Ukrajina vojnu proti Rusku vyhrať nemôže (komentár)

Ján Baránek
Politický analytik Ján Baránek Foto: archív autora.

Nedávno som si pozrel v jednej ruskej, štátom kontrolovanej televízii diskusnú reláciu, v ktorej moderátorka otvorene hovorila o tom, že sme už v 3. svetovej vojne.

Už dlho hovorím, že Slovensko nie je krajina, ktorá by mala posielať na Ukrajinu zbrane. Nehovorím to samozrejme iba ja. Takisto počúvam kritiku takýchto tvrdení s tým, že agresorovi sa nemá ustupovať, pričom sa títo kritici odvolávajú na 2. svetovú vojnu, na Mníchov, na Hitlera, ktorému sa vraj takisto ustupovalo. Tu si musíme niečo ujasniť.

Takéto argumenty platili do okamihu, kedy Sovietsky zväz prvýkrát otestoval svoju jadrovú bombu, teda do 29. augusta 1949.

Odvtedy sa situácia radikálne zmenila, čo pochopili aj všetci relevantní politici počas studenej vojny. Všetci si totiž boli vedomí faktu, že akýkoľvek konvenčný konflikt medzi mocnosťami, lepšie povedané blokmi, teda NATO a Varšavskou zmluvou, by kedykoľvek mohol prerásť do jadrovej vojny v prípade, že by jedna strana v konvenčnej vojne prehrávala, alebo by jej hrozila porážka.

Logika zo studenej vojny platí aj teraz

Preto sme na území NATO, ani Varšavskej zmluvy nevideli žiadny konvenčný konflikt. Akékoľvek použitie jadrovej zbrane by totiž znamenalo 3. svetovú vojnu a ak by sa tak stalo, nikto z vás, ktorý teraz čítate tento komentár, by tu istotne nebol. To, keď teda hovorím, že nie je dobré, ani múdre, dodávať Ukrajine zbrane, nehovorím z nejakej zbabelosti.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Hovorím to s vedomím toho, že hneď ako začnú mať Rusi pocit, že prehrávajú, použijú jadrovú zbraň. Taká je realita a toto nezmení žiadne veľkohubé napínanie svalov žiadneho Slováka, ani žiadne výzvy žiadneho Slováka na nekompromisný postoj k Rusku. Nechápem, ako si môže niekto myslieť, že keď štát, vlastniaci jadrovú zbraň, začne prehrávať v konvenčnom konflikte, že ju aj nepoužije.

Prostá logika, platiaca počas studenej vojny platí aj teraz, na tom sa nič nezmenilo. Zmenilo sa niečo iné. Myslenie lídrov tzv. západného sveta. Z akéhosi dôvodu začali súčasní lídri tieto pravidlá ignorovať. Keby sa takto správali napr. Kennedy, Nixon, Carter, Reagan…, svet, ako ho dnes poznáme, by neexistoval.

Senilní a nekompetentní lídri

Neviem, či má pravdu britský autor Edward Dutton a psychológ Michael A. Woodley, ktorí tvrdia, že jednoducho osprostievame.

Dokonca títo autori tvrdia, že s dnešnou inteligenciou by sme sa s prostriedkami a technikou, ktoré boli dostupné na konci 60. rokov minulého storočia, na Mesiac nedostali. Neviem, je to na diskusiu, ale faktom ostáva, že politici typu Reagana, Thatcherovej , Mitterranda, ako keby vymreli.

Nahradili ich povrchní aktivisti, alebo, čo je ešte horšie, senilní, nekompetentní lídri typu Joea Bidena, alebo jeho stále nezorientovanej, uchichotanej viceprezidentky Kamaly Harrisovej. Nebudem sa tu teraz zamýšľať nad tým, čo sa stalo a prečo. Na to sú iní odborníci, ja by som o tom vedel písať iba empiricky.

Ale aj to mi stačí na to, aby som konštatoval, že úroveň minimálne slovenských politikov ide radikálne dolu vodou a takú katastrofu, akú tu máme dnes, vrátane obsadenia Národnej rady SR, sme to od vzniku SR ešte nemali. To hovorím, ako človek, čo naozaj od vtedy bol pri všetkom.

Pritom sme mali obrovskú šancu. Keď totiž začal rusko-ukrajinský konflikt, mohli sme sa stať mediátormi v tomto konflikte, lebo sme mali na to, široko ďaleko, najlepšie predpoklady. Poviem prečo.

Najzúrivejší jastrab v EÚ

Sme prihraničnou krajinou súperiacich strán. O to by bola naša aktivita prirodzenejšia a pochopiteľnejšia. Slovensko malo dobré vzťahy tak s Ukrajinou, ako aj s Ruskom.

Čo sa napríklad nedá povedať o Poľsku. Ďalej, na rozdiel od napr. Českej republiky, ale aj iných stredoeurópskych krajín, na Slovensku má obyvateľstvo najvyššiu mieru sympatií k Rusku. Nechápem dôvod, ale je to tak. Ďalej, sme slovanská krajina, čo sa, prirodzene, nedá povedať zasa o Maďarsku, alebo Rakúsku.

Skrátka, spĺňali sme síce nepísané, ale logické a žiaduce charakteristiky mediátora, ktorého by akceptovali obidve strany, vyhovujúceho aj z hľadiska politického, geografického a ako malá krajina – bez regionálnych územných nárokov, sme čitateľní. Historicky si nenárokujeme na žiadnu časť Ukrajiny, čo sa nedá povedať ani o Poľsku, ani o Maďarsku. Z nepochopiteľných dôvodov sa tak nestalo.

Jediný pochopiteľný dôvod totiž je, že sa tak nemohlo stať. Pre mňa úplne nepochopiteľne, sa naši lídri rozhodli, že Slovensko sa stane jedným z najzúrivejších jastrabov v EÚ vo vzťahu k Rusku. Dokonca, v tomto pomaly predbehneme aj Poliakov, ktorých nenávisť k Rusku je dedičná a genetická. Okrem toho, že postoj našich politických lídrov je smiešny – možno si premiér Heger takto kompenzuje svoju bezvýznamnosť, ktorú mu ostentatívne dal najavo francúzsky prezident, takýto postoj je aj nanajvýš nezodpovedný.

Komplex malosti našich politikov

Na rovinu totiž treba povedať, že my Ukrajine nemôžeme pomôcť vyhrať vojnu. To nemôže ani Poľsko, ktoré má sedemkrát viac obyvateľov, ako Slovensko a má jednu u najsilnejších armád v Európe. Takto sme sa ale stali – úplne zbytočne, jedným z prípadných prvých terčov Ruska.

Prečo a kvôli čomu? Kvôli komplexom malosti našich politikov? Alebo ich niekto používa ako užitočných idiotov? Pravda je asi niekde uprostred. Využijúc ich komplex malosti a nedocenenosti, ich niekto používa ako užitočných idiotov. Zámerne píšem niekto, lebo naozaj neviem, či v tomto boli aktívnejšie USA, alebo Veľká Británia. Navyše, ani poľský, ani slovenský postoj nie je pochopiteľný ani z iného uhla pohľadu.

Obidve krajiny stále môžeme charakterizovať ako katolícke a konzervatívne. Čo sa stalo, že sa submisívne a podlízavo staviame k USA, kde vládne prezident, nominant demokratickej strany, o ktorej je známe, že dnes je to už strana skoro socialistická – viď Kamala Harrisová, ktorá nemá napríklad problémy legalizovať potraty v treťom trimestri a pod. Tu je vidieť, že ideologické presvedčenie poľských aj slovenských politikov je do veľkej miery iba klišé, bezduchá hra na bezduchých voličov.

Nevypočítateľný prezident Putin

Ale vráťme sa priamo ku konfliktu. Snaha Slovenska, Poľska aj iných krajín o vyzbrojenie Ukrajiny by bola pochopiteľná, pokiaľ by Rusko, ako som už spomenul, nemalo jadrovú zbraň. Tu sa pristavme. Na jednej strane svorne hovoria o Putinovi, že je nevypočítateľný.

Ďalej – Putin jasne povedal, že ak si to situácia bude vyžadovať, jadrovú zbraň použije aj ako prvý. Napriek tomu, európski lídri robia všetko preto, aby ju použil. Samozrejme, relevantná otázka je, dokedy sa nechať Putinom prípadne vydierať. Ale tu je odpoveď jednoduchá. Do hraníc NATO. My sa tu teraz nehrajme na to, že Putin prepadol nejakú demokraciu. Nie. Prepadol kleptokraciu, krajinu, ktorej politický establishment otvorene toleroval, dokonca adoroval nacistov. Krajinu, ktorá rozkrádala národne bohatstvo v prospech zopár oligarchov, pričom samotné ukrajinské obyvateľstvo trpelo chudobou.

Môžete namietať, že niečo podobné je aj v Rusku. Môže byť. Tu iba pripomeniem, že aj 2. svetová vojna začala tým, že jedna diktatúra napadla druhú. Poľsko totiž za Pilsudského, ani po jeho smrti až do začiatku vojny, nebolo žiadna demokracia. Bol to autoritatívny režim označovaný ako sanácia. Navyše, zmyslom môjho textu nie je obhajoba Rusov. Zmyslom môjho textu je ochrana záujmov a najmä bezpečnosti Slovenska.

Ukrajina vojnu proti Rusku vyhrať nemôže

Počas studenej vojny neexistovala žiadna doktrína, ani na jednej strane, podľa ktorej by bolo možné zvíťaziť v konvenčnej, alebo jadrovej vojne. Neviem, kde dnešní politici nabrali presvedčenie, že keď budú dostatočne podporovať zbraňami Ukrajinu, tá môže(?) nad Ruskom zvíťaziť.

Toto presvedčenie je svojimi dôsledkami až kriminálne. Ukrajina vojnu proti Rusku vyhrať nemôže. Lebo ak by to hrozilo, Rusko, ako som už spomenul, použije jadrovú zbraň. Navyše, my Rusov nepočúvame. Nepočúvame ich, keď hovoria, že aj podpora zbraňami a zbraňovými systémami navodzuje stav, ako keby sme sa priamo zapojili do konfliktu. Toto už je veľmi nebezpečné.

Vo svojej horlivosti idioti typu Hegera, Naďa, Čaputovej, Kaczynskeho, Morawieckeho a iných môžu dosiahnuť iba to, že v lepšom prípade budú ich krajiny ako prvý ruský terč, v horšom, že na ten terč Rusi vystrelia a v najhoršom, že prípadná, hoci nepravdepodobná ruská prehra na Ukrajine, vyvolá 3. svetovú vojnu.

Lebo takáto je realita, na rozdiel od nahlúplych zbožných želaní niektorých politikov a novinárov. Verte, že Putin sa vašimi nahlúplymi úvahami riadiť nebude.

Mečiarov zlý volebný systém

Vráťme sa domov a dajme odpoveď na otázku, ako je možné, že takáto banda degenerátov môže vládnuť Slovensku. Odpoveď je jednoduchá. Máme najhorší možný volebný systém zo všetkých možných. Hovorím to už od roku 1998 a moje, niekedy snáď až prehnané prognózy, ako sa nám takýto volebný systém vypomstí, sa žiaľ, nie len že naplnili, ale až „preplnili“.

Dokonca samotný tvorca tohto zlého volebného systému, Vladimír Mečiar, mi pred pár rokmi osobne povedal, že on vie, že je zlý, ale že to mal byť medzistupeň k väčšinovému volebnému systému. Nekomentujem to, píšem, ako som dostal.

Asi sa vám zdá, že používam až nevhodne tvrdé prívlastky. Len sa však zamyslime nad tým, čo nekompetentnosť súčasného vládneho establishmentu spôsobuje. Už počas tzv. pandémie to bolo zbytočne niekoľko tisíc mŕtvych. Napríklad kvôli celoplošnému testovaniu, čo bol najväčší zločin na obyvateľoch Slovenska od roku 1993.

Ich nekompetentnosť sa zavŕšila dnes. Keď namiesto toho, aby robili napríklad to, o čom som písal vyššie a takto sa snažili zachraňovať životy v rusko-ukrajinskom konflikte, nie len že životy nezachraňujú, naopak, ohrozeniu vystavili aj životy obyvateľov krajiny, ktorej majú vládnuť, pričom ich prvoradá povinnosť je zabezpečovať bezpečnosť obyvateľov Slovenska. Oni konajú presný opak. Navyše, čo je pre mňa osobne zvlášť zahanbujúce a nepochopiteľné, viacerí z nich, vrátane premiéra, sú aktívni kresťania.

Našou psou povinnosťou, ako kresťanov, je brániť prirodzené práva človeka. Slovensko, ako európsky trpaslík, avšak spĺňajúce mnou vyššie uvedené kritériá, mohlo naplniť nie len svoje politické, ale aj mravné poslanie a aspoň sa pokúsiť byť spomínaným mediátorom tohto konfliktu a takto zachraňovať ľudské životy. Mám však obavu, že relevantní politici na to nemajú ani mentálnu, ani politickú, ani osobnostnú výbavu a jednoducho takého niečoho nie sú schopní. Ani keby im to nejakým nedopatrením napadlo.

Zapredanie viery

Na záver musím trochu osobne, vyjadriť svoje sklamanie, až pobúrenie nad konaním kresťanských politikov nie len v súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom, ale aj v súvislosti s celkovým nekompetentným konaním súčasnej vlády, najmä počas pandémie.

S neuveriteľnou ľahkosťou odignorovali tisícky zbytočne mŕtvych, odignorovali rýchlu a výraznú stratu slobôd, vrátane slobody prejavu, slobody slušne žiť, práva na dôstojný a slobodný život. Poviem to otvorene.

Ako kresťan, katolík sa za nich hanbím a keby bolo na mne, okamžite by z politiky nenávratne zmizli. Takto so smútkom vnímam ich oportunistické mlčanie nehodné kresťana. Vysvetľujem si ho ako zapredanie viery v prospech pochybnej ideológie a momentálneho finančného zabezpečenia. To všetko navyše v prospech bezduchého akceptovania zla. Čo je neodpustiteľné.

Svet sa formátuje. Nanovo a výrazne. Slovensko je potrebné tiež preformátovať a zbaviť ho ľudí, ktorí sa nejakým omylom dostali do politiky a škodia mu. Či už vedome, alebo nevedome. Netýka sa to iba tejto garnitúry. Týka sa to aj tých, čo tu boli pred nimi. Lebo na veľa zo súčasného zla, položili základy predchádzajúce vlády, či už svojou prokorupčnou posadnutosťou, alebo pocitom, že budú vládnuť stále.

Jedni aj druhí škodia Slovensku. Musia odísť a niesť zodpovednosť aj trestnoprávnu. Jedni, aj druhí.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Tento text je súčasťou blogovej sekcie portálu Webnoviny.sk. Redakcia portálu nezodpovedá za obsahovú ani štylistickú stránku textu. V prípade, ak v texte identifikujete problém, neváhajte ho prosím nahlásiť na redakcia@webnoviny.sk. Ak sa chcete pridať k bloggerom na Webnovinách, registrujte sa TU.
Máte tip na článok? Napíšte nám TU