Geografi Slovenskej akadémie vied (SAV) a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave skúmali pohyb ľudí vo veľkomeste a jeho okolí.
Štúdia slovenských odborníkov
Fenomén poklesu interakcií s narastajúcou vzdialenosťou dlhodobo priťahuje pozornosť výskumníkov v rôznych oblastiach, vrátane dopravných štúdií, územného plánovania a urbánnej geografie.
Doposiaľ nepoznáme uspokojivé odpovede na základné otázky, ako napríklad na akú vzdialenosť ľudia dochádzajú v rámci mesta, aby dosiahli rôzne ciele. Aspoň čiastočne sa pokúša na to odpovedať štúdia slovenských odborníkov, ktorá využíva signalizačné údaje od troch najväčších mobilných operátorov na Slovensku.
Vnútromestská mobilita
Tieto údaje umožnili pohľad na vnútromestskú mobilitu v rozsahu a mierke, ktoré nie je možné dosiahnuť konvenčnými zdrojmi údajov.
„Pospájaním nočnej a dennej lokality sme dostali odhadované dochádzkové vektory, ktoré sme premietli do cestnej siete a na princípe najrýchlejšej trajektórie sme odhadli prekonanú vzdialenosť. Takto pripravené údaje umožnili vypočítať intenzitu interakcií a zhodnotiť charakter jej poklesu s narastajúcou vzdialenosťou,“ vysvetlil Martin Šveda z Geografického ústavu SAV.
Zistenia sú blízke Newlingovej teórii, ktorý v roku 1969 zistil, že v pokročilom štádiu rozvoja má oblasť bezprostredne susediaca s centrom mesta nižšiu hustotu obyvateľstva, ktorá sa v určitej vzdialenosti zvyšuje a vytvára „kráter“ na krivke gradientu hustoty.
Univerzálny jav?
Či ide o univerzálny jav, alebo len o špecifickú funkčnú štruktúru skúmaného mesta, bude predmetom ďalšieho výskumu.
Výsledky ukazujú priebeh „odporu“ vzdialenosti v najväčšom počte buniek mestského gridu. Lokalizované sú najmä po obvode širšieho centra a na mestských sídliskách.
Centrálne časti mesta zaznamenali malý alebo dokonca žiadny pokles v intenzite interakcií s narastajúcou vzdialenosťou.
„Výsledný priestorový obraz vytvára neočakávané výsledky a naznačuje, že odpor vzdialenosti narastá od centra mesta k jeho okrajom. Na približne 470-tisíc mobilných zariadeniach lokalizovaných v hlavnom meste dokumentujeme, že vzdialenosť nie je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje intenzitu interakcie. Dôležitá je aj poloha destinácie a jej celková atraktívnosť,“ dodal Šveda.