- aktualizované 14. júna 13:04
Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová sa v pondelok stretla s podpredsedníčkou Európskej komisie Věrou Jourovou.
V Bruseli sú aj Naď a Korčok
Témami ich stretnutia boli zásady právneho štátu, digitálny priestor a boj proti dezinformáciám. Informovala o tom Kancelária prezidenta SR.
Čaputová sa s ministrami zúčastní samitu NATO, Slovensko potvrdí postoje k zbrojeniu a rozširovaniu aliancie
Slovenská hlava štátu sa v pondelok, spolu s delegáciou, ktorú tvorí aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nom. SaS), minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) a vedúci Stálej delegácie SR pri NATO Peter Bátor, zúčastní na summite NATO 2021 v Bruseli.
Hlavnou témou summitu je príprava aliancie na meniace sa bezpečnostné prostredie. Lídri by sa v tejto súvislosti mali dohodnúť na príprave novej Strategickej koncepcie NATO a na spoločnom rokovaní by mali prijať nové záväzky v oblasti odolnosti, kybernetickej obrany, klimatických zmien a inovácií s cieľom udržať technologický náskok aliancie.
Privítanie u generálneho tajomníka NATO
Čaputová po príchode na summit NATO 2021 uviedla, že je veľmi dôležité vyslať signál o spolupráci, o transatlantickej jednote a samozrejme aj o kolektívnej obrane. „Naša odolnosť sa začína doma, a to so silnými inštitúciami a rešpektom k právnemu štátu a našimi hodnotami,“ dodala prezidentka.
Naď: Prioritami Slovenska na summite bol rozvoj vzťahov medzi NATO a EÚ či nové bezpečnostné hrozby
Svojím vystúpením potom otvorila slovenská hlava štátu otvorila panel Deterrence and Defense in 2030. V prejave na sprievodnom podujatí NATO summitu, ktorý organizuje German Marshall Fund okrem iného povedala, že keď je demokracia pod útokom, či už doma, alebo v zahraničí, je potrebné postaviť sa proti tomu.
Upozornila aj na klimatické zmeny
Prezidentka pripomenula, že začína dôležitý summit NATO, ktorý ukáže smer, ako adaptovať Alianciu na rok 2030 a nasledujúce roky. Čaputová očakáva, že najdôležitejšou správou zo summitu bude jednota Aliancie a posilnenie kolektívnej obrany.
Podľa nej sa sila NATO začína od demokratických inštitúcií a robustného právneho štátu. „Nie je to náhoda, že najväčšie nebezpečenstvo prichádza od tých, ktorí nezdieľajú naše hodnoty,“ pokračovala. Prezidentka ďalej zdôraznila dôležitosť zabezpečenia kritickej infraštruktúry pred možnými útokmi, ale aj na nárast vojenskej prítomnosti v blízkosti hraníc NATO.
Prezidentka tiež upozornila na klimatické zmeny a ich možný dopad na bezpečnosť občanov NATO. „Preto, keď plánujeme na rok 2030 a ďalej, musíme používať témy budúcnosti, nie súčasnosti. Musíme na to reflektovať aj v tomto novom strategickom koncepte,“ dodala.