Ani po novembri 1989 nevieme počúvať a tolerovať názory druhých, vraví jeden z lídrov revolúcie

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Radoslav Števčík
Kandidát na starostu bratislavskej mestskej časti Staré Mesto Radoslav Števčík počas tlačovej besedy spojenej s ohlásením kandidatúry na starostu MČ Staré Mesto. Bratislava, 14. august 2017. Foto: SITA/Diana Černáková

BRATISLAVA 16. novembra (WebNoviny.sk) – Slobodu, práva, ale aj povinnosti priniesol 17. november 1989 podľa Radoslava Števčíka, jedného zo študentských lídrov nežnej revolúcie.

Ako povedal pre agentúru SITA v predvečer 29. výročia 17. novembra 1989, ktorý si pripomíname ako Deň boja za slobodu a demokraciu, „17. november ‘89 ukončil obdobie neslobody v krajine, ukončil totalitný režim, otvoril cestu k slobodným voľbám a k životu v slobodnej demokratickej spoločnosti. Priniesol nám však aj zodpovednosť, zodpovednosť každého za seba, ale aj za krajinu a jej smerovanie, o ktorom máme právo rozhodovať v slobodných voľbách.“

Kričali, že chcú slobodu

V súvislosti s výročím nežnej revolúcie, ktorá priniesla koniec komunistického režimu, vlády jednej strany a názorovej neslobody, upozorňuje Števčík na jeden z odkazov novembra ’89, na dialóg. Široký a slobodný dialóg bol totiž jednou z hlavných požiadaviek novembra ’89 vo vzťahu k štátu.

„Ani po 29 rokoch nevieme počúvať a tolerovať názory druhých. Nenaučili sme sa počúvať a viesť dialóg. Je chybou, ak sa pre nás nositeľ iného názoru stáva nepriateľom,“ dodal pre SITA Števčík.

Radoslav Števčík patril do skupiny študentov Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorí 16. novembra 1989 vyšli do ulíc hlavného mesta. Ako spomína, na protestnom pochode centrom Bratislavy kričali, že chcú slobodu a pred ministerstvom školstva žiadali študentské a občianske práva.

Po násilnom potlačení študentskej demonštrácie na pražskej Národní třídě 17. novembra 1989 napísali list, v ktorom okrem iného vyzvali na dôsledné vyšetrenie týchto udalostí.

Študentov VŠMU podporili aj učitelia

Tak sa stalo, že Filozofická fakulta (FiF) UK bola prvou, ktorá sa zapojila do štrajku, spomína Števčík. Štrajk vyhlásili v pondelok 20. novembra 1989 v aule UK na Šafárikovom námestí v Bratislave a ešte v ten deň sa k nim pridali aj študenti Vysokej školy múzických umení (VŠMU), ktorých podporili aj ich pedagógovia, dodal Števčík, ktorý potom pracoval v koordinačnom výbore študentov vysokých škôl na Slovensku. Na revolučných tribúnach popri ňom z radov študentov stáli aj Zuzana Mistríková, Anton Popovič, Juraj Vaculík, Filip Vagač a mnohí ďalší.

V Bratislave sa presne pred 29 rokmi, podvečer 16. novembra 1989 zhromaždili študenti pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva a pred ministerstvom školstva hovorili o potrebe demokratizácie školstva. Veľkú demonštráciu pripomínajúcu 50. výročie zatvorenia českých vysokých škôl nacistami pripravili študenti v Prahe.

Jej brutálne potlačenie na Národní třídě vyvolalo medzinárodné rozhorčenie a vyburcovalo českú a slovenskú spoločnosť. Hneď na druhý deň začali štrajkovať prvé divadlá. Začali sa formovať občianske hnutia a združenia, v Čechách vzniklo Občanské fórum a na Slovensku Verejnosť proti násiliu, ktoré boli prvé roky po páde komunizmu aj vládnymi stranami. Po páde komunistického režimu sa prvé slobodné parlamentné voľby konali v júni 1990.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Radoslav ŠtevčíkZuzana Mistríková