Bonnie a Clyde očami Jakuba Nvotu

Press_bonnieaclyde10.jpg
Štátne divadlo Košice

Do košického divadla prichádza najslávnejší gangsterský pár histórie

Košice, 6.6.2017 ( WBN/PR ) – Poslednou premiérou sezóny v Štátnom divadle Košice bude uvedenie pôvodnej slovenskej hry Jakuba Nvotu Ako Bonnie a Clyde. Najslávnejší gangsterský pár histórie vstúpi na javisko Malej scény Štátneho divadla Košice v slovenskej premiére v piatok 9. júna o 19:00. S činoherným súborom hru režijne pripravil jej autor.

Mená Bonnie Parker a Clyde Barrow sa stali mýtom obdobia veľkej hospodárskej krízy. Obdobia, v ktorom ženy fajčili cigary a ovládali automatické zbrane, muži vykrádali banky a kradli a život sa žil rýchlo, pretože inak by bol prikrátky. Tento mýtus výrazne posilnil aj známy film Arthura Penna z roku 1967, v ktorom sa preslávili Warren Beatty a Faye Dunaway. Ale skutočnosť bola celkom iná. „Bonnie a Clyde sú ikony. Alebo sa nimi stali. Mladí, opradení akýmsi tajomstvom a najmä tragickí. Akísi hrdinovia ľudu. A to je práve paradox. Hrdinov ako oni stvorila veľká hospodárska kríza, stvoril ich vzdor voči násilnému väzenskému systému, akási dobová nevymožiteľnosť práva. Zrodili sa mladí ľudia, ktoré šli proti systému. A cez nich vidíme, že snaha ísť proti systému môže končiť tragicky. A nielen pre zdanlivých hrdinov, ale pre všetkých. Branie spravodlivosti do vlastných rúk v tomto prípade vytvorilo špirálu násilia. Kedysi policajti ublížili Clydeovi, potom on vedome a drasticky strieľal ich, aby ho na konci oni odsúdili de facto bez súdu na smrť,“ hovorí dramaturgička Miriam Kičiňová.

Pôvodný slovenský text Jakuba Nvotu je podľa nej aj o tom, že veci sa môžu vymknúť spod kontroly a dejú sa v paralelách a cyklických opakovaniach. „Bohužiaľ love story sa v tomto prípade nekoná. Nie je miesto na lásku vo svete, ktorý sa vymkol z kĺbov, v ktorom sa hľadajú nové pravidlá, v ktorom si každý zavádza svoje pravidlá. Ako Bonnie a Clyde je preto skôr rekonštrukcia udalostí, je to skôr rekonštrukcia dobovej atmosféry, je to aj komédia o malých ľuďoch vo veľkom svete… aj malých Slovákoch v čase emigrácie, je to stretnutie starého sveta Európy s novým svetom Ameriky,“ dodáva Kičiňová.

Režisérom predstavenia je autor Jakub Nvota, scénu a kostýmy pripravuje Lucia Šedivá. V predstavení bude znieť autorská hudba Kamila Mikulčíka a na príprave inscenácie bude opäť spolupracovať aj Petr Nůsek, ktorý s hercami vytvoril bojové scény pre nedávno uvedenú rozprávku Ronja, dcéra lúpežníka. V predstavení diváci uvidia Alenu Ďuránovú, Tatianu Polákovú. Michala Soltésza, Andreja Palka, Danu Košickú a Adrianu Ballovú.

Jakub Nvota: Odpovede pre prítomnosť sú v histórii

Autorom a zároveň režisérom inscenácie Ako Bonnie a Clyde je Jakub Nvota. Pred slovenskou premiérou svojej hry hovorí v rozhovore s dramaturgičkou Miriam Kičiňovou o svojom neromantickom pohľade na romanticky oslavovanú slávnu dvojicujicu Bonnie a Clyde a o tom, v čom ich príbeh prehovára k dnešku. Ale najmä o tom, aké sú naše dnešné strachy, úzkosti, ako je morálka previazaná s ekonomikou i o tom ako spolu súvisia malé a dôležité motivácie našich konaní. A prezradí i to ako režisér vníma text autora.

Ako vnímaš dvojicu Bonnie a Clyde?
Romantické legendy si žijú iný príbeh ako skutoční ľudia, z ktorých sa tie legendy stali. Preto existujú Bonnie a Clyde – romantickí milenci a gangstri a potom je tu zaznamenaný príbeh dvoch skutočných ľudí Clyda Barrowa a Bonnie Parkerovej, ako ho skutočne prežili. Medzi oboma príbehmi je rozdiel. Legenda potláča spoločenský a sociálny kontext – teda dobu, v ktorej obaja žili a skutočné motivácie ich konania. Individualizuje a robí z nich neohrozených hrdinov. Skutočnosť bola iná. Mňa oveľa viac než legenda o romantickej láske v daždi striel, zaujal ich naozajstný život, uprostred hospodárskej krízy a spoločenského systému, s ktorým Clyde po prepustení z väzenia bojoval.

V čom je ich príbeh blízky dnešku?
Ukazuje nám, ako strach a úzkosť spôsobená existenčným ohrozením, mení naše osobné vzťahy a nás samých. Ekonomika je oveľa viac prepojená s tým ako premýšľame a aký život žijeme, než si bežne uvedomujeme. Baťa povedal, že neexistuje žiadna hospodárska kríza – iba kríza morálky. Človek by mal byť spokojný s tým, čo v živote robí, s tým ako je za to odmenený a mal by vidieť v svojej práci zmysel. Ak to tak nie je, niekde nastala chyba, môžu prísť pocity agresie, frustrácie, márnosti, zlyhania. Ich riešenia nie sú vždy šťastné. Práca – to čo vytvárame, nás určuje. A práca súvisí s ekonomikou. A ekonomika spätne s morálkou, hodnotami a kultúrou. Tieto väzby boli citeľne porušené vtedy v roku 1929, ale oveľa horšie je to dnes.

Kam sa posunul ich príbeh v prerozprávaní – prepísaní Jakubom Nvotom? Našiel si v ňom silné paralely so súčasnosťou a dôležité kontextové detaily…
Nechcel som len príbeh z Ameriky, uvedomil som si, že tú spoločnosť vtedy vytvárala aj obrovská masa prisťahovalcov z celej Európy. A aj zo Slovenska. Každý v tej dobe v Amerike bol odniekiaľ. Bola možnosťou, ako ľudia znova môžu vybudovať spoločnosť, ktorá bude v istom zmysle utópiou. Urobia si ju na svoj obraz. Ale ten obraz sa postupne začal kriviť a deformovať. Prevládla hamižnosť, chtíč a túžba vlastniť a ovládať, ale rovnako tak aj túžba po konzumnom spôsobe života. Je to najväčšia výzva, ktorej odvtedy čelíme s oveľa väčšou naliehavosťou.

Bude to teda odklon od filmovej verzie? A sú potom Bonie a Clyde nesmrteľní?
Je to úplne iný príbeh ako vo filme. Je to príbeh videný očami jedného slovenského prisťahovalca, ktorým porovnávame našu realitu – spoločnosť u nás v tom čase a to, čo v Amerike zažíva. Na vlastné oči vidí krach na burze, rozpad spoločnosti, začiatok éry verejných nepriateľov a tiež to ako sa menia vzťahy medzi ľuďmi. Spoznáva aj príbeh Clyda a Bonnie. Ale aj skutočné dôvody toho, prečo žili život vyhnancov na úteku. Clyde nebol žiadny ideál. Bol to chalan, ktorý od začiatku nepoznal inú cestu ako zločin. Kradol. A šlo mu to skvele. Vychovala ho ulica a život mu inú šancu nedal. Takých ako on bolo a stále je veľa. Dôležitejšie je, prečo začal Clyde zabíjať. To je už úplne iná otázka. A ak sa bavíme o nesmrteľnosti – svet potrebuje romantických hrdinov. Tak to má byť. Musíme veriť v krásu a lásku, ktorá poráža aj smrť. Preto Bonnie a Clyde nesmrteľní sú.

Čo ty osobne považuješ za dôležité pri úvahe nad minulosťou a súčasnosťou…?
V histórii sú všetky odpovede pre našu prítomnosť. O tom som hlboko presvedčený. Dôležité je ich nájsť. Tento príbeh, sme postavili na tom, že každý má svoj kus pravdy, aj zlo má svoje dôvody a nejako vzniká. Ak sa prestaneme romanticky dojímať nad láskou, ale na druhej strane nebudeme ani bez znalostí odsudzovať Clyda za jeho činy, ale pátrať po príčinách – objaví sa hlboko ľudský príbeh a patrí doňho aj láska, a aj humor, ktorého myslím je v našej inscenácii vcelku dosť a za to som tiež nesmierne vďačný.

VIAC O PREDSTAVENÍ –
http://www.sdke.sk/sk/cinohra/jakub-nvota-ako-bonnie-clyde

REZERVÁCIA VSTUPENIEK –
https://www.navstevnik.sk/detail-podujatia?showId=1010538&eventId=1026482

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom