Budúca prezidentka Čaputová môže urobiť niečo, čo jej predchodcovia nikdy neskúsili (podcast)

Zuzana Čaputová, Andrej Kiska
Budúca prezidentka Zuzana Čaputová a ešte stále súčasná hlava štátu Andrej Kiska. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel.

BRATISLAVA 31. mája (WebNoviny.sk) – Do inaugurácie prvej slovenskej prezidentky zostávajú dva týždne. Politológovia oceňujú, že Zuzana Čaputová sa ani v najostrejšej predvolebnej kampani nedala vyprovokovať.

“Zostať nad vecou a nenechať sa vtiahnuť do denných konfliktov – to by si mala zachovať aj v úrade hlavy štátu,” radí Erik Láštic, vedúci Katedry politológie Fillozofickej fakultky Univerzity Komenského v Bratislave. Ak to dokáže, presvedčí o svojej nestrannosti aj tých, ktorí ju nevolili.

Bude to mať ťažšie ako Kiska

Prvý rok vo funkcii sa odchádzajúci prezident Andrej Kiska takmer vôbec nevymedzoval voči súčasnej vláde. V momente, keď tak urobil, začal sa boj.

Politológ sa obáva, že vzhľadom na blízkosť marcových parlamentných volieb si Čaputová svoju “grace period”, teda obdobie neútočenia na novú hlavu štátu, veľmi neužije. Profily vládnych poslancov na sociálnych sieťach sú dôkazom. O to viac, by sa mala spoľahnúť na svoj tím poradcov.

“Aj keď je uznávaná právnička, podklady by jej mali pripravovať nezaťažení ľudia v Kancelárii prezidenta, aby sa mohla sústrediť na výkon svojej funkcie,“ domnieva sa politológ.

“Jej ľudia”

Páni Marián Leško, Juraj Rizman a Martin Strižinec nemajú na tričku nápis Progresívne Slovensko. Od 15. júna budú “prezidentkyni muži”. “Keby Čaputová povolala do prezidentského paláca bývalých kolegov zo strany, nebol by to dobrý signál ani pre občanov ani pre stranu samotnú,“ upozorňuje Láštic. Už päť až šesť “progresívcov” presunutých do paláca, by v strane znamenalo oslabenie odborného potenciálu, ktorý bude potrebovať do marcových parlamentných volieb.

Aktívnejšia?

Právomoci slovenského prezidenta sú najmä reprezentatívne. Vetovanie zákonov, podania na ústavný súd či menovanie do funkcií sú jedny z mála kompetencií, kde si hlava štátu “môže dupnúť”. Politológ nechce síce predbiehať skutočnosť, no predpokladá, že Čaputová bude mať iný prístup ako Kiska.

Nevyužitá príležitosť

Ústava v článku 102 hovorí, že “prezident zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy.” Právo dojednať medzinárodné zmluvy doterajší prezidenti nikdy nevyužili a prenechali ho vláde respektíve ministrovi zahraničných vecí.

Láštic to považuje za štandardné rozhodnutie, aj vzhľadom na to, že kapacita a finančné možnosti Kancelárie prezidenta SR sú podstatne menšie ako má vláda či ministerstvá. Ak by sa však nová prezidentka rozhodla inak, ústava jej to dovoľuje. Vysvetlenie nájdete v nasledujúcom podcaste.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Andrej KiskaZuzana Čaputová