Ako klimatická zmena mení Slovensko? Naše poľnohospodárstvo ohrozuje niekoľko faktorov

Pixabay

Ak hovoríme o klimatických zmenách väčšinou si predstavíme masívne sa topiace ľadovce, horiace kalifornské lesy, či vymreté koralové útesy. Žijeme v ilúzii, že Slovenska sa klimatické zmeny netýkajú, tak intenzívne ako iných regiónov sveta. Naša krajina však bude zasiahnutá rovnako vážne.

Po oteplení o 2 až 4 °C na Slovensku dôjde „k posunu teplotných pomerov Podunajskej nížiny na Liptov. Je vysoko pravdepodobné, že teplotné posuny negatívne ovplyvnia vodnú bilanciu, biologické výroby ako sú poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo, zvýšia ohrozenie biodiverzity a rovnako ohrozenie ľudského zdravia,“ píše Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na svojej stránke.

Vedúci Geofyzikálneho odboru a Oddelenia fyziky atmosféry z Ústavu vied o Zemi na Slovenskej akadémii vied (SAV) RNDr. Pavol Nejedlík, CSc., odporúča niekoľko vecí, ktoré by sme mali urobiť, aby nás nezasiahlo zničujúce sucho.

NEDOSTATOK VODY MÔŽE TRÁPIŤ AJ SLOVÁKOV

„Slovensko je strecha Strednej Európy, k nám nedoteká skoro žiadna voda.  Spoliehame sa hlavne na zrážky – od nich závisí aj množstvo podzemnej vody,“ hovorí Nejedlík.

Pokiaľ sa nepripravíme, môže to vyzerať podobne ako v Košiciach v polovici osemdesiatych rokov, kedy jeden rok tiekla voda len od 6 do 9 ráno a od 6 do 9 večer – neboli totiž vybudované dostatočné zdroje vody. Potom vykopali kanál k rieke Moldava, to ale spôsobilo, že tá po pár mesiacoch prakticky vyschla.  „Toto sú veci, ktoré treba riešiť uvážene. Musíme sa pripraviť,“ varuje vedec.

Teplé zimy sú vážny problém, v nížinách už takmer ani nie je sneh – to ovplyvňuje prirodzený cyklus vody. „Príchod studenej vlny na dva, tri týždne to nezachráni,“ pokračuje Nejedlík. Voda sa v krajine (hlavne v nížinách) nezadržiava tak, ako kedysi – správa sa inak, čo v praxi pociťujeme ako nedostatok vody a potom zase ničivé prívalové dažde. V zime nepadá vo forme snehu ale častejšie vo forme dažďa a rýchlo odteká preč. Aj keď napadne trochu snehu, rýchlo sa roztopí a opäť odteká. Kedysi, keď sa na jar prebúdzala vegetácia, mala dostatok vody, lebo sneh, v ktorom sa voda zadržiavala, sa topil pomaly.

HROZBY PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO

Nedostatok vody postihuje poľnohospodárstvo už dnes. Zatiaľ to nie je také tragické, no v blízkej budúcnosti popri stúpajúcej teplote sa budú obdobia sucha predlžovať a následne úrodu ohrozia prívalové dažde. Nejedlík varuje, že sa musíme pripraviť na horšiu situáciu a to vybudovaním zavlažovacieho systému a skladovacích priestorov. Práve schátraný, zastaralý a nedostatočný zavlažovací systém vidí, ako kritickú slabinu slovenského poľnohospodárstva. Dlhé periódy sucha pri zavlažovaní však zvýšia nápor na riečne ekosystémy a na zásoby podzemných vôd. Preto bude významnou súčasťou zavlažovacieho systému, budovanie zásobníkov vody.

Ešte začiatkom 90-tych rokov bolo pod závlahami vyše 300-tisíc hektárov. Dnes už je to len okolo 65-tisíc hektárov. Naše poľnohospodárstvo totiž koncom 90-tych rokov z dôvodu väčšieho biznisu prešlo na extenzívnu výrobu – masovú výrobu ekonomicky výhodnejších produktov (napr. repka olejná), na úkor viacerých druhov potravín, ktoré preto dovážame. „Vysejeme, vyrastie, dobre. Keď nevyrastie, nevadí, ale neinvestujeme,“ vysvetľuje Nejedlík.

Orientácia na extenzívnu veľkoprodukciu technických plodín (napr. repka olejná) zvyšuje popri vplyve zmeny klímy zraniteľnosť poľnohospodárstva a čiastočne aj trhu s rastlinnou produkciou na priamy konzum.

Na obrázku nižšie je zachytený pohľad na hranicu na Záhorí. V Rakúsku sa pestuje na menších poliach viacero druhov plodín, a oproti tomu na Slovensku máme veľkorozmerné lány.

Google mapy

Slabá potravinová sebestačnosť sa nám môže vypomstiť. Podľa dostupných faktov a vplyvov klimatických zmien je známe, že potravinová produkcia je najohrozenejší sektor, v ktorom kríza by viedla k zvyšovaniu cien potravín, poprípade ich nedostatku.

Vyššie teploty uľahčujú tiež šírenie patogénov rastlín, prezimovanie  poľnohospodárskych škodcov, čo následne zvyšuje tlak na používanie chemických postrekov.

Jarné mrazíky sú v súčasnosti omnoho väčší problém ako kedysi. Globálne oteplenie spôsobuje, že rastliny začínajú pučiť a kvitnúť skôr. Mráz na jar ale stále prichádza v tom istom čase. Rastliny tak zasiahne v čase, keď už nie sú bezpečne „zakuklené“. Týmito mrazíkmi sú na Slovensku ohrozené najmä ovocné stromy.

V dôsledku klimatických zmien ale aj modernejšími postupmi vinárov, máme na Slovensku sladšie víno, z čoho by sme sa mohli tešiť. Čo už neznie tak veselo, je fakt, že vinič sa pestuje už aj na podhorí Tatier, aj keď tam ešte takú sladkú chuť nemá.

ADAPTAČNÝ PLÁN NA SUCHO

Na Slovensku sa ešte koncom minulého desaťročia podarilo vytvoriť skupinu odborníkov a presadiť projekt zameraný na dôsledky klimatickej zmeny v rôznych sektoroch.

Na Ministerstve životného prostredia SR sa vrámci tohto projektu vybudovala stratégia adaptácie na nepriaznivé následky klimatickej zmeny. V roku 2014 bola táto stratégia akceptovaná ako nariadenie vlády a v roku 2017 inovovaná. Táto stratégia je podľa Nejedlíka zatiaľ len návrh na papiery.  Ale čo môžeme vnímať pozitívne je, že sme aspoň začali robiť adaptačné plány, aj na sucho.

Časť  z navrhovaných opatrení sa už pravdepodobne aj realizuje. „Všetci vidíme, že rastové podmienky sa z dôvodu klimatickej zmeny prudko menia, čomu sa bude musieť prispôsobovať aj druhové zloženie našich lesov,“ uviedol v rozhovore pre Webnoviny Peter Kick.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom