Patrik Steller: Ak na to nemáte, nechoďte tam (Rozhovor)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Tadžikistan - cestami, ktorými šiel aj Alexander Macedónsky
Krajina majestátnych hôr a bradatých mužov Patrik Steller

Stredná Ázia ho dlho lákala. Zaujímalo ho, ako ju ovplyvnila sovietska éra, čo z nej zostalo a čo vzniká nové. Túžil spoznať tamojších ľudí, ich zvyky, kultúru, ale aj prírodu. Kameraman Patrik Steller cestoval naprieč Kirgizskom, Tadžikistanom a Uzbekistanom.

Ako si po týchto krajinách cestoval?

Bolo to veľmi pestré, a to mám na cestovaní rád. Našu trasu sme absolvovali autami, autobusmi, vlakmi, lietadlami, ale aj na koňoch. Dokonca sme mali autonehodu. V Kirgizsku do nás pri predbiehaní vrazilo druhé auto. Na rozdiel od našich zemepisných šírok všetko prebehlo bez emócií a sporov. Obaja vodiči vystúpili z vozidiel, potriasli si ruky, vymenili si zopár slov a s úsmevom sa cestovalo ďalej. Mali by sme si z toho zobrať príklad.

Preprava koňmi musela byť zaujímavá.

Áno, absolvovali sme na nich náročnú trojdňovú cestu. V prvý deň sme vystúpili do výšky vyše 2000 metrov nad morom. Boli úseky, kde nás kone odmietali viezť. Preto sme museli zosadnúť zo sedla a viesť kone za nami. Domáci sprievodca mal k našej bezpečnosti svojrázny prístup. Pripomínal nám, že ak sa nám niečo stane, tak je to náš problém a nikto nám tu nepomôže. S kľudom Angličana nám hovoril: „Ak na to nemáte, nemali ste sem chodiť.“

Bolo bezproblémové prechádzať hranice?

Na kirgizsko – tadžickej hranici sme mali zaujímavý zážitok. Mladý vojak ma požiadal, aby som si vystúpil z vozidla a išiel s ním za jeho nadriadeným. Ten mi v skromne zariadenom colnom domčeku oznámil, že mu mám vymeniť peniaze. Mal záujem najmä o eurá a ponúkal mi za ne v nevýhodnom kurze doláre. Trvalo mi asi tridsať minút, kým som ho presvedčil, že mu ich nezamením. Pokojne som mu vysvetlil, že mám záujem spoznať a precestovať jeho krajinu. Keď ma však bude k niečomu nútiť, otočím sa a pôjdem naspäť do Uzbekistanu. Rozišli sme sa v pokoji ako starí priatelia.

Objavil si stopy zo socialistickej éry, na ktoré si bol pred odchodom zvedavý?

Socializmus cítiť dodnes najviac v Kirgizsku. Sochy Lenina sú všade, vnímajú ho ako súčasť nedávnej histórie.

Kde Kirgizi radi trávia dovolenku?

Obľúbeným miestom je jazero Issyk Kul. Pláže sú plné ľudí a medzi nimi sa prechádzajú psy. Pôsobivé bolo sledovať domácich v plavkách, ako po pláži vedú ťavy.

Kirgizskom pešo, autom aj na koni
Ak na to nemáte, nechoďte tam, zdôrazňoval sprievodca kirgizskými horami. Patrik Steller

To bol tvoj najnezvyčajnejší zážitok?

Tých bolo viac. Zaujímavú atmosféru mal napríklad zvierací bazár v meste Karakol. Skoro ráno sa na ňom zišli chovatelia zo širokého okolia, ktorí ponúkali na predaj kone, ošípané, kravy a ďalšie hospodárske zvieratá. Až divadelne pôsobilo predvádzanie zvierat či zjednávanie cien.

Na ktoré stretnutie s domácimi máš najlepšie spomienky?

V blízkosti mesta Khorog sme sa ubytovali u Kirgizov, ktorí žijú v jurtách pastierskym spôsobom života. Privítal nás starešina, ktorý nám hovoril príbehy o živote a životných zásadách. Bolo to krásne, úprimné svedectvo. Vymysleli pre nás výstup do výšky 4500 metrov . Vraj za kopcom nás bude čakať človek, ktorý nás odvezie späť. Keby tam nebol, možno nás nájdu až po rokoch v inom skupenstve.

Tadžikistan je pre Slováka možno väčšia exotika než Thajsko. Ako si ho vnímal ty?

Bolo úžasné pozorovať majestátne hory na hraniciach s Čínou, Afganistanom a Uzbekistanom. Prechádzali sme údoliami a cestami, kadiaľ prechádzal aj Alexander Macedónsky. Stopovali sme a stretnutia s vodičmi boli niekedy bizarné. Jeden z nich nás chcel usadiť do kaluže krvi. Vraj len pred chvíľou viezol kravskú hlavu. Ďalší vodič nás presviedčal, že rozbité sklo nevypadne, veď ho tak má už dva roky. A nemáme si dávať bezpečnostné pásy, lebo to nás v prípade nehody určite zabije. V hlavnom meste Dušanbe ma pobavili policajti. Zastavili ma a požiadali, aby som im dal peniaze. Na moju otázku prečo, som dostal jasnú odpoveď: vraj preto, lebo ich mám veľa.

Uzbekistan ako prechádza v čase
Samarkand v Uzbekistane je pre moslimov alternatívnou Mekkou. Patrik Steller

Aký bol Uzbekistan?

Veľmi sme sa tešili na historické mestá ako Samarkand, Buchara či Khiva. Žije v nich veľká etnická skupina Tadžikov, tak je to veľmi pestré. Mestá majú krásnu architektúru, mešity, minarety a široké námestia. Prechádzať sa týmito miestami je ako vrátiť sa v čase o niekoľko storočí dozadu.

V meste Nukus bolo pre mňa úžasné prezrieť si Múzeum umenia. Vďaka Igorovi Savitskému sa zachovali stovky diel z rokov 1918 až 1935. Mnohí ich autori neprežili Stalinov režim a utrpenie v gulagoch. V múzeu sme zažili aj vtipnú situáciu. Kvôli bezpečnosti umeleckých diel nám nedovolili zobrať si so sebou fotoaparát a kameru. Bezpečnostné skrinky boli doslova na smiech, tak som požiadal policajta, či by ju mohol postrážiť. Keďže mal zakázané meniť pozíciu, skrinku som mu priniesol až k nohám.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia