Atény musia ešte pridať, zhodli sa ministri v Bruseli

Gréci rokovali až do rána, odobrili vládny návrh reforiem
Grécky parlament v sobotu skoro ráno schválil vládou predkladaný návrh potrebných reforiem. Foto: SITA/AP

ATÉNY 11. júla (WEBNOVINY) – Euroskupina sa v sobotu zaoberala budúcnosťou Grécka. Na základe správy, ktorú jej poskytli veriteľské inštitúcie, ministri rozhodovali, či s Gréckom vstúpia do rokovaní o novej finančnej pomoci.

Podľa medializovaných informácií veriteľské inštitúcie označili grécke návrhy za možný základ pre rokovania o novej finančnej pomoci z Európskeho programu pre stabilitu (ESM), tzv. trvalého eurovalu. Ministri financií eurozóny povedali svojmu gréckemu partnerovi, že ak Atény chcú otvoriť rokovania o núdzovej pomoci, musia v porovnaní s úvodným návrhom urobiť rozsiahlejšie reformy. Povedali to zdroje z eurozóny. Podľa dvoch zdrojov sa ministri zhodujú na tom, že ľavicová vláda v Aténach musí prijať ďalšie kroky, aby ich presvedčila, že splatí akékoľvek nové dlhy.

Výsledok rokovaní ministrov zostáva naďalej otvorený. Grécky návrh reforiem spoločne posúdili Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond. Ministri financií pokračujú pokračovať v rokovaniach aj v nedeľu. VIAC V TOMTO ČLÁNKU.

Novinárom to povedal šéf skupiny ministrov financií (Eurogroup) Jeroen Dijsselbloem, ktorý konštatoval, že diskusia je naďalej „veľmi ťažká“. Fínsky minister financií Alexander Stubb uviedol, že v rokovaniach sa „dosahuje dobrý pokrok“. Ostatní ministri po deviatich hodinách diskusií sa odmietli o ich priebehu vyjadrovať.

Lagardová očakáva z Bruselu výrazný pokrok

Šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardová uviedla, že od stretnutia v Bruseli očakáva výrazný pokrok a európsky komisár pre hospodárske záležitosti Pierre Moscovici označil nový grécky plán za „významné gesto“. Pred začiatkom schôdzky Euroskupiny však viacerí účastníci upozornili, že za kľúčovú otázku považujú obnovenie dôvery v schopnosť Atén plniť sľubované reformy. Pochybnosti zaznievajú najmä z Nemecka. Nie je tiež isté, či sa na krízovom stretnutí Euroskupiny bude hovoriť aj o prípadnej reštrukturalizácii dlhu Grécka.

„Budú to mimoriadne náročné rokovania… Problém je, že koncom roka sme boli v situácii, ktorá napriek všetkej skepse predchádzajúcich rokov vyzerala veľmi nádejne, v posledných mesiacoch a hodinách sa to ale všetko neuveriteľným spôsobom zničilo,“ uviedol nemecký minister Wolfgang Schäuble.

„Čelíme výpadkom vo financovaní, ktoré prekonávajú všetko, čo sme museli riešiť v minulosti,“ dodal minister. Schäubleho slovenský rezortný kolega Peter Kažimír upozornil, že za „veľmi problematickú“ považuje analýzu dlhodobej udržateľnosti gréckeho dlhu.

Berlín hovorí o odchode Grécka

Najnovší grécky plán reforiem nepostačuje ako základ pre rokovania o novej pôžičke z trvalého eurovalu. Do úvahy tak pre Grécko prichádzajú dva scenáre vrátane časovo ohraničeného vystúpenia z eurozóny. Vyplýva to z dokumentu nemeckého ministerstva financií, o ktorom informoval v sobotu denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ).

„Návrhy neobsahujú dôležité reformy v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre modernizáciu krajiny, hospodársky rast a udržateľný rozvoj v dlhodobom horizonte,“ cituje z dokumentu denník.

Podľa autorov dokumentu by malo Grécko čo najskôr predložiť vylepšený návrh a presadiť jeho schválenie v parlamente. Scenár počíta s vytvorením účelového fondu, do ktorého by Grécko vložilo aktíva v hodnote 50 miliárd eur. Príjem z predaja fondu by následne Atény použili na splácanie dlhu. Alternatívny scenár predpokladá, že Grécko zostane členom Európskej únie, dočasne však opustí eurozónu a v prechodnom období aspoň piatich rokov bude reštrukturalizovať svoj dlh. Ministerstvo financií v Berlíne medializované informácie nekomentovalo.

Kapitálové kontroly zostávajú v platnosti

Kapitálové kontroly uvalené na grécke banky zostanú v platnosti prinajmenšom ďalšie dva mesiace. Povedal to v sobotu grécky minister hospodárstva George Stathakis.

Minister pre grécku televíznu stanicu Mega TV povedal, že banky by sa opätovne mohli otvoriť už na budúci týždeň, ak sa počas tohto víkendu dosiahne dohoda s veriteľmi. Ostatné obmedzenia na výbery a vývoz financií zostanú v platnosti. „To zostane v platnosti dva mesiace alebo niekoľko mesiacov,“ konštatoval.

Stathakis zároveň v sobotu povedal, že poslanci ľavicovej strany Syriza vrátane ministrov, ktorí nesúhlasia s vládnou politikou v súvislosti s reformami výmenou za núdzovú pomoc, by mali odstúpiť. Narážal tým na desať poslancov strany Syriza, ktorí sa buď zdržali hlasovania, alebo odmietli plán reforiem. Jedným z tých, ktorí nehlasovali za reformné opatrenia, je aj minister energetiky za stranu Syriza Panagiotis Lafazanis.

Obnovenie dôvery je kľúčové

Malo by Grécko ostať v eurozóne?

Podľa francúzskeho ministra Michela Sapina partneri v eurozóne musia mať istotu, že sľubované reformy grécka vláda aj v praxi uskutoční. Paríž sa nevyhýba ani diskusii o reštrukturalizácii gréckeho dlhu, riešením však nemá byť zníženie jeho nominálnej hodnoty, keďže to pre mnohé štáty eurozóny predstavuje „červenú čiaru“, dodal Sapin. Obnovenie dôvery v reformné úsilie Atén označil za kľúčové aj holandský šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem. Ako dodal, nie je isté, či sa ministri v sobotu dopracujú aj k diskusii o tom, ako uľahčiť Grécku splácanie dlhu.

Grécko veriteľom vo štvrtok zaslalo nový návrh reforiem, ktorý má krajine zabezpečiť pomoc a odvrátiť odchod krajiny z eurozóny. V aktuálnom návrhu Grécko žiada o úverový program z mechanizmu ESM 53,5 miliardy eur, ktorý má krajine pomôcť s obsluhou dlhu do roku 2018. Vlády návrh reforiem, ktorý má byť základom pre ďalšie rokovania s veriteľmi, schválil v sobotu ráno grécky parlament.

Grécky premiér Alexis Tsipras výsledok hlasovania označil za silný mandát pre rokovania o „ekonomicky životaschopnej a sociálne spravodlivej dohode“.

Ako informovala agentúra AP, za návrh zahlasovala väčšina poslancov. Niektorí poslanci vládnej Syrizy návrh nepodporili. Za bolo celkovo 251 zákonodarcov, dodáva Reuters. Ďalších 32 bolo proti, osem sa zdržalo a deviati poslanci neboli prítomní.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Alexander StubbAléxis TsíprasJeroen DijsselbloemPeter KažimírPierre MoscoviciWolfgang Schäuble