Černová nebola krivdou, aj Slováci strieľali do Maďarov

Sviečka
Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 27. októbra (WEBNOVINY) –

ČernovA
Foto: Ilustračné foto SITA/Ľubomíra Černeková

Maďarsko by sa malo ospravedlniť, myslí si SNS

Maďarsko by sa malo podľa Slovenskej národnej strany (SNS) ospravedlniť Slovensku za Černovskú masakru a za všetky historické krivdy napáchané na slovenskom národe.

Ako povedal pre agentúru SITA prvý podpredseda SNS Rafael Rafaj, Slovensko by malo rozšíriť v Trestnom zákone extrémistické činy aj na ideológiu maďarskej iredenty. „Potláčanie národných práv v bývalom Uhorsku, prenasledovanie, väznenie, zastrašovanie a iné metódy totalitného režimu sú politicky aj historicky zjavné,“ povedal.

Podľa SNS tak ako je nemysliteľné propagovať „Tretiu ríšu“ a jej režim, tak by malo byť rovnako neprípustné a trestne sankcionované propagovať alebo glorifikovať ideu Veľkého Maďarska a ospravedlňovať politiku maďarskej asimilácie.

Tragédia v Černovej pri Ružomberku, ktorá si pred 105 rokmi 27. októbra 1907 vyžiadala 15 mŕtvych a desiatky zranených, nebola krivdou na slovenskom národe, myslí si historik SAV a autor monografie Tragédia v Černovej a slovenská spoločnosť Roman Holec.

Podobných tragédií sa podľa neho vo vtedajšom Uhorsku odohralo viac a bez viny neostali ani Slováci. „Nevnímal by som to ako krivdu, lebo ak by sa takto začali klásť každou stranou jednotlivé zlyhania vedľa seba a proti sebe, nebolo by to ani produktívne, ani múdre,“ odpovedal Holec agentúre SITA na otázku, či bola tragická udalosť naozaj krivdou na slovenskom národe, ako o tom hovorí vyhlásenie Národnej rady SR.

Poslanci v roku 2007 v súvislosti so 100. výročím Černovej prijali uznesenie, v ktorom sa konštatuje, že tragické udalosti v Černovej parlament chápe nielen ako historickú krivdu voči Slovákom, ale predovšetkým ako memento, pre ktoré bude mať vždy na pamäti demokratické hodnoty a princípy vzájomnej tolerancie.

Černová má podľa Holca svoju obdobu, avšak v tomto prípade obeťami neboli Slováci. Výsledkom streľby legionárov vo februári 1919 bolo deväť mŕtvych Maďarov a vyše dvadsiatka ťažko zranených. „Aj táto tragédia vyplynula z napätia, ktoré eskalovalo v čerstvo obsadenej Bratislave. Aj tu však nakoniec zlyhal štát, ktorý nebol schopný a ochotný potrestať strieľajúcich a vinu hľadal výlučne v provokáciách demonštrantov,“ tvrdí historik, ktorý podobne nazerá aj na udalosť v Černovej.

Tragédia podľa Holca vyplynula z dobovej situácie, z dobových stereotypov a z dobového vnímania jedných druhými. „Odohrala sa ako súhra niekoľkých naakumulovaných nesprávnych rozhodnutí a vzájomných predsudkov a v obdobnej podobe sa odohrala aj na iných miestach vtedajšieho Uhorska,“ doplnil.

Napríklad v apríli 1904 zastrelili žandári v Aleşde pri politickej konfrontácii 33 rumunských roľníkov a viac ako stovku zranili. Európa to však podľa historika prešla mlčaním.

Černovská tragédia a hlavne jej spolitizované vyšetrovanie podľa historika určite vzájomným slovensko-maďarským vzťahom neprospeli. Nemyslí si však, že by udalosť bola hlavným vinníkom ich nedobrého stavu. „Slovensko-maďarské vzťahy sú zaťažené vzájomným nepochopením sa a nedôverou, mentálnymi (i nacionalistickými) limitmi v hlavách Maďarov i Slovákov, a to i takých, či predovšetkým takých, ktorí o Černovej nevedia vôbec nič,“ poznamenal Holec. Namiesto obojstranného poučenia sa z Černovej či Bratislavy z roku 1919 sa černovská tragédia podľa neho politicky zneužíva, čo vzájomným vzťahom vôbec neprospieva.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Rafael Rafaj