Ako by Slovensko mohlo pomôcť Ukrajine? Europoslanci v tom majú jasno

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Europoslanci
Europoslanci: Miriam Lexmann (vľavo hore), Michal Šimečka (vľavo dole), Ivan Štefanec (vpravo hore), Vladimír Bilčík, Martin Hojsík (vpravo dole). Foto: Koláž WBN, SITA

Slovenská republika by v súčasnej napätej situácii medzi Ukrajinou a Ruskom mohla Kyjevu pomôcť materiálne, ale aj politicky, či programami vedúcimi k reformám. Zhodli sa na tom slovenskí poslanci Európskeho parlamentu (EP), ktorých oslovila agentúra SITA.

Najvyššou prioritou je mier

Peter Pollák (OľaNO) sa domnieva, že Slovensko poskytne Ukrajine pomoc v závislosti od situácie. Ak nastane vojnový konflikt, nepochybuje o tom, že SR poskytne humanitárnu pomoc.

Podľa Martina Hojsíka (PS/RE) si po príklady, ako pomôcť, netreba chodiť ďaleko. Stačí sa podľa neho pozrieť na Českú republiku, ktorá poskytla zdravotnícku pomoc, ale napríklad aj muníciu.

„Dôležité bude priamo a aktívne komunikovať s predstaviteľmi Ukrajiny a zistiť, ako vieme prekryť ich potreby a naše možnosti. Nemenej dôležité však bude tému bezpečnosti Ukrajiny otvárať na najvyššej politickej úrovni, či už doma, ale aj v zahraničí,“ mieni. Mier na Ukrajine je podľa neho najvyššou európskou prioritou.

Slovensko musí ukázať, že stojí za Ukrajinou

Michal Wiezik (PS/RE) si všíma dlhodobú pomoc Slovenska v oblasti zdravotnej starostlivosti. Dodáva, že SR vie teraz pomôcť aj politicky. „To vyžaduje okrem iného aj jasné a konzistentné stanovisko na národnej a európskej úrovni,“ zdôraznil.

Europoslanec Eugen Jurzyca (SaS/ECR) tvrdí, že prínos Slovenska by mohol byť v tom, aby sa problém Ruska a Ukrajiny udržal na diplomatickom stole a SR by tiež mala vyslať signály o tom, že Kyjev si svoju budúcnosť musí zvoliť sám.

Ivan Štefanec (KDH/EPP) sa domnieva, že SR musí Ukrajine ukázať, že za ňou stojí. A to najmä po incidente z Národnej rady SR, keď bola ukrajinská vlajka poliata vodou.

„Máme rôzne možnosti, ako Ukrajine pomôcť, napríklad finančne či materiálne. Ukrajine však najviac pomôžu jednotné koordinované európske riešenia,“ tvrdí.

Jednota NATO a EÚ sa nesmie rozbiť

Podpredseda EP Michal Šimečka (PS/RE) považuje za najdôležitejšie, aby sa nerozbíjala jednota NATO a Európskej únie (EÚ) v snahe o deeskaláciu krízy na Ukrajine.

„Potrebujeme Ukrajinu uistiť, že za ňou stojíme, že odmietame spochybňovanie jej suverenity zo strany Kremľa a v prípade jej napadnutia sme bez váhania pripravení podporiť tvrdé sankcie,“ vyhlásil.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EPP) vidí pomoc Ukrajine vo viacerých rovinách. V politickej rovine si pomoc predstavuje pod jednotným postupom EÚ, ktorým by mal byť dialóg.

„Pomoc spočíva aj v súdržnej dohode a na našej podpore ekonomických a hospodárskych sankcií voči Rusku v prípade jeho akéhokoľvek útoku na Ukrajinu,“ povedala. Pomocou podľa nej tiež môže byť podpora programov vedúcich k prodemokratickým reformám, boju proti korupcii či spolupráci v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Dodávky zbraní by len priliali olej do ohňa

Vladimíra Bilčíka (Spolu/EPP) mrzí, že Slovensko s výraznejšou pomocou zatiaľ otáľa. Ukrajina podľa neho žiada v prvom rade o výzbroj na odstrašenie útoku.

„Druhú vec, ktorú po nás Ukrajina žiada, je jasný spoločný postoj voči ruskej agresii a odstrašovanie útoku skutočne účinnými sankciami,“ vyhlásil europoslanec.

Róbert Hajšel (Smer-SD/S/D) konštatuje, že pomoc Ukrajine môže mať rôzne formy, nemalo by však ísť o dodávky zbraní, ktoré by podľa jeho slov len priliali ďalší olej do ohňa.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Eugen JurzycaIvan ŠtefanecMartin HojsíkMichal ŠimečkaMichal WiezikMiriam LexmannPeter PollákRobert HajšelVladimír Bilčík
Firmy a inštitúcie Európska úniaEurópsky parlamentNárodná rada SRNATO Organizácia Severoatlantickej zmluvy