Pracovníci z pobočky Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Spišskej Novej Vsi aj v tomto roku realizovali niekoľko výskumov na Spiši, ktoré priniesli svoje ovocie v podobe zaujímavých nálezov. Za najväčší a najvýznamnejší označil archeológ Marián Soják ten, na ktorom pracovali počas leta v Spišskej Novej Vsi. Predchádzal individuálnej bytovej výstavbe, ktorú tam plánuje súkromný investor. Na výsledky výskumu sa však nezabudne, medzi budovami vznikne mini archeopark s informačno-náučnými tabuľami.
Vzácnosť pre východné Slovensko
Každoročne majú archeológovia plno práce, no v súvislosti s rozmachom bytovej výstavby sa zrejme pracovný terén vášho skúmania aj rozširuje. Pokiaľ viem, máte za sebou rozsiahly archeologický výskum v Spišskej Novej Vsi, kam ste sa vrátili po rokoch, čo teda konkrétne priniesol?
Prvý archeologický výskum sme v tamojšej oblasti pod Blaumontom či Modrým vrchom realizovali v rokoch 2016 až 2017, keď tam výstavbu plánovali pôvodne developeri z Bratislavy. Pamiatkový úrad predpísal výskum, my sme počas neho narazili na prvé hroby, bolo ich tridsať, a rôzne archeologické objekty z doby bronzovej a zo 7., 8.-9. storočia. Investor sa ale vzdal tejto výstavby. V tomto roku sa v zámere rozhodli pokračovať miestni spišskonovoveskí developeri. Pri tohtoročnom výskume sme tak v rámci obrovskej plochy odkryli spolu 374 objektov. Spomedzi nich bolo 140 objektov s hospodárskym účelom. Ide o kolové jamy, zásobnicové jamy, zvyšky neznámych objektov, ktoré boli sekundárne využité ako odpadkové jamy zo staršej doby bronzovej, ale hlavne 234 kostrových hrobov zo staršej doby bronzovej. To znamená, že máme spolu 264 hrobov, čo je rozsiahla nekropola zo staršej doby bronzovej, teda z obdobia 1 900 až 1 800 rokov pred Kristom. Je to pre región východného Slovenska vzácnosť.
Ako vyzerali tieto hroby, čo ste v nich spolu s kostrami objavili?
Pohrebný rítus bol vtedy taký, že zosnulých pochovávali v skrčenej polohe na boku, ženy na ľavom boku, s hlavou orientovanou na východ a nohami na západ, a mužov opačne a na pravom boku. Dôležitá bola výbava hrobov, ktorá bola pôvodne bohatá, no ako to bývalo v staršej dobe bronzovej, väčšina z nich bola vykradnutá, jednak súčasníkmi, jednak pár rokov po pohrebe.
Asi tridsiatka hrobov bola úplne prázdna. To znamená, že vykrádači hrobov telo vytiahli von ešte pred rozkladom tela a okradli. Išli hlavne za medenými či bronzovými šperkami a zbraňami.
A čo ďalšie hroby?
V mnohých prípadoch je výbava hrobov bohatá, boli tam najmä tisícky korálikov, kostených, no hlavne fajansových. Fajansa je vedľajší produkt metalurgie farebných kovov. Dominovali najmä valcovité koráliky, ale aj kónické, dokonca pár bolo aj v tvare hviezdy. To znamená, že mali na sebe textilné odevy, ktoré boli poprešívané tisíckami korálikov, neraz mali celé rady korálikov v niekoľkých pásoch, tvoriacich akúsi zásteru či závoj. Nechýbali tiež na nohách, rukách, respektíve na hlave a v oblasti pásu, a to tak v hroboch žien, ako aj mužov. Detské hroby sú skôr výnimkou. Zaujímavé je, že v niektorých hroboch dospelých spočívali detské mliečne zúbky. Časté sú tiež kostené ihlice. Závesky z klov diviaka a silicitové strelky šípov sú výsadou mužských hrobov. Zaujímavé je zistenie rituálne rozbitej keramiky, čo dokladajú črepy roztrúsené v zásype hrobov, či priamo pri kostre.
To vám teda zrejme pomohlo vytvoriť aj predstavu o ich oblečení, a čo ďalšia spomínaná bohatá výbava?
Sem tam sme našli aj bronzové výrobky, a to miniatúrne sekerky, dlátko, v jednom hrobe sme objavili aj bronzovú dýku s troma nitmi na prichytenie pôvodnej organickej rukoväte, ktorá sa, samozrejme, nezachovala. Máme aj keramické nádoby. Ukladali ju k nohám a pôvodne akiste obsahovali potravu či tekutiny. Dôležitá je aj konštrukcia hrobov. Mysleli sme si, že mŕtvych pochovávali iba na drevených doskách a maximálne ich doskami aj prikryli, vydlabanými z jedného rozštiepeného kmeňa stromu. No zistili sme, že hrobové jamy neraz obkolesovali zvyšky žľabov či kolové jamy z pôvodného „domu mŕtvych“. Išlo z dnešného pohľadu o akési praveké „kaplnky“. Našli sme aj zvyšky drevených dosák, horných i dolných. Nešlo o pravé rakvy, aké poznáme zo stredoveku či súčasnosti. Vo viacerých hrobových jamách sme z ich južnej strany doložili jedinú kolovú jamu, ktorá pravdepodobne niesla ľahkú konštrukciu nad hrobom.
To všetko sa vám podarilo zistiť v tomto roku, bude sa ešte vo výskume pokračovať?
Pre tento prípad sme výskum už ukončili, komplexne sme preskúmali celú plochu, ktorá bude zasiahnutá spomínanou bytovou výstavbou. Zistili sme južný okraj tejto, pôvodne rozsiahlej nekropoly, no v severnom i západnom smere nie, pretože tadiaľ vedie cesta a je tu tiež vysoké napätie a ďalšie inžinierske siete. Smerom na východ sa ale nachádza pole, kde sme robili georadarový prieskum. Zistili sme, že pohrebisko pokračuje aj tam. Predpokladáme, že sa tam nachádza minimálne ďalších sto, ak nie dvesto hrobov. Na tomto pohrebisku je nepochybne viac ako päťsto pochovaných. V roku 2009 som podobné pohrebisko s vyše 230 hrobmi odkryl v Spišskom Podhradí neďaleko Sivej brady. Pri takýchto rozsiahlych pohrebiskách je na mieste otázka, kde mali títo ľudia sídliská?
Žiadne objavy či stopa k nim nevedie?
Pár tých objektov, ktoré máme v areáli pohrebiska, to je málo. Keď vidíme také množstvá hrobov, musíme nájsť aj sídliská, ktoré nám doposiaľ chýbajú, a to všeobecne, v rámci celej koštianskej kultúry. Vieme jednoznačne, že ide o ľud, ktorý sem prenikol z oblasti na sever od hrebeňa Karpát, to znamená z dnešného južného Poľska. Išlo o ľud takzvanej mierzanowickej kultúry, ktorú my nazývame podľa pohrebiska v Košťanoch neďaleko Košíc – koštianskou. Tu si tento ľud našiel vhodné podmienky pre život, pričom sa rozšíril aj do oblasti Košíc a na Východoslovenskú nížinu. Dožil sa príchodu takzvanej otomanskej kultúry, ktorá k nám prišla z juhovýchodu, z dnešného Sedmohradska. Tu sa tieto kultúry zmiešali, čo bol aj prípad spišskej enklávy. Vidíme to podľa toho, že najmladšie hroby v Spišskej Novej Vsi, ale aj v Spišskom Podhradí, predstavujú „zmiešaninu“ ľudu koštiansko-mierzanowickej a otomanskej kultúry. V hroboch totiž boli aj bronzové ihlice a náušnice sedmohradského typu, ktoré sú už mladšie, teda otomanské. Staršie náušnice majú tvar vŕbového listu a tie sú typické pre koštiansko-mierzanowický ľud. Našli sme ich v nejednom hrobe, tie v tvare vŕbového listu obtočené okolo ucha.
Vráťme sa ešte k Spišskej Novej Vsi, čo bude nasledovať teraz, celé nálezisko sa zakryje?
Teším sa, že developeri nám v maximálnej miere vychádzali v ústrety, poskytli nám stany, brigádnikov, spolupráca s nimi bola príkladná. Dokonca sa tešia z toho, že sme objavili takéto zaujímavé nálezy. Medzi budovami chcú postaviť aj akýsi archeopark s informačnými tabuľami, ktoré budú informovať o výsledkoch nášho výskumu. Deti si tam tiež budú môcť v akomsi pieskovisku vyhrabávať kópie rozbitých nádob a možno aj kostičiek. Ide o pekný príklad spolupráce archeológov s investormi, je to v rámci Slovenska vskutku rarita. Nepochybujem o tom, že sa v blízkej budúcnosti bude pokračovať v ďalšej výstavbe práve vo východnom smere, kde sa nachádzajú ďalšie hroby a nový výskum tak ešte prinesie nejedno prekvapenie.
Ďalšie nálezy na Spiši
Veľa energie a času ste teda venovali Spišskej Novej Vsi, a čo iné lokality?
Všetky sily sme sústredili na výskum toho pohrebiska. Každý jeden hrob sa totiž musí poctivo preskúmať, neraz jeden hrob s tisíckami korálikov odkrývame aj tri dni. Dokonca sme museli požiadať o menšiu personálnu výpomoc z materského Archeologického ústavu SAV v Nitre. Napriek tomu sme stihli aj menšie archeologické výskumy v iných lokalitách Spiša. Napríklad v Gánovciach, kde pokračuje rovnako individuálna bytová výstavba hneď neďaleko svetoznámej archeologickej lokality v polohe Hrádok, kde sa našiel neandertálec starý vyše 100-toséc rokov a tiež kultová studňa otomanskej kultúry. Je to vedľa futbalového ihriska, ktoré, okrem iného, zničilo rozsiahle sídlisko otomanskej kultúry. Tam sme narazili rovnako na vrstvu, ktorá bola priam naplnená keramikou otomanskej kultúry, našli sme aj krásnu parohovú ihlicu s profilovanou hlavicou. Pritom nájsť celý kus ihlice je veľká vzácnosť, väčšinou sa nachádzajú v zlomkovitom stave. Tiež sme našli striebornú mincu, sliezsku razbu Leopolda I., nazývanú grešľa, z roku 1697. Potom sme robili výskum aj na Zamagurí.
Čo priniesol archeologický výskum tam?
Výskum súvisel s pokračovaním prác na ovzdušňovaní základov Kostola sv. Ondreja apoštola v Spišských Hanušovciach, robili sme tam dve sondy. Jedna bola pri dnešnom východnom vstupe do kostola, kde sme v hĺbke 130 cm zistili polohu niekdajších hrobov, no odkryli sme v celosti iba jeden. Bolo to v ďalšej sonde, v severnej časti kostolného dvora. Tu sme odkryli hrob dievčatka zo 17. až 18. storočia. Mohlo mať šesť, maximálne desať rokov, malo odev, pohrebné rúcho či závoj zložený z kovových drôtikov a medených špirálok, ktoré boli našité spolu s drobnými sklenenými korálikmi na nešpecifikovanú látku a zvyšky kože. Evidujeme tam aj nález stredovekej striebornej mince, ide o denár uhorského kráľa Ladislava V. Pohrobka, z roku 1456 až 1457. Bolo to obdobie, keď na Spiši vo veľkom pôsobili bratrícke vojská, vyčíňali tu, a svoj tábor mali nad haligovskou jaskyňou Axamitka. Nie je vylúčené, že ho tu stratili oni, keď sem prenikli z Poľska. Môže však ísť aj o bežnú stratu miestneho veriaceho, ktorý mincu stratil počas cesty na bohoslužbu.
Máte nejakú vysnívanú oblasť, ktorú by ste chceli na Spiši ešte preskúmať? Možno, ktorá pre vás ostáva záhadná, prípadne viete o existencii nejakej osady a rád by ste sa do jej odhaľovania pustili?
Na Spiši máme množstvo zaniknutých stredovekých osád, ktoré poznáme z písomných správ. Už roky hľadám niekoľko z nich. Príkladom je zaniknutá stredoveká osada Alcnov pri Spišskej Teplici, neďaleko Popradu a jeho sídliska Juh III. Dokonca máme od bijacovského kňaza Jána Vencka (historik a archeológ, 1869-1957, pozn. red.) aj rámcovú mapku, na ktorej je poloha dediny zakreslená, no napriek tomu sa nám ju dosiaľ nepodarilo objaviť. Hľadám ju vari už dvadsať rokov. Samozrejme, je množstvo toho, čo by som chcel ešte objaviť, ako napríklad sídliská patriace k spomínaným odkrytým pohrebiskám.
Okrem toho všetkého sa ale zaoberáte aj speleoarcheológiou, teda výskumom mnohých jaskýň, ak sa nemýlim.
Áno, aj v nich nachádzame fantastické nálezy. Chcel by som pokračovať spolu s kolegami z Poľska a profesorom Pawlom Valde-Nowakom aj vo výskume jaskyne Hučivá diera v Tatranskej Lomnici, kde máme unikátne táborisko lovcov sobov, koní, kozorožcov, hnedých medveďov, magdalénienskej kultúry spred vyše 14 000 rokov. K tejto kultúre patria známi západoeurópski lovci, ktorí vo Francúzsku či Španielsku vytvárali tie fantastické nástenné maľby. My máme týchto lovcov a zberačov doložených na území dnešných Belianskych Tatier, priamo v Hučivej diere, kde máme ešte dosiaľ nedoskúmané ich ohnisko, s množstvom kamenných pracovných nástrojov. Našli sa tam dokonca aj dve kostené ihly. Môžu tam byť aj fantastické prejavy umenia, pretože práve magdalénienska kultúra je špecifická vrcholným prejavom umenia nielen v podobe nástenných malieb, ale napríklad aj solitérnymi plastikami žien a zvierat, kostenými vyrezávanými harpúnami či rytinami zvierat alebo ľudí na kamenných platničkách. Toto je teda môj sen, pokračovať v tomto výskume.