ÚSVIT DIGITÁLNEJ TOTALITY A BUDŮCNOSŤ MATRIXU

2022 05 13 22.25.12.jpg
Popri bežných a jednoduchých konšpiračných výskumoch sa vo svojich myšlienkach venujem najmä modernej komunikácii v digitálnej ére. Sledujem, ako sme čoraz viac vťahovaní do uzavretého priestoru medziľudských vzťahov, ktoré vo väčšej miere prebiehajú výlučne digitálne. Dokonca aj väčšina pracovnej činnosti sa dnes dá vykonávať digitálne. Home office bol toho jasným dôkazom. Ale zamyslime sa hlbšie a rozoberme si podrobnejšie, o čo tu vlastne ide.
Na úvod si povedzme, že fašizmus (tak ako je definovaný) sa dostáva k moci iba vďaka koncentrácii ekonomickej sily. Novodobý fašizmus sa týmto vôbec netají a rovno pred našimi očami sa tie najväčšie nadnárodné korporácie predvádzajú, ako dokážu efektívne budovať novú infraštruktúru pre ešte väčšiu koncentráciu svetového kapitálu, aby si tým upevnili svoje právo na vykorisťovanie všetkých ľudských a planetárnych zdrojov. Vytvárajú si na to dokonca svoje nové efektívnejšie a sofistikovanejšie mechanizmy, než tomu bolo kedykoľvek predtým. Živná pôda pre fašizmus ako stvorená.
Kedysi si vybraní jedinci ohradili lesy, vody a zem. Urobili tak sebecky a zo spoločného vlastníctva to odrazu zmenili na súkromné zdroje. Sprivatizovali si planétu Zem. Vyvoleným patrilo všetko, ostatným ľuďom nepatrilo nič. Planéta Zem je však majetkom všetkých a zároveň nikoho. Vtedy dávno si však túto privatizáciu takmer nikto nevšimol. Dnes sa deje to isté s ľudskými dušami a ľudskými životmi a rovnako to nikto nevidí. Teraz sa stali predmetom privatizácie totiž už aj digitálne dáta. Najmä dáta o nás všetkých.
Takýto, ničím neobmedzovaný rozlet k novým zdrojom a novým poliam kognitívneho vykorisťovania, motivuje k hľadaniu stále nových, hlbších vrstiev dát, ktoré môžu byť využívané s tým, aby zdigitalizovali aj ľudskú dušu, všetko vedomé i podvedomé, súkromné, intímne i spoločenské, politické, sociálne a dokonca aj to sväté.
Priamo pred očami sa nám rodí celé spektrum kognitívneho hospodárenia. Obchoduje sa s emóciami, ekonomika sa tvorí na základe masového odpočúvania, hospodári sa s reputáciou aj s transparentnosťou. Platidlom je dôvera v niečo, čomu nikto poriadne nerozumie. Dokonca sa povráva, že novým platidlom bude akási kryptomena. Lenže tá nemá mať prečo vôbec nejakú hodnotu. Leda, žeby bola krytá dátami. Ide zjavne o nový druh ceniny, akým je zlato, či ropa. Obchodným artiklom sa ale zjavne stáva ľudská činnosť. Naše správanie, myslenie, konanie, snívanie, pociťovanie… jednoducho všetko čím sme.
Vidíme to už aj dnes na konkrétnych príkladoch, ktoré nedokážeme ešte kvalifikovane posúdiť, ale akosi prirodzene nám to nesedí. Vidíme to totiž na odcudzení človeka v logistických procesoch takých spoločností ako je napríklad aj samotný veľký Amazon. Pracovník tam vykonáva činnosti v uzavretej kovovej klietke, ktorú premiestňuje po sklade spoločnosti rovnaký mechanizmus, aký premiestňuje aj regály plné tovaru. Všetko to riadi umelá inteligencia. Mal to byť však človek, ktorého budeme novými kyberdigitálnymi vylepšeniami inovovať. Opak je však pravdou. Obrovské korporácie totiž začínajú vylepšovať svoje stroje ľuďmi.
Pyramída získavania pridanej hodnoty dobre ilustruje antiutópiu vytvorenú vlastníkmi pracovných prostriedkov, ktorí zbierajú smotanu z práce umelej inteligencie. Je ich stále menej, pritom hromadia stále väčšie bohatstvo. A pre ostatných účastníkov procesu ostávajú iba jazerá rádioaktívneho odpadu, otrávená a zničená príroda a miesta v robotníckych ubytovniach.
Majiteľ Amazonu Jeff Bezos, stojaci na vrchole fraktálovej pyramídy, zarába denne v priemere 275 miliónov dolárov. Denne! Deväťročný chlapec v bani Republiky Kongo, kde sa ťaží kobalt potrebný pre záložné zdroje umelej inteligencie, by musel pracovať 700-tisíc rokov, aby zarobil rovnakú sumu, ako Bezos zarobí za jediný deň.
Za týmto nesmiernym bohatstvom vyvolených, sú ľudské príbehy, ľahostajný vzťah k prírode, zničené ekosystémy, šialené vykorisťovanie, neľudské pracovné podmienky a stratené nádeje na lepší život. To všetko len kvôli astronomickým ziskom v rukách niekoľkých málo jedincov.
Systém, v ktorom funguje umelá inteligencia, sa stal globálnym a vyžaduje si na svoje udržanie a podporu okrem iného aj gigantické finančné zdroje, ktoré sa vyciciavajú z iných bežných odvetví. Skutočná cena týchto systémov, spoločenská, ekonomická, politická a ekologická, však ostáva skrytá.
V kontexte digitálnej éry a v nej vznikajúcej umelej inteligencie sa roztočila naozajstná zlatá horúčka intenzívneho „vymedzovania“ rôznych oblastí ľudského poznania, pocitov a konania so zámerom ovládnuť a privatizovať tieto oblasti. Máme tu hotový Klondike digitálnych dát.
Vidíme priamo pred očami, ako vzniká nová forma ekonomiky. Kapitalizmus v jeho novej forme zasahuje nielen do najodľahlejších kútov biosféry, ale aj do najhlbších vrstiev ľudskej bytosti. Modeluje, kopíruje a v konečnom dôsledku privatizuje poznanie, emocionálnu sféru, psychiku a napokon i samotné fyzické telo človeka. Sme predlohou pre stroje, ktoré sa nami teraz sýtia.
Systémy na základe umelej inteligencie už teraz prehlbujú nerovnosť medzi hŕstkou vyvolených, ktorá nimi vládne, a tými ostatnými, ktorí bez toho, aby si to uvedomovali, fungujú ako pokusné králiky pre tieto nové technológie. Tí, ktorí z umelej inteligencie inkasujú zisky, majú záujem iba na tom, aby sa urýchlil vývoj a zavádzanie týchto systémov, a to bez ohľadu na ich zjavný alebo skrytý význam a najmä priame dôsledky pre trh práce, pre spoločnosť ako celok i životné prostredie.
Tí, na ktorých sa tieto systémy testujú, nemajú peniaze ani vplyv, aby dokázali obhájiť svoje práva. Dokonca nemajú už ani priestor vymaniť sa z tejto digitálnej pasce. Navyše je to takmer nemožné, ako o nej ani len netušia. Ocitáme sa tak na križovatke dejín, kedy môže ľudstvo upadnúť do otroctva nového digitálneho sveta, pred ktorým, zdá sa, už niet úniku.
Začíname to vidieť priamo tu v aréne názorov, na Facebooku. To, čo malo byť pôvodne ako komunikačná sieť pre študentov vysokých škôl, sa napokon stalo dejiskom evolučného skoku v digitálnej ére a z ľudí sa stal tovar. Ľudia už nemajú živú podobu, ale čisto digitálnu. Stali sme sa užívateľmi. No a tých si tieto digitálne platformy začali privatizovať. Užívatelia sú totiž ich majetkom. Rovnako ako aj dáta, ktoré od nich získavajú a ktorými kŕmia svoje systémy umelej inteligencie.
Stali sme sa takmer nepozorovane súčasťou Matrixu a ocitáme sa pomaly ale isto pod nadvládou strojov. Zatiaľ však ešte stále „len“ pod nadvládou ľudí, teda majiteľov týchto strojov. Stroje totiž ešte nenadobudli vedomie a nedospeli do momentu sebapoznania. Zato však už teraz veľmi ľahko obmedzujú naše základné ľudské práva a ovplyňujú naše životy do takej miery, že si to ani sami nedokážeme ešte celkom dobre predstaviť. Netýka sa to totiž ľudí, ale len užívateľov.
Ďaleko za obzorom však už teraz určite manévruje nejaký Morpheus aj so svojou posádkou „Nabuchonodozora“. Viem to, lebo neklamným znakom toho sú agenti typu Smith, ktorí sú už na každom kroku, naprieč celým digitálnym svetom. Na nejakého mýtického Nea by som sa už veľmi nespoliehal. Ostáva len zobrať si tú správnu pilulku a prebudiť sa do reality. Alebo možno nezobrať si už žiadnu pilulku, aby sme sa mohli prebudiť.
(námet k tomuto zamysleniu pochádza z pera ruského publicistu Igora Šnurenka, ktorý o týchto aktuálnych témach pojednáva vo svojej knihe „Démon v nás“ Anatómia umelej inteligencie, ktorú vydavateľstvo TORDEN už pripravuje do tlače) https://torden.sk/produkt/demon-je-vo-vnutri-anatomia-umelej-inteligencie/
Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Tento text je súčasťou blogovej sekcie portálu Webnoviny.sk. Redakcia portálu nezodpovedá za obsahovú ani štylistickú stránku textu. V prípade, ak v texte identifikujete problém, neváhajte ho prosím nahlásiť na redakcia@webnoviny.sk. Ak sa chcete pridať k bloggerom na Webnovinách, registrujte sa TU.
Máte tip na článok? Napíšte nám TU