Boj o Náhorný Karabach výrazne ovplyvňuje propaganda. Spor sa dotýka života ľudí na oboch stranách barikády

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
APTOPIX Armenia Azerbaijan
Foto: ilustračné, SITA/AP

Zmieniť sa v lietadle azerbajdžanských aeroliniek o arménskom koňaku Ararat či vysloviť „Jerevan“ v uliciach Baku znamená v lepšom prípade riskovať iba prebodnutie pohľadom. Pri vybavovaní víz do Azerbajdžanu musíte vopred deklarovať, že ste predtým nenavštívili Náhorný Karabach.

Na území, ktoré je dlhodobo „jablkom sváru“ medzi Arménskom a Azerbajdžanu, sa koncom septembra opäť rozhoreli silné boje so stovkami obetí. Ďalším stretom nateraz zabránilo prímerie platné od minulého týždňa. Dohliadať naň budú spojenci oboch štátov – Rusko a Turecko.

Pôvod sváru v snahách Ruska o prehĺbenie vplyvu

Začiatok konfliktu o územie označované aj ako Arcach sa datuje na koniec 80. rokoch 20. storočia. Pozastavený bol prímerím podpísaným v máji 1994. Ak by sme však v dejinách pátrali hlbšie, pôvod všetkého by sme našli na začiatku 19. storočia.

Po rusko-perzských vojnách bolo územie celého Južného Kaukazu, patriaceho pôvodne pod vplyv Perzie a Osmanskej ríše, pripojené k cárskemu Rusku,“ hovorí slovenský historik Lukáš Rybár.

V priebehu celého 19. storočia začalo Rusko prehlbovať svoj ekonomický a politický vplyv v tomto regióne. Napríklad presídľovaním obyvateľov na celom Južnom, neskôr aj na Severnom Kaukaze. V neskoršom období to bolo dôvodom značného napätia a sporov.

Boje o Náhorný Karabach
Foto: David Ghahramanyan/NKR InfoCenter PAN Photo via AP.

Tie sa neskôr, najmä v 20. storočí, pod vplyvom nacionalistických myšlienok, sovietskej politiky a ďalších zahranično-politických vplyvov vyostrovali a následne sa stali jednou z príčin etnických ozbrojených konfliktov, akým je súčasná vojna o Náhorný Karabach,“ dodal člen Katedry všeobecných dejín na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Svoje zohráva štátna politika a propaganda krajín

Podľa historika je potrebné si uvedomiť, že ani jeden zo súčasných štátov, Arménsko a Azerbajdžan, úplne neodráža prirodzené etnické historické hranice. Oba štáty vznikli v priestore Južného Kaukazu, ktoré bolo dlhodobo, z hľadiska etnického a religiózneho, výrazne heterogénnym prostredím.

Chtiac-nechtiac, vzťahy medzi týmito štátmi súperiacimi o Náhorný Karabach sa preto každodenne prenášajú do života obyvateľov oboch strán barikády. Svoje však podľa historika zohráva aj štátna politika a propaganda oboch krajín. Tie sa prejavujú takmer vo všetkých sférach sociálno-politického a kultúrneho života krajín.

Podľa Rybára je Arménsko často vykresľované azerbajdžanskou vládou ako agresor a vonkajší politický nepriateľ s tým, že celospoločenskou úlohou Azerbajdžancov je brániť národné záujmy a podporovať štátny establishment v snahe získať späť región Náhorného Karabachu. V očiach verejnosti sa Arméni stávajú neprijateľným a netolerovateľným etnickým elementom.

Náhorný Karabach
Vážne zraneného muža vytiahli z ostreľovanej katedrály. Foto: SITA/AP

Prejavuje sa to napríklad odmietaním predaja tradičných arménskych výrobkov – alebo v opačnom prípade tureckých/azerbajdžanských -, odmietaním ich pôvodných kultúrnych tradícií, jedál, piesní, umeleckých diel a podobne,“ hovorí historik, ktorý pred niekoľkými rokmi strávil dva mesiace v rámci výskumného pobytu na štátnej univerzite v azerbajdžanskej metropole Baku.

Arménsko-azerbajdžanský konflikt rozbil mnohé väzby

Po týchto slovách spomenul zážitok kamaráta. Keď letuška v lietadle cestujúcim odporúčala, aby v Baku ochutnali azerbajdžanský koňak, dotyčnému, ktorý sa opýtal, či je to podobný výrobok ako arménsky Ararat, sa v momente otočila chrbtom a odišla.

Keď sa zasa počas prechádzky po meste v skupinke zhovárali o Arménsku a Jerevane, cítili zvláštne pohľady okolia. Preto si radšej povedali, že Arménsko bude lepšie v debatách nazývať susednou krajinou a Jerevan hlavným mestom u susedov,“ dodal.

Náhorný Karabach
Foto: ilustračné, SITA/AP

Rybár sa však stretol aj s nostalgiou človeka, ktorý v dobrom spomínal na obdobie pred rokom 1988. V minulosti, v 19. storočí a v období Sovietskeho zväzu, bežne v Jerevane žili dlhodobo početné azerbajdžanské komunity, a naopak mesto Baku bolo obývané mnohými arménskymi rodinami. Medzi oboma etnickými či národnostnými skupinami tak vznikali ekonomické, sociálne či súkromné väzby.

Mnohí Arméni a Azerbajdžanci boli vtedy priateľmi, ba dokonca rodinnými príbuznými. V tomto prípade si je podľa historika nutné uvedomiť, že arménsko-azerbajdžanský konflikt neurobil hrubú nepriateľskú čiaru iba medzi dvoma susednými krajinami, ale zároveň rozbil mnohé vzájomné priateľské a rodinné väzby.

Vyhrotenejší sú prevažne mladí Azerbajdžania

Keďže kaukazské národy patria k tým horkokrvnejším, aj vnímanie Arménska v Azerbajdžane býva často až extrémisticky emotívne. V iných prípadoch sú zasa ľudia umiernenejší alebo s konfliktom o Náhorný Karabach iba ticho nesúhlasia.

Z osobnej skúsenosti môžem poznamenať, že prevažne u mladšej generácie Azerbajdžancov je možné postrehnúť vyhrotenejší postoj voči ,arménskemu susedovi´, kým v prípade staršej generácie je tento postoj o niečo zmierlivejší a racionálnejší,“ opisuje Rybár.

Napäté vzťahy medzi arménskou a azerbajdžanskou stranou bolo podľa jeho slov cítiť aj v akademicko-univerzitnom prostredí. Napríklad na veľkej súťaživosti azerbajdžanských a arménskych vedeckých tímov na medzinárodnej pôde či hľadanie historických súvislosti pre potvrdenie nároku na územie Náhorného Karabachu, čomu sa vo svojich odborných prácach venovali najmä azerbajdžanskí historici.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Lukáš Rybár
Firmy a inštitúcie UK Univerzita Komenského v Bratislave