozub v dome sú originály z 9. storočia. Foto: SITA/Mária Pietová

NITRA 12. mája (WebNoviny.sk) – Najväčšia rekonštrukcia slovanskej brány v strednej Európe v súčasnosti vzniká na archeologickom nálezisku v lese za obcou Bojná v okrese Topoľčany. Bránu z 9. storočia rekonštruujú archeológovia na mieste, kde stále stoja jej obvodové valy.

Pozostávať bude z drevenej veže s výškou 11 metrov a sedem metrov dlhého tunela za bránou. Celková šírka rekonštrukcie bude zhruba 12 metrov. Brána v minulosti stála nad priechodom do slovanského hradiska, tunel slúžil ako bezpečnostný prvok.

Najrozsiahlejšia objavená slovanská brána

„Prípadných útočníkov, ktorí by prenikli do vchodu, mohli ostreľovať a ničiť z vyšších pozícií bránovej konštrukcie,“ povedal pre agentúru SITA zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre Karol Pieta. Brána v Bojnej je najrozsiahlejšia objavená slovanská brána v strednej Európe. Rekonštrukcie takýchto brán sú v stredoeurópskom priestore dve – v rakúskom Gars-Thunau a v českom Chotěbuzi, tá slovenská bude najväčšia.

Investorom stavby je obec Bojná, ktorá na projekt získala dotáciu z ministerstva kultúry. Po architektonicko-technickej stránke na výstavbu dohliada Slovenská technická univerzita v Bratislave. Drevená veža bude mať dve podlažia, v ktorých bude expozícia pre návštevníkov. Jej súčasťou by mali byť napríklad aj dobové slovanské zbrane.

Zachytili mnohé drevené súčasti stavby

V Bojnej sa našli až dve brány – východná a západná. Rekonštruuje sa východná, z ktorej sa zachovali obvodové valy do výšky šesť až sedem metrov. „Chceme vytvoriť reálnu priestorovú rekonštrukciu, ktorá najlepšie prezentuje verejnosti mimoriadne staviteľské umenie starých Slovanov, ktorí si trúfali aj na takéto monumentálne stavby s použitím hliny, kameňa a dreva,“ hovorí Pieta.

Pri výskume východnej brány sa archeológom podarilo zachytiť mnohé drevené súčasti tejto stavby, ktoré pri požiari hradiska v 10. storočí zuhoľnateli a vďaka tomu sa zachovali pod zemou dodnes. „Boli to časti prútenej košatiny, ktorá držala hlinené násypy, časti zrubových komôr, z ktorých sa skladal okružný val a tiež spodné časti stĺpov, ktoré tvorili základnú nosnú konštrukciu brány,“ upresnil Pieta.

Vybudujú aj expozíciu pre návštevníkov

Brána má byť hotová do konca mája, potom bude nasledovať ešte budovanie expozície pre návštevníkov tak, aby bolo všetko pripravené na Cyrilo-metodské slávnosti začiatkom júla. V súčasnosti tu už môžu turisti vidieť tri zrekonštruované slovanské domy, prístrešok remeselníkov a náznakovú rekonštrukciu časti hradby.

Cieľom prezentácie je priblížiť verejnosti, ako Slovania na tomto mieste žili. Bojná je najväčším doposiaľ objaveným slovanským náleziskom na našom území. Na základe výsledkov výskumu z posledných rokov možno dnes povedať, že rozsiahla aglomerácia sa skladala z minimálne piatich hradísk a začiatkom 9. storočia tu sídlil miestny kniežací rod. Najväčšie hradisko Bojná – Valy malo rozlohu 12 hektárov, jeho hradby mali dĺžku takmer dva kilometre.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Karol Pieta