ČERVENÁ POĽANA 22. februára (WEBNOVINY) – Biatlonista Pavol Hurajt sa sobotňajšou štafetou mužov na 4×7,5 km na XXII. zimných olympijských hrách v Soči rozlúčil s vrcholovou kariérou. Už pred odchodom do Ruska avizoval, že ho čakajú posledné preteky. V sobotu svoje rozhodnutie po 12. mieste štafety potvrdil. V budúcnosti ho ešte diváci uvidia na niektorých pretekoch, ale už to nebude v pozícii vrcholového športovca.
Plakať nebude
Hurajt pripustil štarty v exhibíciách, pretekoch Slovenského pohára v letnom biatlone či behu do vrchu. „Nostalgia za kariérou neprinesie slzy. Na vrcholový šport budem mať príjemné spomienky. Môžem byť spokojný so šestnásťročnou biatlonovou kariérou. Na podmienky, ktoré sú na Slovensku, čo sa týka zabezpečenia a zázemia, som dosiahol dobré výsledky. Mám olympijskú medailu, skončil som v najlepších desiatkach vo Svetovom pohári. Môžem skončiť so vztýčenou hlavou,“ povedal Pavol Hurajt, ktorý je do konca apríla členom VŠC Dukla Banská Bystrica. Ďalšiu svoju budúcnosť zatiaľ neriešil, keďže sa sústredil len na šport, prípravu a účasť na pretekoch.
S vrcholovou kariérou sa lúčil čistou streľbou. Pomyselný štafetový kolík odovzdával Tomášovi Hasillovi na 6. mieste s minimálnym odstupom na najlepších. „Už pred štartom som si uvedomoval, že sú to moje posledné preteky. Nastúpil som na štart a už som sa len snažil podať čo najlepší výkon. V poslednom kole mi servismani kričali, aby som pridal, lebo mám pred sebou záverečný kopec kariéry. Prišiel som do cieľa s vedomím, že som odovzdal všetko. Spomienky prídu na rad až neskôr, dnes som sa predovšetkým sústredil na preteky, skonštatoval 36-ročný biatlonista.
Najúspešnejší vo Vancouveri
Mužská biatlonová partia je veľmi dobrá a Hurajt si v predchádzajúcich dňoch vypočul viaceré narážky na jeho rozhodnutie. Kolegovia z tímu mu pripomínali všetko slovíčkom posledný – tréning, masáž, športové voľno, preteky. „Už na začiatku sezóny som sa rozhodol, že v Soči sa všetko skončí. Chcel som ešte dobre zvládnuť posledné preteky kariéry. Na Svetový pohár už teraz nepôjdem,“ tvrdí dlhoročná slovenská mužská biatlonová jednotka.
Rodák z Popradu absolvoval v Soči svoje tretie ZOH. Najviac sa mu darilo vo Vancouveri 2010, kde získal bronz v pretekoch s hromadným štartom, skončil piaty v individuálnych pretekoch, siedmy v rýchlostných pretekoch a šestnásty v stíhačke. Je jediný mužský biatlonista zo Slovenska s cenným olympijským kovom. „Keď som išiel na stupne, dával som si pozor, aby som sa nepotkol a nespadol. To bolo jediné, na čo som vtedy myslel. Potom som si užíval vlajku na stožiari a tlieskajúcich ľudí,“ spomína na kanadské dekorovanie bronzom pred štyrmi rokmi. Medailu má odloženú doma na čestnom mieste. „Šport mi priniesol úspechy i neúspechy. Patrí to všetko k nemu. Raz je športovec hore, potom zasa dole. Najkrajšie spomienky mi zostanú na Vancouver a bronzovú medailu. Tú mi už nikto nevezme,“ tvrdí Pavol Hurajt.
Trénerstvo ho neláka
V budúcnosti ho neláka trénerstvo. Vidí, že šport na Slovensku upadá. „Keď som ja bol žiak, bolo nás v športovej triede štyridsať, teraz je v nich málo detí. Mladých športovcov je málo. Bohužiaľ, taký je trend v spoločnosti,“ smúti Hurajt.
V olympijskom komplexe Laura na Červenej Poľane absolvoval celkovo päť štartov. V úvode sa trápil bežecky, v rýchlostných i stíhacích pretekoch skončil na 52. mieste. Po oboch štartoch sa sťažoval, že nohy mu nejdú ako majú a cíti v nich veľkú bolesť. Vo vytrvalostnom biatlone sa potom zlepšil na 28. priečku. Vrchol prišiel v miešaných štafetách, v ktorých skončili Slováci na 5. mieste.
Záver ZOH 2014 i jeho kariéry prišiel v mužských štafetách, v ktorých obsadilo Slovensko 12. priečku. „Zo začiatku olympijských hier som mal divné pocity, bežecky to nebolo dobré. Už som prišiel na to, kde sa stala chyba. Pred začiatkom súťaží som sa snažil vyladiť bežeckú formu a do pretekov som nastupoval unavený. Bolesť v nohách bola neskutočná. Keď som si oddýchol, dokázal som v štafetách držať krok a bežať s najlepšími. Škoda, že sa zimné olympijské hry končia, možno by prišli ešte kvalitnejšie umiestnenia,“ dodal Pavol Hurajt, ktorý pôvodne začínal ako bežec na lyžiach. Do biatlonovej reprezentácie sa dostal v roku 1999, vo svetovej špičke sa pohyboval od sezóny 2003/2004.
Lúčiaci sa Pavol Hurajt patrí medzi biatlonistami medzi najlepších strelcov. Potvrdzoval to aj počas zimných olympijských hier v Soči i v minulosti na rôznych pretekoch. Kariéru ukončil stopercentnou streľbou v sobotňajších pretekoch mužských štafiet.
Hurajt zatiaľ nevie, čo bude robiť po skončení kariéry. Pokojne by však mohol byť aj trénerom streľby v biatlone. „Chalani mi vštepili jednu myšlienku, či by som si nevyskúšal súťažnú športovú streľbu a išiel do Ria de Janeiro na olympijské hry v roku 2016. Musím sa spýtať Joža Gönciho, aké tam majú vlastne disciplíny a čo by som mohol skúsiť,“ smial sa Pavol Hurajt.
Recept na streľbu je podľa jeho slov jednoduchý: „Je to v hlave. Kto nevie strieľať, nikdy sa to nenaučí. Je potrebné mať dobrú psychiku, aby vám išla streľba. V biatlonovom poli sú dobrí, priemerní a náhodní strelci.“