Nový, kompromisný návrh veľkej novely verejného obstarávania získal zatiaľ prevažne priaznivé ohlasy verejnosti. Prepracovaná verzia pôvodného návrhu z dielne vicepremiéra Štefana Holého (nom. Sme rodina), na ktorej sa spolupodieľal aj Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO), podľa odborníkov znamená výrazný posun vpred.
Stále sú k navrhovanej novele verejného obstarávania aj viaceré pripomienky a výhrady. Na ich vyjasnenie a prípadnú úpravu navrhovaných zmien je ešte priestor počas prebiehajúceho medzirezortného pripomienkového konania.
Vítané zmeny
Predloženie novely zákona o verejnom obstarávaní, ako výsledok spolupráce vicepremiéra a predsedu ÚVO označil partner advokátskej kancelárie Havel & Partners Štěpán Štarha síce za nečakané, ale hodnotí to určite pozitívne.
„V porovnaní s pôvodným návrhom podpredsedu vlády Holého, ku ktorému bolo v pripomienkovom konaní vznesených viac ako tristo zásadných pripomienok, vyzerá návrh aktuálnej novely z veľkej časti tak, ako to pôvodne navrhoval práve ÚVO,“ uviedol Štarha.
Pôvodný návrh vicepremiéra mal podľa právnika síce za cieľ skrátiť trvanie verejných súťaží, avšak za cenu vyššieho rizika svojvoľného konania obstarávateľov a obmedzenejšej kontroly zo strany ÚVO.
Od konkurenčných návrhov ku kompromisu. Z veľkej revolúcie vo verejnom obstarávaní nič nebude
Za jednu z najviditeľnejších pozitívnych zmien v novom návrhu novely považuje to, že stavebné zákazky do 5,35 milióna eur a zákazky na tovary a služby do 139-tisíc, resp. 214-tisíc eur (v závislosti od typu verejného obstarávania) sa nebudú môcť zadávať priamo bez akéhokoľvek súťaženia, ako to upravoval predošlý návrh. Novela zároveň neobmedzuje, skôr naopak posilňuje, kompetencie ÚVO.
Posilnenie nezávislosti úradu
Predseda ÚVO Miroslav Hlivák tvrdí, že navrhované opatrenia v rámci novely verejného obstarávania sú v súlade s európskym právom, podporujú princípy právneho štátu a hlavne budú praktické pre tých, ktorí sa týmto dôležitým zákonom riadia.
„Hovorím o tom, že zrýchlenie nakupovania za verejné peniaze nejde na úkor transparentnosti, že zavádzame profesionalizáciu, aby sa zvýšila odbornosť v oblasti verejného obstarávania, že posilňujeme nezávislosť úradu vrátane jeho otvorenej komunikácie,“ uviedol Hlivák pre portál Webnoviny.sk.
Zároveň očakáva, že pod gesciou ministerstva spravodlivosti sa dopracujú aj opatrenia na pokrývanie nekalých praktík, ktoré už navrhli. Novela zahŕňa približne 90 percent riešení, ktoré ÚVO navrhoval už vlani na jeseň.
Novela zákona má zrýchliť procesy obstarávania, umožniť to má výnimka zo zákazu uzavrieť zmluvu
Predseda úradu verí, že tieto opatrenia sa aj po pripomienkovom konaní a následných legislatívnych procesoch dostanú v tejto podobe aj do života. „Každopádne, teším sa z toho, že sa dnes môžeme rozprávať o riešeniach, ktoré vytvárajú priestor pre konštruktívnu debatu, aj keď k nim prídu pripomienky,“ podotkol Hlivák.
Zrýchlenie a zjednodušenie
Finančný limit pre zákazky malého rozsahu, na ktoré sa zákon o verejnom obstarávaní vôbec nevzťahuje, by sa mal podľa novely zvýšiť zo súčasných 5-tisíc na 10-tisíc eur. Novela tiež navrhuje zvýšiť limit zákaziek s nízkou hodnotou – pre stavebné práce zo 180-tisíc na 300-tisíc eur, pre tovary a služby zo 70-tisíc na 100-tisíc, resp. 180-tisíc eur.
Lehoty na predkladanie ponúk by sa mali skrátiť z 20 kalendárnych dní pri stavebných prácach na dvanásť pracovných dní. Novela tiež vo väčšej miere podporuje aj tzv. zelené verejné obstarávanie.
„Všetky tieto zmeny vnímame pozitívne a veríme, že naplnia primárny cieľ novely zákona, a to zrýchlenie a zjednodušenie postupu verejného obstarávania,“ poznamenal Štarha.
Sporná elektronická platforma
Ku kontroverznejším častiam novely, ku ktorým možno očakávať intenzívnejšiu diskusiu v pripomienkovaní, možno podľa právnika zaradiť plán zaviesť jednu elektronickú platformu pod kontrolou štátu pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou. Obstarávateľ by pritom nemohol použiť iný súkromný systém ani papierovú formu.
„Súčasťou novej platformy by mal byť aj referenčný register jednotkových cien, o ktorom však zatiaľ nemáme žiadne podrobnejšie informácie. Otázne je, ako prijmú túto zmenu poskytovatelia súkromných elektronických platforiem, ktorí aktuálne na trhu pôsobia a ktorých novela zásadne obmedzí,“ upozornil Štarha.
Aj podľa mimovládok vznikajú otázky o tomto „novom“ elektronickom systéme. Nie sú jasné vzťahy k súčasnému systému elektronického verejného obstarávania, elektronickému kontraktačnému systému a certifikovaným komerčným riešeniam.
„Tému elektronickej platformy sme s ÚVO rozdiskutovali. Predmetný bod považujeme stále za otvorený. Radi by sme detaily prediskutovali s predkladateľom novely,“ zareagoval Peter Kulich zo Slovensko.Digital.
Štátne rezervy rozdelili zákazky na rekonštrukciu bleskozvodov v rozpore so zákonom, tvrdí ÚVO
Z technického hľadiska je podľa neho viacero spôsobov, ako naplniť požiadavky a ciele v tejto téme, ale tie je potrebné najprv poznať. „Bez odbornej diskusie by takéto ustanovenie nemalo byť zahrnuté do legislatívy,“ hovorí Kulich.
Ako na konflikt záujmov
Pôvodný návrh počítal s tým, že námietky by sa nepodávali pri stavebných prácach až do 5,35 milióna eur. Súčasná novela to však ruší, pričom námietky by po novom nemalo byť možné podávať pri stavebných prácach do milióna eur.
„Pri zákazke s hodnotou nad milión a do 5,35 milióna eur obstarávateľ nebude v prípade podania námietky limitovaný a bude môcť uzavrieť zmluvu,“ ozrejmil Štarha. V tejto súvislosti podľa neho bude zaujímavé sledovať, ako sa táto zmena v prípade jej prijatia ujme v praxi a či ju obstarávatelia nebudú zneužívať.
Pomerne veľký ohlas vyvolal aj návrh, aby sa firmy verejných funkcionárov nemohli uchádzať o štátne zákazky. Toto obmedzenie by sa však nemalo vzťahovať na zákonodarnú moc na žiadnej úrovni, čiže ani na poslancov parlamentu.
Ministerstvo spravodlivosti dostalo stovky pripomienok voči zákonu o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní
K tejto zmene Štarha očakáva viaceré pripomienky a domnieva sa, že by zrejme nemala byť priechodná.
V spojitosti s obmedzením zadávania zákaziek pre firmy najexponovanejších verejných funkcionárov považuje Peter Kunder z Aliancie Fair-play za otázne, či by sa konflikt záujmov nemal riešiť systémovejšie.
„A či novými pravidlami štát nesupluje úlohu orgánov činných v trestnom konaní v kauzách, ktoré v minulosti nedokázala polícia vyšetriť a súdy páchateľov potrestať,“ povedal Kunder.
Už v zhode s programom vlády
Partner advokátskej kancelárie si myslí, že aktuálny návrh novely na rozdiel od pôvodného návrhu vicepremiéra zodpovedá cieľom a záväzkom vlády v tejto časti jej programového vyhlásenia, ako aj všeobecným predstavám o podobe pravidiel verejného obstarávania.
Cieľom novely je prioritne zrýchlenie a zjednodušenie postupu verejného obstarávania, ako aj zlepšenie jeho kontroly.
„Tieto ciele vo všeobecnosti zodpovedajú okrem programového vyhlásenia vlády aj požiadavkám jednotlivých subjektov zúčastňujúcich sa procesu verejného obstarávania,“ doplnil Štarha.
Návrh novely by mal zároveň korešpondovať s požiadavkami Európskej komisie, ktorá mala podľa medializovaných informácií viaceré výhrady k pôvodnému návrhu podpredsedu vlády.
Rizikové faktory
Päť mimovládnych organizácií v spoločnom stanovisku k novele verejného obstarávania označilo za rizikový návrh na zvýšenie limitov pre zákazky, o ktoré sa nemusí vôbec súťažiť. Tiež to, že podanie na správny súd v prípade nespokojnosti s rozhodnutím ÚVO o námietkach nebude mať odkladný účinok na uzavretie zmluvy ako to je pri odvolaní sa radu úradu v súčasnosti.
To môže podľa neziskoviek priniesť nároky na náhradu škody v prípadoch, ak súd nepotvrdí prvostupňové rozhodnutie úradu, ale zmluva už bude podpísaná.
ÚVO preukázal pri budovaní parku pre Jaguar porušenie zákona, štátna firma MH Invest zvýhodnila Bonul
„Je otázne, do akej miery toto riziko môžu kompenzovať vyššie pokuty pri zistení pochybenia. Istou kompenzáciou môže byť aj zavedenie povinnosti publikovať chystané nákupy a zrýchlený elektronický systém pre objemovo menšie tendre a zavedenie inštitútu odborného garanta zákonnosti priebehu procesov verejného obstarávania,“ upozorňujú mimovládky.
Veľa bude pritom závisieť od toho, ako bude plánovaný elektronický systém obstarávania v správe úradu vlády napokon nastavený.
Skončiť má Rada ÚVO
Rada ako odvolací orgán Úradu pre verejné obstarávanie by mala byť zrušená. Ak nebudú Obstarávateľ alebo účastník súťaže súhlasiť s prvostupňovým rozhodnutím úradu, budú sa môcť obrátiť priamo na správne súdy. S ich zriadením počíta návrh ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí). Do začiatku fungovania týchto súdov by mal v prechodnom období o odvolaniach rozhodovať predseda úradu.
„Koncentrácia moci v rukách jedného človeka, bez ohľadu na to, kto post predsedu aktuálne zastáva, vnímame ako oslabenie nezávislosti rozhodovania,“ uviedol analytik Ján Kovalčík z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy.
Mimovládky po debate s vedením ÚVO ocenili jeho snahu diskutovať o navrhnutých zmenách. Zároveň však odporúčajú do dôvodovej správy novely verejného obstarávania doplniť údaje o počtoch a hodnote obstarávaní v kategóriách, ktorých sa navrhnuté zmeny najviac dotýkajú. Očakávajú od toho zvýšenie kvality odôvodnenia navrhovaných úprav a opatrení, ako aj lepšiu verejnú diskusiu. (mbo)