Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
študenti, aula, vysoká škola
Foto: ilustračné, SITA/Ivan Fleischer
26. júna 2017 Ekonomika od Webnoviny.skSITA Diskusia()

Bakalársky titul je pre väčšinu vysokoškolákov len tranzitným stupňom kvalifikácie

BRATISLAVA 26. júna (WebNoviny.sk) – Bakalársky titul je pre drvivú väčšinu vysokoškolákov na Slovensku len tranzitným, a nie konečným stupňom kvalifikácie.

Podiel magistrov a inžinierov v demografickom ročníku ľudí od 23 do 28 rokov prekračuje 35 percent. Vo svojej štúdii to uvádza pracovisko Fakulty managementu Univerzity Komenského Centrum edukačného manažmentu (CEM).

Univerzita Komenského o tom informovala na svojej internetovej stránke. V priemere 27 sledovaných krajín OECD tvorí pritom podiel magistrov a inžinierov len 15 percent z ľudí od 23 do 28 rokov a v priemere 22 sledovaných krajín EÚ len 17 percent.

Nad úroveň 20 percent sa podiel absolventov druhého stupňa vysokoškolského štúdia medzi všetkými sledovanými vyspelými krajinami OECD a EÚ dostal iba v piatich krajinách. Okrem Slovenska to bolo ešte vo Fínsku, v Dánsku, na Islande a v Českej republike.

Slovenské vysoké školstvo sa vyčleňuje z trendov

Slovensko pritom v tejto štatistike vedie rebríček s viac ako 10-percentným odstupom. Nepočítajú sa pritom slovenskí absolventi vysokých škôl v zahraničí.

Centrum edukačného manažmentu tvrdí, že strategické zmeny vo vysokom školstve by mali túto situáciu intenzívnejšie reflektovať. Slovenské vysoké školstvo sa totiž touto charakteristikou vyčleňuje z trendov vo vyspelých krajinách v priestore EHEA (European Higher Education Area – Európsky priestor vysokoškolského vzdelávania).

„Dopady sú, samozrejme, v rovine devalvácie hodnoty diplomov absolventov na pracovnom trhu a tiež v rovine účelnosti využitia vynaložených prostriedkov na vysoké školstvo. Príčiny vzniknutého stavu treba hľadať v legislatívnom a finančnom rámci riadenia vysokého školstva, rovnako ako v systéme riadenia kvality, vrátane akreditačných procesov,“ uvádza Centrum edukačného manažmentu.

Absencia motivačných faktorov k zmene

Problémom je podľa centra absencia motivačných faktorov k zmene tak na strane vysokých škôl, ako aj pracovného trhu, ktorý nie je pripravený bakalárov so súčasným kvalifikačným profilom vo väčších počtoch prijímať.

Zmysluplná redukcia počtu študentov na druhom stupni vysokoškolského štúdia by pritom podľa centra zásadným spôsobom uvoľnila prostriedky pre dofinancovanie iných, vitálnych potrieb vysokých škôl.

Centrum edukačného manažmentu vzniklo v závere roku 2016 pri Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave. Poslaním centra je predovšetkým vedecká, analytická a tiež informačná činnosť v oblasti riadenia a rozvoja terciárneho vzdelávania.

Odporúčané články

Video: Polícia obvinila z korupcie daňovákov aj pedagóga z vysokej školy Chcete vedieť, ako má vyzerať správny životopis? Pozrite si tento príklad a tipy, ako na to

Témy

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Ekonomika

Aktuálne témy

Odporúčame

Copyright © iSITA s.r.o. Všetky práva vyhradené. iSITA si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku, jeho častí a zverejnených fotografií.

OK

Používaním tejto stránky súhlasíte s ukladaním cookies. Viac info tu...