Bárány: Dobrovoľný test pod hrozbou sankcie je propagandistické klamstvo

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Koronavirus, testovanie
Prevádzka mobilných odberových miest je hradená zo štátneho rozpočtu. Foto: ilustračné, SITA/Ľudovít Vaniher

Tvrdenie, že plošné testovanie na koronavírus bude dobrovoľné a zároveň pod hrozbou finančnej sankcie nútiť ľudí, ktorí sa nedajú otestovať, aby zostali v domácej karanténe, je „propagandistické klamstvo“.

Pre portál SITA.sk to povedal ústavný právnik Eduard Bárány. Podobne ako ústavný právnik Peter Kresák vyslovil pochybnosti o ústavnosti riešenia, ktoré už niekoľko dní prezentuje premiér Igor Matovič (OĽaNO).

Viac o téme: Koronavírus

Minulý týždeň najskôr predseda vlády oznámil zámer testovať celú populáciu na koronavírus antigénovými testami. V utorok 20. októbra tvrdil, že testovanie bude dobrovoľné a občania, ktorí sa nepreukážu testom, či už zo štátneho testovania alebo súkromného, budú musieť nasledujúcich desať dní zostať v karanténe, inak im môže hroziť sankcia do 1 650 eur.

Viac o téme: Celoplošné testovanie

Bárány zdôraznil, že „určite“ nejde o dobrovoľné testovanie. „Máme tu dve alternatívne povinnosti. Buď sa dáš otestovať alebo budeš desať dní doma,“ argumentoval právnik. Podľa Bárányho určenie povinnosti zostať v domácej izolácii je potrebné hľadať v zákone alebo v rozhodnutí, ktoré by sa prijalo na základe zákona. „Ale hlásať, že ide o dobrovoľné testovanie, je podvod,“ dodal.

Kresák verí, že sankcie nebudú

Ústavný právnik Peter Kresák označil za „ústavný problém“ zámer vyzvať ľudí na dobrovoľný test a súčasne im uložiť povinnosť byť desať dní v domácej izolácii, ak sa testu nezúčastnia, lebo inak môžu dostať pokutu.

Verím, že sankcia za netestovanie tam nebude, pretože pokiaľ by zostala, veľmi rýchlo by bola napadnutá na ústavnom súde,“ mienil Kresák.

Štát by mohol nariadiť domácu karanténu prostredníctvom opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR. Ďalšou z ciest by mohla byť zmena ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Kandidáti na post sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva
Ústavný právnik Peter Kresák. Foto: SITA/Robert Tappert

Počas výnimočného stavu je možné podľa ústavného zákona „obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí alebo evakuáciou na určené miesto“. Avšak núdzový stav s takýmto oprávnením nepočíta.

Kresák nie je naklonený zmene ústavného zákona. „Z histórie poznáme, že keď nevieme, čo urobiť, tak povieme, že zmeníme ústavu alebo prijmeme ústavný zákon. Ten sa dá prijať ku všetkému, ale čo to hovorí o demokracii a o  normálnom sedliackom rozume je iná otázka,“ zhodnotil Kresák. Podľa neho je povinnosťou vlády, aby ľudí o dobrovoľnosti testovania presvedčila argumentami a nie hrozbami.

Kresák poukázal na to, že vláde sa zatiaľ nedarí presvedčiť o testovaní ani samosprávy. „Čítam otázky, ktoré dávajú vláde. Sú veľmi logické a nie je na ne zatiaľ odpoveď. Armáda plošné testovanie bez samospráv nezvládne,“ upozornil. Bez jasných odpovedí vlády ľudia podľa Kresáka masovo na testy nepôjdu. „Preto je tam hrozba sankcie,“ dodal.

Premiér sa odvoláva len na ústavnú cestu

Premiér Igor Matovič v stredu vyhlásil, že ku všetkým opatreniam sa bude pristupovať tak, aby boli v súlade s ústavou a právnym poriadkom SR, lebo „len tak môžu mať medzi ľuďmi rešpekt“.

Operácia plošného testovania je však neistá. Sú totiž pochybnosti, či by v čase vzrastajúcej druhej vlny pandémie mala ešte zmysel. Naznačil to v stredu okolo poludnia aj premiér. Vyjadril sa, že buď sa zavrie celé Slovensko alebo bude „špeciálny lockdowvn“.

Teda ľudia, ktorí budú chcieť byť mimo systému „uzamknutia“, sa preukážu výsledkami negatívneho testu na koronavírus.

Vláda asi nevedela ako ľudí motivovať, mieni Lenč

Podľa politológa Jozefa Lenča  je ťažké vysvetliť, prečo premiér a niektorí ďalší predstavitelia vlády hovoria o dobrovoľnom testovaní, keď existuje hrozba domácej izolácie pre tých, ktorí na testy nepôjdu.

Chcelo by to pozrieť sa do hláv a do právneho povedomia tých, ktorí takúto predstavu majú. Sú si možno vedomí, že právna možnosť povinného testovania nie je,“ zhodnotil politológ.

Otázkou je, prečo sa radšej vláda nevydala cestou určitého zvýhodnenia ľudí, ktorí sa testov zúčastnia. Podľa Lenča vláda pravdepodobne nevedela, aké benefity by mohla ľuďom sľúbiť a ak by ich aj poskytla, mohli by si vyžiadať vysoké finančné náklady.

Jednoducho tak rýchlo, ako skrsla myšlienka o plošnom testovaní nestihla skrsnúť myšlienka ako ľudí motivovať na testovanie,“ uzavrel Lenč.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Eduard BárányIgor MatovičJozef LenčPeter Kresák
Firmy a inštitúcie Ústavný súdÚVZ Úrad verejného zdravotníctva SR