Boh chcel, aby to so mnou dopadlo dobre, vraví zlatý šprintér Ján Volko

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Ján Volko
Slovenský šprintér Ján Volko. Foto: archívne, SITA/AP

BRATISLAVA 4. marca (WebNoviny.sk) – Obe medaily slovenského šprintéra Jána Volka z halových majstrovstiev Európy v atletike znesú prívlastok nečakané. Zatiaľ čo pred dvoma rokmi v srbskom Belehrade ho len málokto poznal a jeho striebro prišlo ako blesk z jasného neba, aktuálne v škótskom Glasgowe bola jeho cesta za zlatom vykúpená utrpením a bolesťou.

„Púť za glasgowským titulom bola určite viac ‚vydretá‘ a oveľa náročnejšia. Množstvo vyšetrení a konzultácií, ktoré som podstúpil pred ME v záujme zlepšenia môjho stavu, ma stálo veľa síl aj bolesti. Zlatá glasgowská cesta bola určite ťažšia a krivoľakejšia, no o to väčšia je moja radosť z titulu,“ uviedol Ján Volko v rozhovore pre oficiálny web Slovenského atletického zväzu www.atletika.sk.

Jeden z favoritov najkratšieho šprintu

Ján Volko pricestoval do Glasgowa ako jeden z favoritov najkratšieho mužského šprintu v hale, ale zároveň s vedomím, že nedávne zranenie zadného stehenného svalu ho môže do značnej miery limitovať. Kedy mu bolo v príprave na európsky šampionát v súvislosti s jeho zranením najťažšie?

„Najhoršie to bolo po finále majstrovstiev Slovenska v Bratislave. Bolesť po dobehu do cieľa som pred novinármi dobre ukrýval, ale nebolo to jednoduché. S plynúcim časom bolesť odoznievala, môj stav sa zlepšoval aj vďaka pozitívnemu prístupu celého môjho tímu,“ komentoval Volko.

Rád zdôraznil, že možnosť neštartovať na HME si ani nepripúšťal. Ako veriaci človek to vníma aj ako určité božie smerovanie. „Myšlienka, že do Glasgowa nepôjdem, sa neobjavila ani raz. Takto sme sa rozhodli spoločne, celý môj tím. Boh ma dotlačil k tomu, aby som do Glasgowa išiel a ponúkol mi možnosť štartovať. Chcel, aby som tam bol a – toto je výsledok.“

Boľavý sval sa ozval

Priamo počas glasgowskej súťaže 22-ročný Slovák vyhral rozbeh za 6,69 a aj semifinále za 6.61. Potom sa však ozval boľavý sval a vo vzduchu začali poletovať špekulácie, že vo finále nemusí byť v poriadku.

„Pomyslenie na to, či noha vydrží, bolo pred štartom obmedzujúce. Samozrejme, počas behu sa môže stať všeličo, no nestalo sa a je z toho takýto výsledok,“ pripomenul slovenský rekordér.

Keď Volko zakľakol do blokov pred finále, cítil taký adrenalín, že prípadnú bolesť by už ani neriešil. Vedel, že chce a musí dobehnúť do cieľa, hoci výsledok si dopredu netrúfal hádať. Napokon to vypálilo najlepšie, ako sa dalo.

Čas 6,60 s znamenal titul európskeho šampióna so stotinovým náskokom pred Turkom jamajského pôvodu Emrem Barnesom a dvomi stotinkami pred Holanďanom Jorisom van Goolom.

Pamätá si len posledné metre

„Z finálového behu si pamätám veľmi málo. Viem, že som celkom dobre vyštartoval a s vedľa bežiacim Barnesom sme sa jeden o druhého trochu zachytili rukou. Potom si už nepamätám nič, len úplný záver, posledné metre. V cieli som netušil, ako som skončil, vôbec som si nebol istý, že som vyhral. Vedel som len to, že asi budem v prvej štvorke. V závere som sa trochu pozrel doľava, kde som na mojej úrovni videl Holanďana Van Goola, no ťažko sa mi odhadovalo, či som vyhral alebo nie. Až keď som sa po dobehu otočil a na veľkej tabuli ako prvé zasvietilo moje meno, vedel som, že som majster Európy. Zalial ma nenapodobiteľný pocit,“ vrátil sa k „zlatému“ glasgowskému behu jeho hlavný hrdina.

Zverenec trénerského dua Naďa Bendová – Róbert Kresťanko odpovedal aj na otázku, čo považuje za kľúčové na ceste k najväčšiemu úspechu kariéry. „Viera a pozitívne myslenie. Celý môj tím sa snažil – Robo Kresťanko, Janka Závacká, no najviac asi trénerka Naďka, ktorá ma pozná asi najlepšie. S ňou trávim najviac času. Vie, ako sa cítim, ako reagujem. Stála pri mne, aj keď to nevyzeralo dobre, a to mi veľmi pomohlo.“

Volko nezabudol ešte raz poďakovať Bohu, že ho nasmeroval na správnu cestu a dal mu silu na glasgowský úspech. „Boh ma má rád. Ale mal by má rád rovnako, aj keby som nebol majster Európy. Chcel však, aby to dopadlo dobre. Posúval ma ďalej, krok za krokom, beh za behom. Vďaka nemu som nemal pocit, že to bude nad moje sily. Moje víťazstvo je jeho zásluha, takisto aj všetkých, ktorí pri mne stáli a podporovali ma. Nebolo ich málo,“ uzavrel Volko v rozhovore na webe atletika.sk.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Ján Volko