BRATISLAVA 13. mája (WebNoviny.sk) – Poslancovi NR SR Ľubošovi Blahovi v piatok vyšla ďalšia marxistická kniha, ktorú nazval Antiglobalista. V predošlých politologických knihách Späť k Marxovi? (2009) a Matrix kapitalizmu (2011) obhajoval moderný marxizmus, demokratický socializmu a revolúciu. Kniha Antiglobalista je podľa neho ešte radikálnejšia ako predošlé diela.
Útok na neoliberálny model globálneho kapitalizmu
„Antiglobalista je frontálnym útokom na neoliberálny model globálneho kapitalizmu. Autor odmieta amerikanizáciu, kritizuje nadvládu nadnárodných korporácií a spochybňuje liberálne ideológie,“ píše sa na prebale knihy.
Blaha sa hlási k tzv. deglobalizácii (upusteniu od globalizácie svetovej ekonomiky) a obhajuje návrat ku „komunitárnym hodnotám klasickej socialistickej ľavice“. Kniha vychádza z marxistickej triednej analýzy, opisuje negatívne dosahy globalizácie na najslabšie vrstvy obyvateľstva vrátane rozvojových krajín globálneho Juhu a snaží sa v ľavicovom myslení nájsť priestor pre hodnoty národného štátu, suverenity a rešpektu k iným kultúram.
Počíta s kontroverziami
Ako sa vyjadril Blaha: „V knihe podrobne opisujem zločiny západných veľmocí, ako aj bezohľadné praktiky nadnárodných koncernov v celom svete. Striedam vedecký a popularizačný štýl písania, aby bola kniha prístupná nielen pre akademikov, ale aj pre širšiu verejnosť.
Smerák Blaha zdôraznil zásluhy Ruska na porážke fašizmu, spomenul aj prepisovanie dejín
Myslím si, že je to doposiaľ moje najradikálnejšie dielo. Písal som ho zhruba dva roky a počítam s tým, že vyvolá kontroverzie. Odmietam v knihe prakticky všetko, čo dennodenne podsúvajú ľudom médiá hlavného prúdu vrátane kapitalizmu, liberalizmu, globalizácie či militarizmu,“ povedal v nedeľu Blaha pre agentúru SITA.
Uvádza ľavicové alternatívy
Blaha v knihe opäť nadväzuje na Marxovu filozofiu a cituje dokonca aj Che Guevaru či Lenina, najmä ich kritiku imperializmu. Poslanec sa venuje predovšetkým kritike neoliberalizmu a americkej nadvlády, ale zároveň predstavuje aj rôzne ľavicové ekonomické alternatívy, napríklad sociálnu ekonomiku, základný príjem, Tobinovu daň, kapitálové kontroly a brettonwoodský systém regulovaného protekcionizmu.
Nevyhýba sa ani téme migrácie, geopolitickým sporom súčasnosti, analyzuje neofašizmus, všíma si aj stredoeurópsky kultúrny kontext. V knihe rozlišuje klasickú ekonomickú ľavicu a liberálnu kultúrnu ľavicu, pričom liberálov ostro kritizuje. Ako píše v závere knihy, jedinou perspektívou pre ľavicu je antikapitalizmus a antiglobalizmus. „Ľavica musí začať opätovne bojovať za záujmy pracujúcich ľudí, za nové ekonomické alternatívy – za nový socializmus,“ zdôrazňuje Blaha.
Známi recenzenti
Knihu recenzovali známi českí a slovenskí teoretici, sociológ Jan Keller, ekonómka Ilona Švihlíková a filozof Jozef Lysý. Profesor Keller o knihe píše, že je „vysoko kvalitná a mimoriadne inšpirujúca“ a ako vysvetľuje: „Súčasná podoba globalizácie býva veľmi často považovaná za celkom apolitický proces, ktorý postupuje s akousi prírodnou nutnosťou. Boj s týmto mýtom patrí k najvyšším prioritám ľavicového myslenia, pričom liberálna ľavica si to nie vždy uvedomuje.“
Švihlíková zdôrazňuje, že „kritika liberalizmu nevychádza u autora z konzervatívnych pozícií, ale z pozícií tradične socialistických“. Knihu vydalo vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied VEDA, Blaha ju napísal ako vedecký pracovník Ústavu politických vied SAV.