BRATISLAVA 6. novembra 2017 (WBN/PR) – Bratislavský samosprávny kraj aj tento rok spolupracuje s Ústavom pamäti národa na podujatí Festival slobody, ktorý sa začína práve dnes . VII. ročník festivalu prinesie opäť množstvo zaujímavých dokumentárnych aj hraných filmov, výstavy, divadelné predstavenia či koncert. Festival potrvá do 23. november 2017.
„Najväčšou traumou v našej spoločnosti je problém vytvárania si vlastnej identity poznania, dejín, ich interpretácie a práve to spoločnosti prináša rôzne problémy. To bol dôvod, ktorý oslovil Bratislavský samosprávny kraj, ktorý chce napomôcť úsiliu prezentácie a poznávania nielen regionálnych, ale aj dejín ako takých. Preto sme sa stali partnerom festivalu,“ vyjadril sa predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo.
Slávnostné otvorenie 7. ročníka Festivalu slobody sa uskutoční dnes o 18:00 hodine v kine Lumiére v Bratislave, v rámci ktorého bude uvedený film Milada. Festival slobody je multižánrový medzinárodný festival, ktorý pripomína a analyzuje obdobie neslobody na Slovensku. Ako po minulé roky aj tento rok sa opäť tento rok rozšíri aj do regiónov ako jednodňová filmová prehliadka, spojená s diskusiami a iným zaujímavým programom. Vstup na všetky podujatia je voľný. Do projektu sa okrem Bratislavy zapojili aj mestá Bardejov, Trnava, Nemšová, Brezno, Šurany a Šintava.
„Naša spolupráca priniesla prvé ovocie už vlani, dokonca ešte pred festivalom. Bolo to najmä pripomenutie si tragickej udalosti na hraniciach a to 30. výročie úmrtia Hartmuta Tautza, ktorého roztrhali pohraničiarske psy. 9. augusta sme mu odhalili pamätník a dokonca sme iniciovali taký silný záujem verejnosť a tlak médií, že nakoniec súd prijal precedentný rozsudok, prvý na našom území, ktorým bol Hartmut Tautz plne rehabilitovaný a súd konštatoval, že išlo o zločin proti ľudskosti. Vlani sme prispeli aj podujatím pod názvom Víkend zatvorených hraníc. Uzavreli sme kópiou hraničných zábran Cyklomost slobody v Devínskej Novej Vsi. Neďaleko je pamätník 43 obetí totality. Boli to ľudia zavraždení pri snahe prekročiť rieku Moravu v ceste za slobodou. Na tomto mieste sme si symbolickým uzavretím mostu pripomenuli, že sloboda nie je samozrejmá vec. Hlavne mladej generácií, keď museli pri tých zábranách zastaviť, to pripomenulo, že ešte pred pár rokmi to nebolo také samozrejmé sadnúť na bicykel a ísť do Rakúska. Podujatie spojené s umeleckou performanciou prerástlo v spontánnu účasť verejnosti, keď účastníci podujatia niesli k pamätníku zapálené sviece. Čiže podujatie oslovilo aj verejnosť, ktorá sa veľmi prirodzene do priebehu podujatia integrovala. V tomto roku sme pripravili II. ročník. Nebude to víkend, ale Deň zatvorených hraníc,“ povedal Rastislav Šenkirik, vedúci Oddelenia kultúrnej infraštruktúry Úradu BSK.
Spomienkové podujatie Deň zatvorených hraníc sa uskutoční 18. novembra 2017 na Cyklomoste slobody v Devínskej Novej Vsi. Organizuje ho Bratislavský samosprávny kraj v spolupráci s Ústavom pamäti národa. Hranice sa “uzavrú“ ráno a “otvoria” sa o 17:00 hodine
Vyvrcholením bude o 17tej hodine výtvarný happening, organizovaný v spolupráci so známym košickým výtvarníkom Petrom Kalmusom a to sviečkový sprievod k pamätníku. Festival sa skončí rokovým koncertom v Kamel klube (Karlova Ves) pod názvom “Freedom songs 2017” zo začiatkom o 19,30 hod.
Minulý rok navštívilo víkend zatvorených hraníc v piatok 267 návštevníkov, z toho 37 na bicykloch. V sobotu predpoludním to bolo takmer sto peších a 14 cyklistov, v sobotu popoludní a večer takmer dvesto návštevníkov a viac ako tri desiatky cyklistov. V nedeľu do 16:00 hodiny prešlo cez Cyklomost Slobody 523 peších a 56 cyklistov, v nedeľu od 16:00 do 18:00 to bolo 312 návštevníkov.
Pod Cyklomostom slobody osadil pred 3 rokmi Bratislavský samosprávny kraj pri príležitosti 25. Výročia Nežnej revolúcie a strhnutia Železnej opony maketu signálnej steny, ktorá je ukážkou ostro stráženej hranice rozdeľujúcej Európu 50 rokov. V životnej veľkosti tak môže každý vidieť, aké prekážky museli prekonať ľudia túžiaci po živote na Západe. Nachádzajú sa tam typické valce ostnatého drôtu, protitankové prekážky, pieskové plochy, ktoré odhaľovali stopy utečencov a iné zariadenia, ktoré pohraničiari používali na zabránenie útekom. Signálnu stenu vybudoval Bratislavský samosprávny kraj na základe nákresov a fotografií poskytnutých v rámci odbornej spolupráce s Ústavom pamäti národa.