Apple, Google, SNP: Akú cenu má výročie Povstania?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
pamätník SNP, Banská Bystrica
Práce na Pämatníku SNP v Banskej Bystrici. Foto: Nora Gubková.

Pre marketéra je Slovenské národné povstanie značka ako každá iná. Má svoju hodnotu, s ktorou sa dá efektívne pracovať. Politici a ich poradcovia to pochopili už dávno, a preto sú do nej ochotní investovať, najmä ak do volieb zostáva necelý rok.

Značka SNP však zďaleka nemá iba politický alebo historický potenciál. Podobne ako D-day, deň výročia vylodenia spojencov v Normandii. Francúzsky región na pobreží Atlantiku priláka ročne státisíce turistov a pamätné miesta vylodenia sú len jednou z ich zastávok. Aký potenciál by mohla mať Povstalecká Banská Bystrica?

Pre vládu má SNP hodnotu tri milióny

Na tohtoročné oslavy 75. výročia SNP pôjde z našich daní 3 milióny 148 tisíc eur a nejaké drobné … Tak rozhodla vláda na konci marca.

Najväčší kus koláča prejde cez hrdlo Ministerstva kultúry v portfóliu Smeru-SD (cca dva milóny eur) a hladný nezostane ani rezort obrany, ktorý už stihol “vytočiť” časť verejnosti plánovanou vojenskou prehliadkou ocenenou na cca 180 tisíc eur.

Na minutie spomínanej čiastky si vláda nechala necelých 5 mesiacov, čo nie je podľa doterajších prieskumov Transparency International, dostatočný čas na zvládnutie verejného obstarávania a následnú realizáciu zákaziek. Na konci júla, presne mesiac do štartu oficiálnych osláv výročia sme sa preto boli pozrieť ako to s prípravami v Banskej Bystrici a jej okolí skutočne vyzerá.

V originálnej reportáži sa dozviete:

  • Čo si o vojenskej prehliadke myslia samotní Bystričania
  • Či sa do osláv stihnú opraviť všetky pamätné miesta
  • Ako vláda rozdelila 3 milióny určené na oslavy SNP
  • Prečo sa doteraz nezistilo ako zomrel generál Golian
  • A ktorí zahraniční prominenti na oslavy prídu

Vľavo bok, pochodom vchod! Naozaj Bystričania (ne)chcú vojenskú parádu?

Známa odborníčka na protokol Mária Holubová je hrdou Bystričankou 4. generácie, jej starý otec aj strýko boli priamymi účastníkmi Povstania.

“U nás bolo toto výročie  rodinným sviatkom. Vychovali nás v presvedčení, že to bola najväčšia vzbura Slovákov v dejinách. A nebyť Povstania, Slovensko by skončilo v Norimberskom procese na strane vojnových zločincov,” hovorí, no zároveň rozumie, že vojenská prehliadka sa nemusí páčiť každému. “Práve preto treba s verejnosťou diskutovať,” dodáva. Antiextrémistická platforma “Nie v našom meste” pôsobiaca v Bystrici pochod armády odmieta principiálne.

“Prehliadka vojenskej techniky počas oficálnych osláv, je ideálnou príležitosťou na získavanie politických bodov pred voľbami,” upozorňuje na ďalší pohľad vnímania Anton Hruboň.

Na bystrickej Univerzite Mateja Bela sa okrem iného zaoberá aj propagandou. Šéf Múzea SNP Stanislav Mičev, rozhodnutie vlády o konaní prehliadky rešpektuje, nie však bez výhrad. “Obávam sa, že vystúpenie ozbrojených síl síce priláka viac ľudí, no skutočný odkaz Povstania sa potlačí do úzadia.“

Mičev je riaditeľom Múzea SNP od roku 2006 a až doteraz sa snažil mať scenáre osláv vo svojej réžii. “Zámer vlády bol tento rok zrejme iný. Ak by to bolo na mne, upriamil by som pozornosť verejnosti na postavu generála Goliana,” hovorí riaditeľ Múzea SNP.

Mičev ešte na jeseň minulého roka ponúkol RTVS námet na krátky hraný dokument o tomto vojenskom lídrovi Povstania.

V roku 75.výročia SNP ho však neuvidíme. WebNovinám to potvrdila hovorkyňa štátnej televízie Erika Rusnáková: “Námetom sa intenzívne zaoberáme. Rozhodnú ľudia okolo programového šéfa STV Marka Ťapáka.“ Kedy? To známe zatiaľ nie je. “Škoda, generál Golian je ako magnet,” súhlasí s Mičevom aj historik Hruboň.

Stíhame? Zostáva už len mesiac

Je sobota predpoludním. Predpoveď počasia pre Banskú Bystricu a okolie vyšla. Príjemných 25 stupňov vytiahlo bystričanov do neďalekého okolia. Partička 30-nikov si to vyšliapala na bicykloch do Kališťa, asi 25 kilometrov od krajského mesta.

Oficiálne oslavy im “žily netrhajú”, ak si decká budú chcieť pozrieť vojenskú techniku, tak pôjdu, hovorí jeden z nich. Začínajú variť guľáš, ich deti zatiaľ strieľajú zo vzduchovky. Asi 100 metrov od vstupu do národnej kultúrnej pamiatky, ktorá pripomína osadu vypálenú fašistami v marci 1945.

Pôvodne uhliarska osada zo 16. storočia, v ktorej v čase Povstania žilo okolo 200 ľudí, je skrytá v ihličnatých lesoch údolia na južnom svahu Nízkych Tatier. Miesto má dodnes zvláštne vyžarovanie, ktoré vás doslova vtiahne do minulosti.

Dojem kazí len posledných deväť kilometrov rozbitej cesty, inak je táto kultúrna pamiatka v správe Múzea SNP v dobrom stave a návštevníkom ponúka zaujímavé fakty nielen o povstaleckej histórii Kališťa. Do oficiálnych osláv tam majú pribudnúť ešte dotykové infokiosky.

Kalište, ruina domu
Zakonzervovaná ruina domu v obci Kalište. Foto: Nora Gubková.
Kalište, cintorín
V lese neďaleko Kališťa je ukrytý cintorín. Foto: Nora Gubková.
Kalište, kaplnka
Kaplnka v Kališti je jedným z mála objektov, ktoré sa zachovali po vypálení obce. Foto: Nora Gubková.

Stále rozbúraný pamätník v Nemeckej

Z Kališťa do Nemeckej je to po stále rušnej ceste okolo dvadsať kilometrov. Už z hlavnej cesty vidno, že stavbári sa ešte riadne zapotia, kým pamätník po dlhých rokoch chátrania obnovia.

Ministerstvo kultúry vyčlenilo na obnovu výtvarne a architektonicky unikátneho objektu 220-tisíc eur. Ak by desaťročia nepustol, mohlo to byť oveľa menej, žiada sa dodať.

Najmä, ak má byť dôstojnou spomienkou na hromadné vraždenie 900 nevinných a nepohodlných, ktoré by sme si práve dnes mali pripomínať …

Nemecká, vstup
Vstup do pamätníka v Nemeckej mesiac pred oslavami výročia SNP. Stihne sa opraviť? Foto: Nora Gubková.
Nemecká, pamätník
Pred unikátnou sochou kľačiacej ženy v plameni stále chýbajú chodníky aj trávnik. Foto: Nora Gubková.

Ktorí politickí prominenti vlastne prídu? Vláda vraj pozývala hostí na poslednú chvíľu

O rozruch sa, ako obvykle, postaral ešte v júni šéf parlamentu Andrej Danko, keď na štátne oslavy pozval bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.

Žehliť to musela nová prezidentka Čaputová aj minister zahraničných vecí Lajčák. Prezidenta má pozývať prezidentka, a to sa nestalo. Ak Lukašenka po boku Danka uvidíme, tak len v pozícii osobného hosťa predsedu Danka …

Ďalšie prominentné mená sú zatiaľ zahalené tajomstvom, ktoré si stráži Úrad vlády. Jeho tlačový odbor nám napísal: “Oslavy SNP v Banskej Bystrici sú aktuálne v štádiu príprav. Program aj zoznam hostí sa stále finalizujú, preto o nich budeme informovať neskôr. Ďakujeme za pochopenie,” “Je to vizitka nášho štátneho protokolu,” hodnotí spôsob pozývania VIP hostí protokolistka Holubová.

“Profesionálni protokolisti pripravujú svojim šéfom kalendár pol roka až 9 mesiacov dopredu. Francúzsky prezident Macron dostal pozvanie na výročie skončenia II.svetovej vojny od ruského prezidenta Putina až rok dopredu,” vysvetľuje protokolárna expertka. Ako teda bude vyzerať 300-miestna VIP tribúna a či sa vôbec zaplní? Uvidíme. Najneskôr 29. augusta …

Stanislav Mičev (1957) je od roku 2006 riaditeľom Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Vyštudoval Pedagogickú fakultu Univerzity Mateja Bela.  Je autorom scenárov dokumentárnych filmov, rozhlasových relácií a odborných publikácií. V roku 2017 sa zapojil do politiky, keď kandidoval na post banskobystrického župana. Pred voľbou sa vzdal v prospech Jána Luntera. Z Múzea SNP by chcel urobiť najmodernejšiu expozíciu v Európe.

Generál Ján Golian (1906 -1945) bol z poverenia vtedajšej ilegálnej Slovenskej národnej rady zodpovedný za vojenskú prípravu Slovenského národného povstania, ktoré neskôr aj viedol. Celý život zasvätil armáde. Po potlačení Povstania bojuje spolu s partizánmi. Po jeho zatknutí je spolu s generálom Viestom nemeckými jednotkami zavlečený do Nemecka. Posledné dni generálovho života nie sú hodnoverne zdokumentované. Historici predpokladajú, že ho popravili v nemeckom tábore vo Flossenburgu.

Anton Hruboň (1989) je absolvent Univerzity Mateja Bela, kde pôsobí dodnes. Vo svojej výskumnej činnosti sa venuje slovenským dejinám 20. storočia, najmä ich spoločensko-politickým a kultúrnym aspektom. V širšom európskom kontexte v komparatívnej perspektíve skúma fašistické, národnosocialistické a nacionalistické organizácie, dejiny ideí, politickú propagandu a vybrané otázky menšinovej problematiky a národnostných konfliktov.

Ján Nosko (1961) je od roku 2014 primátorom Banskej Bystrice. Pôvodným povolaním je lekár, pred vstupom do komunálnej politiky bol riaditeľom Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Rooseveltovej nemocnice.

Mária Holubová pôsobí na Univerzite Matej Bela. Na Pedagogickej fakulte vyštudovala odbor história – jazykoveda. Venovala sa politickej kultúre slovenskej identity a prezentácii Slovenskej republiky v zahraničí. V súčasnosti vyučuje predmety Dejiny veľmocí a Politické dejiny štátov V4. Problematiku spracovala vo viacerých publikáciách. Je odborníčkou na protokol a etiketu.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia