BRATISLAVA 2. augusta (WebNoviny.sk) – Bezzásahové územia sú nevyhnutné na ochranu biodiverzity slovenskej prírody. Mnohé chránené druhy prežívajú práve v územiach s najvyšším stupňom ochrany, teda bez zásahu človeka.
Upozornila na to ochranárska organizácia SOS/BirdLife Slovensko. Reagovala tak na tvrdenia lesníkov, že príčinou povodní a vysokých škôd v Tatrách bol práve bezzásahový režim.
Lesníci opakovane upozorňujú na nepriaznivý stav v Tatrách, bezzásahovosť zvyšuje riziko škôd
„Prísny režim v územiach s najvyšším stupňom ochrany je veľmi dôležitý pre prežívanie citlivých vtáčích druhov. Je dosť ťažké si predstaviť, ako inak by sa dalo zachrániť ubúdajúcu populáciu hlucháňa hôrneho, než úplným vylúčením ľudských zásahov v lokalitách, ktoré sú kľúčové pre jeho výskyt,“ zdôraznil Jozef Ridzoň z SOS/BirdLife Slovensko.
Z lesov tak miznú vtáky
Vedecké práce podľa Ridzoňa poukazujú na to, že územia s vylúčenými lesníckymi zásahmi sú aj v prípade výskytu kalamity dôležité pre prežívanie lesných druhov.
„Neplatí tvrdenie mnohých lesníkov, že po výskyte kalamity a vyschnutí stromov z lesa ponechaného bez zásahu zmizol život. Naopak, vedecké práce ukazujú, že v nespracovaných kalamitách je zistená biodiverzita vyššia, ako v mnohých hospodárskych lesoch,“ vysvetlil.
Vyjadrenia lesníkov o povodni v Tatrách nemajú oporu ani na ministerstve, ani u vodohospodárov
Po spracovaní kalamity a vzniku veľkých holín však lesné druhy lokality úplne opúšťajú, čo je aj dôvodom, pre ktorý ubúdajú viaceré vtáčie druhy na Slovensku, napríklad hlucháň. Diskusia spochybňujúca význam bezzásahových území neponúka podľa Ridzoňa alternatívu k ochrane vzácnych druhov a chápanie lesa zužuje len na stromy.
Sledovanie zmien prírody
„Ďalším nespomínaným faktom je, že odumieranie smrečín je do značnej miery dôsledkom klimatických zmien,“ konštatoval Ján Gúgh z SOS/BirdLife Slovensko.
Zrušením bezzásahového režimu by sme podľa neho prišli o možnosť sledovania prírody v podmienkach klimatických zmien, čo je kľúčové napríklad pre identifikáciu najodolnejších drevín, ale aj pre vhodné navrhnutie podmienok ochrany pre vtáčie druhy. V dôsledku klimatických zmien sa totiž areál rozšírenia niektorých citlivých vtáčích druhov zmenší.
Štátna ochrana prírody kriticky reaguje na vyhlásenia lesníkov o povodniach vo Vysokých Tatrách
„Ak však k zmenšeniu biotopov prispeje aj rozsiahla sanácia kalamít bez akceptovania bezzásahového režimu aspoň v niektorých chránených územiach, potom časť ohrozených vtáčích druhov najbližšie desaťročia na Slovensku prežiť nemusí,“ uzavrel Gúgh.
Nepriaznivý stav v dolinách a lesoch
Lesníci upozorňujú na podľa nich nepriaznivý stav v dolinách a lesoch Vysokých Tatier, kde v dôsledku bezzásahovosti odumierajú stromy. Lesy podľa nich prestávajú plniť vodozádržnú a pôdoochrannú funkciu. Dôsledkom toho majú prívalové dažde čoraz ničivejšie dopady na prírodu aj majetok, čoho dôkazom je aj nedávna povodeň vo Vysokých Tatrách.
Foto: Za povodeň vo Vysokých Tatrách môže podľa lesníkov odumretý les, ochranári však nesúhlasia
Podľa Slovenskej lesníckej komory zrážky spadli v oblasti bezzásahového režimu, kde nemohli lesníci spracovať lykožrútovú kalamitu a zachrániť väčšie komplexy lesa, ktoré by plnili aj vodozádržnú funkciu. Aj Štátna ochrana prírody považuje tieto vyhlásenia za nepodložené. Tvrdí, že živý les najmä v kombinácii s porastom machu má výrazne vyššiu vodozádržnú funkciu ako vyrúbaná holina.
„Lesy v bezzásahových zónach sa okamžite samé obnovujú. Na rozdiel od holín, pri ktorých pôda vyschne a zníži sa tak jej schopnosť vodu ďalej absorbovať,“ konštatovala Štátna ochrana prírody .