Prečo by ľudia mali prísť v marci v parlamentných voľbách voliť?
Hlavne teraz, keď sú rôzne protesty, majú možnosť aspoň raz za štyri roky, ovplyvniť politiku minimálne tak, že volia tých, ktorým viac dôverujú. Na našich mítingoch ľuďom odporúčam ísť voliť, aj keby nevolili nás. Odporúčam tiež, aby počúvali politikov, ale hlavne, aby ich hodnotili na základe činov. Dajú sa sľúbiť aj také veci, ktoré nikdy v živote nemôžte zrealizovať. To znamená, že je to najťažšia úloha pre voličov, aby spárovali sľuby politikov s konkrétnymi činmi. Potom môžu aspoň plus mínus povedať, že ten je dôveryhodný, alebo nie je dôveryhodný.
Prečo by mali ľudia voliť Most-Híd?
My sme nielen na Slovensku, ale vôbec v tomto regióne Karpatskej kotliny, ale možno aj v celej Európe jediná strana, ktorá sa snaží robiť politiku tak, že vo vnútri strany sa už dohodnú Slováci, Maďari, Rusíni a Rómovia a iní príslušníci menšín. To znamená, že budujeme Most nielen v názve , ale medzi všetkými príslušníkmi na Slovensku. Ku každej dohode treba kompromis. To znamená, že kompromis vedia robiť tí, ktorí majú nejaké skúsenosti v politike. A vedia, že každá norma v NR v NR SR potrebuje 76 hlasov. To znamená, že vždy sa musíme dohodnúť. O to sa snažíme my aj v strane. To znamená, že napríklad volebný program bol prekonzultovaný nielen v rámci etnika, ale v rámci etník, aj príslušníkov väčšinového národa, ktorí sú u nás v strane.
Čo považujete za najväčšiu prednosť Slovenska?
Myslím si, že ešte stále je určitým spôsobom prednosť, aj keď na to viacerí zabúdajú, že sme ešte mladá krajina na to, aby sme si pamätali ako to bolo vtedy, keď tu bola diktatúra jednej strany. Vieme si ešte stále ceniť slobodu. Čo napríklad o štátoch, ktoré 40 rokov neboli v takomto rozpoložení, alebo útlaku, sa nedá povedať. Oni nevedia, čo musel každý človek urobiť preto, aby opona spadla, aby sme mohli vyslovovať názory, aj keď niekedy napríklad aj s vajíčkami. Toto je u nás ešte stále veľké plus. Toto už staršie štáty EÚ nemajú.
Čo je najväčší problém Slovenska?
Rozhádanosť politických strán. Už bolo dosť hádok. Nemusím súhlasiť s názorom iného politika, ale skúsme hľadať nejaký kompromis, ktorý bude vyhovovať aj jednej aj druhej strane. Rozhádanosť nepomáha.
Čo považujete za najväčší súčasný problém fungovania EÚ?
Pomalosť. Ťažkopádnosť rozhodnutí. A tiež výnimky. Keď Nemci a Francúzi prekročili 3% deficit, namiesto toho, aby dostali pokutu, upozornenie hocičo, tak im to prešlo. Potom aj ostatné štáty sa na to pozerali tak, že ani nám sa nič nemôže stať. Takže pomalosť rozhodovacieho procesu a nedodržanie konkrétnych dohôd.
Aké sú priority vašej strany k Bruselu?
Slovensko musí zostať v rámci EÚ aj v rámci eurozóny, ale tak, aby sme odovzdali len tie kompetencie, ktoré sú nutné. Napríklad v prípade kontroly rozpočtových pravidiel, či ich dodržiavame, alebo nie. Ale čo sa týka suverenity, Slovensko musí zostať suverénou krajinou. Predpokladám, že takto rozmýšľa aj väčšina krajín.
Podporujete fiškálnu úniu?
Podľa toho aká bude. To znamená, že ak iní by rozhodovali o veciach, ktoré sú zatiaľ v kompetencii SR, tak to nie je nutné. Bol by som aj proti rovnakej výške daní. Prečo by sme nemohli mať iné dane ako v EÚ? To môže byť aj prednosťou. Pamätáte sa, keď sme zaviedli rovnú daň na 19%, ako to pomohlo Slovensku? Koľkí podnikatelia sem prišli.
Podporíte v parlamente zavedenie trvalého eurovalu?
Iná možnosť ani nie je. To znamená, že každý, kto rozmýšľa, tak to bude podporovať.
Vylučujete povolebnú spoluprácu s niektorou politickou stranou?
S SNS určite. Takisto máme problém s Igorom Matovičom. Matovič zatiaľ dokázal len vydierať v parlamente. To je nový fenomén. Novým fenoménom slovenskej politiky je, že do nových politických strán sú nanominovaní a potom do parlamentu sa môžu dostať ľudia, ktorí robili manažéra podniku. Ako manažér veľké kompromisy nikdy robiť nemusel. V politike to bez kompromisov neexistuje. Videli sme ako 75 poslancov vládnej koalície bolo za niečo a štyria matovičovci povedali, že buď toto a toto, lebo inak nezahlasujú napríklad za rozpočet. Toto nie je nič iné len číre vydieranie. Toto nie je o tom, že pochopím, že vládna koalícia keď je širšia môže fungovať len tak, keď bude hľadať kompromisné riešenia. Ale nie tak, že toto tam musí byť, lebo za to nezahlasujem.
Koľko plánujete minúť na predvolebnú kampaň?
Pokiaľ ma pamäť neklame približne 700 tisíc €.
Nemyslíte si, že predvolebné vyhlásenia politikov o obmedzovaní imunity sú pokrytecké?
Poslanci z SaS sa vyzliekli. Pre imunitu sú schopní urobiť hocičo, ale pre iné veci, čo sľúbili svojim voličom pomaličky nič. Matovičovcirobili ohňostroj. Čo sú to za spôsoby? Kde sme sa dostali? Toto nie je inštitúcia, kde pobehávajú šašovia. Imunita je veľmi dôležité rozhodnutie. Nemienim niekomu robiť volebnú kampaň. To je to čo v politike nemá byť, že jedna strana obetuje na oltáre získavania politických bodov a hlasov všetko. Obetuje aj koaličné vzťahy, obetuje všetko.
Dane a odvody. Ste za ponechanie súčasnej úrovne, zníženie alebo zvýšenie?
Momentálne už nevidíme možnosť znižovať dane. To znamená, že ak niekto hovorí, že zníži rovnú daň na 16%, tak ekonomika to nezvládne. Zvyšovanie daní a odvodov je posledná možnosť, ako krízová daň. Do vtedy vidíme iné možnosti. Ministerstvo financií hovorí, že 28% DPH sa nevyberá. Tak urobme paseku, aby sme donútili tých, ktorí neplatia DPH, aby platili. Každé ministerstvo plakalo, že už sa nedá viac šetriť. No a ministerstvá a štátne inštitúcie rozdali 20 miliónov na odmenách. Ak nemáme dostatok peňazí, tak nebudeme kupovať nové autá. Ani za 85 tisíc Fabie ako minister Lipšic. Keď nemáme peniaze, nebudeme vylepšovať počítačový systém za takmer 60 miliónov. A mohol by som takto pokračovať o tom, kde vidíme možnosti získať nejaké peniaze. Hovorí sa, že je veľká nezamestnanosť. Áno je. Je nižšia ako za Fica. Aj to treba vidieť. Keď sme im odovzdali moc, vtedy nezamestnanosť bola 13,3%. Za Fica v roku 2010 bola 14,4% a v roku 2011 bola 13,4%. Na jarsa znovu rozprúdia v poľnohospodárstve sezónne práce, ale vidíme aj iné možnosti. Ak niekto má odpracovaných 25 rokov a chýba mu maximálne 4 roky do odchodu do dôchodku, tak štátu je absolútne jedno, či z tohto pravého vrecka vyberie peniaze a bude mu dávať sociálne dávky a podporu v nezamestnanosti a neviem čo všetko, alebo povie, že môže ísť do predčasného dôchodku a bude dostávať dôchodok. Treba urobiť aj ďalší krok. V štátnej správe by nemali pracovať v zamestnaneckom pomere, na dohodu áno, tí, ktorí odišli do predčasného dôchodku. To sa týka
aj policajtov. Oveľa viac sa dá ušetriť, ale len dlhodobo, na vzdelávacom systéme. Niekto povie, že vo vzdelávacom systéme je málo peňazí. Peniaze sú tam, ale zle sa využívajú. Zoberte si stredné a vysoké školy. Peniaze sa dávajú na hlavu študenta. Slovensko potrebuje, nech mi prepáčia politológovia, 300 politológov ročne, potrebuje niekoľko sto, možnože tisíc učiteľov pre základné školy a to pre prvý stupeň? Mohol by som takto pokračovať. Právnikov koľko končí?. To znamená, že zbytočne vyhadzujeme peniaze. Raz na hlavu študenta dostáva peniaze vysoká škola, potom vyštudovaný dostáva nezamestnaneckú podporu a potom ešte rekvalifikačný kurz. Urobme zmenu. Skúsme na 20 rokov povedať, na základe analýzy, nech ju urobí SAV, že aké budeme potrebovať profesie v nasledujúcich 10-15 rokoch. Tam budeme dávať 100% podporu na hlavu študenta. Ak vieme, že momentálne máme dosť a ďalších 10 rokov nebudeme potrebovať študentov v nejakom odbore, tam dáme len 80%. Vysoké školy sa potom pomaličky preorientujú, alebo niektoré sa aj zlúčia. Zostane oveľa viac peňazí na iné veci, ktoré bohužiaľ v školách chýbajú. Most-Híd vidí možnosti šetriť hlavne na štátnej správe a vôbec na vláde, na vládnych orgánoch.
Ste za zrušenie minimálnej mzdy?
Momentálne nie.
Ste za zmenu financovania cirkví?
Ak sa dohodneme s cirkvami áno. Ale otázne je, či to vieme urobiť. Či to bude výhodné pre cirkvi a pre štát. Každá cirkev, rímsko-katolícka najviac, má rôzne pamiatky, kostoly, ktoré hovoria o našich koreňoch. A to nezvládne cirkev financovať napríklad z jednopercentnej dane. To sa nedá.