Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Betlehem
4
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. K najkrajším patria stredoslovenské, pretože rezbárski majstri bývali najmä v okolí banských miest. Foto: SITA/Marko Erd
24. 12. 2015 9:20 Aktuálne správy od Webnoviny.skSITA Diskusia

Ako trávia Vianoce slovenskí politici a biskupi?

BRATISLAVA 24. decembra (WEBNOVINY) – Počas vianočných sviatkov ide politika bokom. My sme však nazreli, ako vyzerá tento deň u viacerých politikov.

Vladimír Maňka
Foto: SITA/Ján Slovák

Už 18 rokov na Štedrý deň vo Zvolene obeduje europoslanec Vladimír Maňka s ľuďmi bez domova. „Začíname o jedenástej a tak môžem byť neskôr pri obede aj v kruhu svojej rodiny,“ povedal Maňka pre portál Webnoviny.sk. Keď pred takmer jedenástimi rokmi odchádzal z miesta primátora, ľudí bez domova v meste bolo 61. Dnes je ich približne 80. „Medzi nimi aj 11 ročný chlapček. Keby ste ho videli, neubránili by ste sa slzám. Na to, že nemá domov, si už dávno zvykol,“ povedal europoslanec. Riaditeľka Charity sv. Alžbety sestra Patrícia stretnutie podľa neho organizuje s pomocou skvelých dobrovoľníkov. „Spolu s rímskokatolíckym dekanom a evanjelickým farárom sa všetci pred obedom pomodlíme. Po chutnej kapustnici, vyprážanej rybe, sladkých koláčoch, prídu na rad darčeky, zvyčajne teplé zimné doplnky. Vlani všetci dostali ruksak, v ktorom si na svojich cestách nosia so sebou všetko, čo potrebujú,“ povedal Maňka, ktorého doma čakajú ešte makové opekance, na ktorých si pochutí v kruhu rodiny. „Na Štedrý večer s manželkou a deťmi chodíme do kostola. Pri štedrovečernom stole nechýbajú moji rodičia. Tento rok nás bude na Vianoce o deväťmesačnú Gabiku a tým aj o štvrtú generáciu viac,“ dodal s úsmevom.

Ivan Štefanec vystúpil z SDKÚ DS pre nefunkčnosť strany
Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

Europoslanec Ivan Štefanec na Vianoce výnimočne doma varí a k vareniu kapustnice ani nikoho nepustí. Ako povedal, recept má od babky a prísne ho dodržiava. Kapustnicu varí šesť hodín. „Kapustnice navarím toľko, že si ju užívame ešte zopár dní a čím je staršia, tým je lepšia,“ povedal s tým, že Vianoce sú pre neho najkrajším sviatkom v roku a narodenie Ježiša slávi vždy doma v rodine. „Som šťastný, že napriek častému cestovaniu sa mi doteraz vždy podarilo vychutnať si Vianoce doma,“ uviedol. Na Štedrý deň Štefanec dodržiava pôst. Na večeru je u nich po modlitbe oblátka, kapustnica a ryba so šalátom. Po vzájomnom obdarovaní sa tradične ide na polnočnú svätú omšu. „V ďalších dňoch sa stretávame v širšej rodine s rodičmi, súrodencami, švagrovcami a s ich rodinami. Narodenie Pána je pre mňa vždy dobrou príležitosťou zhodnotiť celý rok a obzrieť sa, čo som urobil a čo mohol urobiť lepšie, ale aj posilniť sa s najbližšími tak, aby sme mohli ľuďom čo najlepšie pomôcť,“ povedal.

Ján Figeľ
Foto: archív Jána Figeľa

Vianoce sú pre podpredsedu parlamentu a predsedu KDH Jána Figeľa darom a pozvaním obdarúvať druhých. „Lebo len keď dávame, dostávame. Sú darom domova a rodiny, života a lásky. Sú sviatkom návratu blízkych k spoločnému stolu, sviatkom spolupatričnosti človeka s človekom,“ povedal dnes pre agentúru SITA. Podľa neho prázdne štedrovečerné ulice a rozžiarené obydlia, rodiny pohromade s darmi pre druhých je vzácny obraz. „Je to obraz lásky, ktorá víťazí nad klamstvom, ľahostajnosťou a zlobou. Áno, pravda a láska sú silnejšie. Buďme na ich strane, a nielen v čase vianočnom,“ zdôraznil. Figeľ praje všetkým ľuďom dobrej vôle prijať plnosť a krásu darov Vianoc. „A želám každému, aby ich zdieľal vo svojom okolí, aby bola naša domovina krajšia a svet ľudskejší,“ dodal.

Vianočné sviatky sú pre hovorkyňu KDH Natašu Žembovú dňami plných stretnutí, radosti v kruhu najbližších. „Viac odpúšťame a je nám odpustené. Po dňoch plných pečenia, upratovania a nakupovania si užívame relax pri vianočných rozprávkach a varenom víne,“ povedala. Od kedy je matkou, Vianoce sú pre deti a o deťoch. „Nič mi nenahradí ich radosť a iskri v očiach, keď rozbaľujú darčeky. Mám väčšiu radosť z dávania ako z prijímania. Každý rok si prajem aby nám pri Štedrej večeri nikto nechýbal,“ dodala. Štedrú večeru jej rodina začína oblátkami s medom, potom nasleduje vianočná polievka – hubová so smotanou, napokon vysmážaný kapor so šalátom. „Pri Štedrej večeri máme zastolované vždy o jeden tanier viac – keby prišiel niekto, kto je bez domova, alebo nemá s kým prežiť Vianoce,“ povedala Žembová.

Erika Jurinov
Foto: SITA/Diana Černáková

Vianoce sú pre podpredsedníčku NR SR Eriku Jurinovú možnosťou naplno si užívať spoločný čas s rodinou. „Keď beriem do úvahy prípravy, neobíde ma predvianočný stres a tíško závidím každému, kto sa mu nepoddá. Ale dlhšia príprava je zúročená vo sviatočný večer, ktorý trávime vždy všetci pokope. Mám to doma rada so všetkými zvykmi a tradíciami. Na Štedrý deň pečieme štedrák, opekance, kapra, varíme kapustnicu, sušené slivky, hrach… Máme svoj špeciálny rodinný recept na kapustnicu, čistá, s údenou rybou, zatrepaná múkou a vodou, k tomu zemiam omastené masielkom s cibuľkou a nastrúhaným oštiepkom,“ povedala Jurinová. Pri štedrej večeri zachovávajú všetky tradície. Jej manžel dá každému na čelo krížik s medom, rozrežú jabĺčko a pozerajú či má peknú hviezdičku, či budú zdraví. „Varený hrach manžel hodí do kútov, čo symbolizuje že aj keď sa rozídeme do rôznych svetových strán, tak ako sa hrášok zgúľa do stredu kuchyne, tak sa i my spolu opäť zídeme. Po štedrej večeri spoločne obídeme susedov a rodičom po spievaní, koledovaní a kto vládze, ide na Polnočnú … sú to vzácne chvíle. Sláviť Narodenie Pána je úžasná vec,“ dodala podpredsedníčka parlamentu.

Ján Podmanický

Vianoce sú pre poslanca NR SR za Smer-SD Jána Podmanického predovšetkým sviatky pokoja, rodiny, oddychu a duchovnej obnovy. Ako povedal, aj preto trávi Vianoce v rodinnom kruhu. „Spoločne s dcérkou zdobíme vianočný stromček, štedrú večeru pripravuje manželka,“ uviedol. Podmanický žije v kysuckej Starej Bystrici. Doma zachovávajú na Štedrý deň viacero zvykov a tradícií. „Pod štedrovečerný stôl dávame napríklad reťaz – aby rodina držala pohromade, sekeru – aby sme boli všetci zdraví, plody zeme (jablká, obilie, zeleninu a pod.) – aby sme aj v budúcom roku mali dostatok úrody a obživy,“ povedal. Pod obrus dávajú mince, aby mali dostatok prostriedkov na život. „Sú to tradície, ktoré zaviedla moja manželka, ktorá pochádza z inej časti Kysúc, predtým som ich nepoznal,“ povedal poslanec. Štedrú večeru tvorí u Podmanických viacero chodov. Oplátky s medom, slivková polievka, hrachová kaša, zemiaky s kapustou a ryba so šalátom. „Niektoré jedlá jeme z jedného taniera, čo považujem za veľmi peknú tradíciu. Pred jedlom a po jedle sa pomodlíme a po štedrej večeri zaspievame vianočnú koledu,“ uviedol. V Starej Bystrici zachovávajú podľa Podmanického tradíciu chodenia s obrazom svätej rodiny deväť dní pred Vianocami po jednotlivých domoch. „V súčasnosti udržiavame túto tradíciu v rámci širšej rodiny a symbolizuje okamih, keď sv. Jozef hľadal prístrešok pre tehotnú Pannu Máriu pred Ježišovým narodením. V rámci týchto deviatich návštev v deviatich domoch sa po deväť dní pred Vianocami stretne rodina, aby sa spoločne pomodlila,“ dodal.

Ľuboš Blaha

Predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Ľuboš Blaha je síce ateista, ale Vianoce sú aj pre neho najkrajší sviatok v roku. Ako povedal, cez Vianoce môže tráviť čas so svojou rodinkou, pojedať makové pupáky, užívať si s rodinou. Toto budú pre Blahovcov prvé Vianoce vo štvorici, pre to sú výnimočné. K Adamkovi pribudla v novembri Lillianka. „K Vianociam patria u nás počas dňa 3P – pupáky, Popoluška, Perinbaba a večer samozrejme kapor a darčeky,“ povedal. K Blahovcom chodí Ježiško aj Dedo Mráz, pretože manželka je kresťanka a politik ateista. Na večeru majú Blahovci oplátky s cesnakom a medom, šošovicovú polievku a samozrejme kapra so šalátom. „Vianoce sú pre mňa krásne chvíle s rodinkou. Otom to je! O láske, porozumení a dobrej nálade,“ dodal.

Bugár
Foto: archív

Vianoce nie sú podľa Bélu Bugára len o darčekoch. „Čakám na to, kedy môžem zabudnúť aspoň na chvíľku na politiku, kedy si môžem prečítať dobrú knihu. Chcem byť oveľa viac s dcérkou, s manželkou a s príbuznými,“ povedal. V súčasnosti ráno odíde okolo pol ôsmej, vráti sa večer domov. „To znamená, že s nimi som pri raňajkách a potom maximálne vtedy, keď sa umývajú pred spaním,“ dodal. Okolo piatej začína u Bugárovcov na Štedrý deň večera. Ako menu majú kapra na zemiakoch, ktorý je upečený vcelku. „Predtým si zapálime sviečku, modlitba, najeme sa, potom deci Tokajského vína, zákusok, prídu príbuzní, takže koledy a potom rozbaľujeme darčeky. Následne ideme v Šamoríne k mamke a sestre,“ povedal. V kuchyni Bugár veľmi nepomáha. „Musím nastaviť stromček, vyskúšať či svietia všetky lampičky na vianočných ozdobách. Okolo obeda ho dám dovnútra,“ uviedol.

Poslanec NR SR Juraj Miškov zistil, že s pribúdajúcimi rokmi sa mení jeho pohľad na Vianoce. Ako povedal, Štedrá večera v kruhu rodiny vždy bola útrpným čakaním na zvuk zvončeka, ktorý ohlásil príchod Ježiška, presnejšie darčekov. „Ako dieťa som teda vnímal Vianoce skôr cez darčeky, ktoré som si našiel pod stromčekom,“ uviedol. Dnes už neuteká za darčekmi a šťastím ho napĺňajú chvíle, keď spoločne zasadne rodina ku sviatočne prestretému stolu. Na stole mávajú o jeden tanier, príbor a pohár navyše. „To je miesto, ktoré je vyhradené pre najbližších, ktorí už nie sú medzi nami,“ povedal. Večeru začínajú rituálnym rozkrojením jablka, pokračujú pojedaním oblátok s medom. „Prvým chodom je skvelá kapustnica, v ktorej nemôžu chýbať slivky a hríby. Ako hlavné jedlo sa u nás podáva ryba, z roka na rok sa mení iba spôsob jej prípravy,“ konštatoval Miškov. Úlohy majú v rodine „spravodlivo” rozdelené. „Moja polovička varí a ja mám na starosť výber vhodného vína k jedlu. Jediný, kto si atmosféru štedrovečerného posedenia neužíva tak, ako si to užívame my, je náš syn Maxo, ktorý sa nevie dočkať Ježiška, teda skôr darčekov,“ povedal. Prvý, aj druhý sviatok vianočný sa potom nesú v znamení návštev najbližšej rodiny, súrodencov, krstniat, babiek. „Taktiež si vždy nájdem čas a zájdem na cintorín poďakovať za všetko a zapáliť sviečku svojim zosnulým rodičom,“ prezrádza politik.

V najmladšom meste na Slovensku, Krásne nad Kysucou, dodržiavajú štedrovečerné tradície. V rodine primátora mesta Jozefa Grapu celý Štedrý deň je pôstnym dňom. „Celý deň sa nesmie jesť mäso a len v malom množstve sa konzumuje jedlo. Štedrá večera sa začína čítaním z Biblie a modlitbou,“ uviedol Grapa. Potom sa podávajú oblátky s medom a hrachová polievka so sušenými slivkami. Nasleduje vyprážaná ryba so zemiakovým šalátom. „Na stole nesmú chýbať orechy a jablká, ktoré si po večeri prekrajujeme. Pred večerou sa pod obrus dávajú peniaze, aby sa domácnosti darilo i do ďalších Vianoc,“ prezradil Grapa. Po večeri sa odoberie celá rodina za zvuku zvončeka k vianočnému stromčeku pre darčeky.

V rodine bývalého politika Milana Urbániho dodržiavajú na Vianoce všetky zvyky. „Pod obrusom musia byť peniaze, aby boli po celý rok. Dávam ich tam čo najviac. Zatiaľ mi to vychádza. Nemusel som byť zatiaľ na sociálke,“ povedal. Aperitívom je v rodine Urbániovcov coca cola, pretože sú nealkoholická rodina. Pred večerou prežehnajú stôl. „Zjeme najskôr cesnak, aby bolo zdravie. Nasledujú trubičky s medom. Rozkrojíme jablko, aby sme videli, či sa dožijeme aj na ďalší rok. Ak je hviezdička, je dobre, ale vždy je to adrenalín, či nebude krížik,“ povedal. Doma otvárajú aj orech, či budú zdravý celý rok. Varia dve polievky. „Musí byť hríbovka s klobásou. Manželka má kapustnicu,“ povedal. Nasleduje kapor, šalát, opekance s cukrovým sirupom. Po večeri sa otvárajú darčeky. Urbáni sa teší na Vianoce, pretože sa vtedy schádza celá rodina. V živote si spomína na dva krásne darčeky. Ako 4-ročný chlapec dostal baterku, druhý darček bola v roku 1993 dcéra.

Foto: SITA/Ivan Kopčáni

Trnavský arcibiskup Ján Orosch začal slávenie vianočných sviatkov štedrou večerou s bezdomovcami. Ako povedal arcibiskup dnes, ide už o tradíciu. Na večeri ich prišlo približne sto. Okrem večere každý z nich dostal darček. Arcibiskup Orosch im spolu s ostatnými zahral na gitare a zaspievali spoločne koledy. Boh Otec ukázal podľa arcibiskupa tým, že poslal na svet svojho jednorodeného syna za Spasiteľa, svetu a ľudstvu svoju lásku. „To je hlboká teologická pravda. Boh nás chce zbaviť dedičného hriechu i našich hriechov cez utrpenie svojho syna,“ povedal. Orosch ako príklad, čo znamená príchod Krista uviedol, ženy na trhu, ktoré kedysi predávali ovocie na takzvaných váhach – decimálkach. „Na jednu stranu dávali závažia, na druhú ovocie. Nebolo to presné váženie. No a my si uvedomujeme, že naše závažia hriechov sú vždy oveľa ťažšie, ako ovocie nášho života a dobra, našej lásky. Závažia prevažujú naše dobro. Kristus príchodom na svet, kladie svoje utrpenie a hlboko prevažuje závažia našich hriechov. Privádza nás do polohy radosti a šťastia. Potom je dobra viac ako zla,“ zdôraznil arcibiskup s tým, že to platí aj v dnešnom svete, pretože skrze Krista je prevážená miska na stranu dobra napriek všetkému, čo negatívne každý deň počujeme. „Musíme sa síce snažiť prispievať tiež k tomu svojim ovocím, ale k tomu treba pridať obrovskú pridanú hodnotu Božej lásky skrze Ježiša. Tá láska prichádza práve na Vianoce,“ povedal.

Arcibiskup Orosch si zaspomínal aj na to ako prežíval Vianoce ako dieťa v rodine rodičov i starých rodičov. „Boli sme národnostne zmiešaná rodina, babka bola Maďarka, dedko Nemec, mamička Záhoráčka. Každý priniesol do rodiny nejaké tradície. Vznikla z nich pestrá paleta,“ spomína. Neskôr mal šťastie, že v Dunajskej Lužnej, kde vyrastal, boli vynikajúci kňazi, ktorí obnovili tradíciu chodiť s koledou v krojoch. „Hrali sme na hudobných nástrojoch. Na Štedrý večer sme navštívili množstvo ľudí a zaspievali koledy,“ hovorí arcibiskup. Tretia etapa prežívania Vianoc sa nesie u neho v pastoračnom duchu. „Ako kňaz som pôsobil na mnohých miestach. Komunisti ma často prekladali. Bol som pri Lučenci, kde chodievali na polnočnú aj kalvíni, nielen katolíci. Neskôr pri Dunajskej Strede, neskôr k Hodruši,“ povedal. V súčasnosti na arcibiskupskom úrade vytvárajú spoločenstvo rodinného charakteru s kňazmi a rehoľnými sestrami. „Prostredie sa dá posväcovať vytvorením spoločenstva. Nevidím podstatný rozdiel vo Vianociach na fare a medzi Vianocami na arcibiskupskom úrade. Vždy boli skromné. Ide o spoločenstvo a rodinu. Zaspievame si, ja hrám na gitaru, píšťalku, sestričky na klavír. Podstatou je však prežívanie liturgie,“ podotkol. Oslava Vianoc preto na arcibiskupskom úrade začína vešperami v kaplnke. „Odtiaľ prechádzame do jedálne. Keďže väčšina z nás je z oblastí, kde bola tradičným jedlom kapustnica, tak sa podáva kapustnica,“ povedal Orosch s tým, že u nich doma na juhu Slovenska kapustnicu nepodávali. „Na juhu Slovenska má domovské právo zemiakový šalát. Niekde bývali zvykom makové pupáky, šošovicová polievka. U nás na úrade teda je kapustnica a ryby so šalátom,“ povedal.

Arcibiskup cíti, že človek dnešnej doby sa nechal vtiahnuť do obchodovania s darčekmi. „Mentalita človeka sa za posledné roky zmenila. Rýchlo sa rozpráva v rozhlase a televízii. Rýchla otázka, rýchla odpoveď. Treba trochu spomaliť. Pritom iné jazyky sú ešte rýchlejšie ako slovenčina. Po slovensky sa veľmi rýchlo rozprávať nedá. Angličtina a maďarčina sú rýchlejšie,“ podotkol s tým, že atmosféra narodeného Ježiša, ktorý prináša pokoj ľuďom dobrej vôle sa nedá nahradiť Santa Clausom ani Dedom Mrázom.

Arcibiskup požehná priestory Centra pre rodinu
Foto: SITA/AP

Príprava Štedrej večere je aj v arcibiskupskom paláci doménou žien. „Pre mňa je Štedrý deň skôr poznačený prípravou na príhovor, ktorý mám vždy pri svätej omši o polnoci, a potom následne na slávnosť narodenia Pána Ježiša, teda 25.12., kedy je slávnostná svätá omša. Takže hodiny Štedrého dňa sú pre mňa príležitosťou na prípravu týchto príhovorov,“ povedal bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský. Pri večeri zachovávajú aj tradičné zvyky. „Pre nás je zachovávanie zvykov vedomie spojenia s našimi rodičmi a s kresťanskou tradíciou na Slovensku,“ povedal s tým, že zvyky, ktoré zachováva, prevzal od rodičov. „Na arcibiskupskom úrade spájame viaceré tradície, keďže slávime Štedrú večeru v spoločenstve rehoľných sestier a viacerých kňazov. Pochádzame z rozličných častí Slovenska,“ povedal. Štedrú večeru začínajú takým tradičným vinšom. „Potom zoberiem na seba službu duchovného otca spoločenstva, poviem vinš vlastnými slovami. Potom sa modlíme modlitbu Anjel Pána. Je to modlitba, ktorá pripomína to, čo vo viere berieme, že Boh sa stal človekom. Je to akoby základný princíp toho tajomstva,“ povedal arcibiskup. Nasleduje čítanie z evanjelia, ktoré hovorí o Ježišovom narodení. „K Štedrej večeri patrí jedenie oblátok, delenie sa časťami ovocia, akoby sa tak vytvorí to spoločenstvo,“ uviedol. Na večeru podľa neho mávajú tradičné jedlá, ktoré patria k slovenskej Štedrej večeri. Zvolenský prednáša pred večerou vinš, ktorý ho naučila mama. „Pravdepodobne bude mať svoj pôvod niekde v oblasti, odkiaľ pochádza moja mamička, to je priestor medzi Hlohovcom a Topoľčanmi. Je to postavené na tradícii trojitého klopania na dvere. Na tretí raz sa dvere môžu otvoriť a vstupuje niekto ako keby cudzí, hoci je to člen rodiny a povie: Vinšujem vám tieto slávne sviatky Krista Pána narodenia, aby vám Pán dal dobré zdravie a po smrti dar obsiahnutia večného kráľovstva,“ povedal.

K téme

Starí Slovania slávili Vianoce ako zrod nového života Tajomstvo Vianoc súvisí s prvým hriechom

Neprehliadnite

Prokurátor Kováčik odmieta podozrenia voči svojej osobe, vraj ide iba o účelovú diskreditáciu Foto: Ministerka Matečná prišla do parlamentu na bicykli, propagovala ekologickú dopravu Voľby by vyhral Smer-SD pred progresívcami, SNS a Matovičovo OĽaNO majú rovnakú podporu Minister Kamenický trvá na vyššej dani na cigarety, je ochotný rokovať s Dankom a návrh zmierniť Europoslanci budú hlasovať o zložení Európskej komisie, vypočujú aj Šefčoviča Na zmenu zdravotnej poisťovne ostávajú necelé 2 týždne!

Témy

Viac k osobnosti z článku

Diskusia

Bezplatný email raz týždenne s novinkami z Webnoviny.sk:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Aktuálne témy

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.

X