Ľadovec v Grónsku a na Antarktíde sa topí šesťkrát rýchlejšie ako v 90. rokoch minulého storočia. Príčinou je globálne otepľovanie. Informovali o tom vedci, ktorí komplexne preskúmali satelitné dáta z obidvoch oblastí.
Vedci nemajú dobré správy
Zistili, že Grónsko a Antarktída stratili v období 1992 až 2017 6,4 bilióna ton ľadu, čo zapríčinilo zvýšenie hladiny oceánov o 17,8 milimetra, z toho 10,6 milimetra je v dôsledku topenia ľadu v Grónsku a 7,2 milimetra zas na južnom póle Zeme.
Za päť rokov prišli o desatinu svojich ľadovcov, švajčiarsky minister bije na poplach
„To nie je dobrá novinka,“ uviedol Andrew Shepherd z britskej University of Leeds, ktorý je členom projektu Ice Sheet Mass Balance Intercomparison Exercise (Imbie).
Riziko záplav na pobrežiach
V rámci neho tím vedcov skúma polárne merania z vesmíru získané za takmer 30 rokov. Jedným z kľúčových zistení je, že strata ľadu sa pohybuje na hornej hranici očakávaní v porovnaní s počítačovými modelmi používanými Medzivládnym panelom pre klimatické zmeny (IPCC).
Na základe nich predpokladali, že hladiny morí na celom svete sa do roku 2100 zvýšia o 53 centimetrov. Štúdia Imbie však tvrdí, že to bude o 17 centimetrov viac.
„Ak by to bola pravda, pre 400 miliónov ľudí by to do roku 2100 znamenalo riziko každoročných záplav na pobrežiach,“ povedal Shepherd.
Hladina oceánov stúpne do roku 2100 o viac než meter, niektoré ostrovy budú neobývateľné
„Naše posledné odhady znamenajú, že ľuďom zostáva menej času, ako si mysleli. Nech už mestá či pobrežné oblasti plánujú akékoľvek opatrenia voči záplavám, mali by tak urobiť čo najskôr,“ dodal.
Antarktída prichádza o ľad najmä pre teplejšiu vodu z oceánov, ktoré obmývajú jej pobrežie. Grónsko čelí podobnému problému, ku ktorému sa však pridáva aj povrchové topenie ľadu v dôsledku teplejšieho vzduchu.