Nepríjemný zážitok s nebezpečným živočíchom môže na človeka čakať aj na zdanlivo málo exotickom a bezpečnom pobreží Stredozemného mora. Napriek tomu, že aj týchto živočíchov je čoraz menej, ľudí v ich teritóriu je stále viac.
Nebezpečný morský dravec sa celkom nečakane môže objaviť aj v zdanlivo bezpečnej vode mimo svojho prirodzeného areálu, napríklad v Jadranskom mori, ktoré je súčasťou Stredozemného mora.
Známy ľudožrút, žralok biely, v júli roku 2005 plával aj pri brehoch Istrie. Nebol to žiadny prehliadnuteľný kus, ale štvormetrový krásavec. Hlavného hrdinu filmov Čeľuste videli aj pri známom ostrove Krk. Chorvátske úrady vtedy varovali všetkých kúpaniachtivých, aby boli opatrnejší.
Dnešné Stredozemné more je pozostatkom obrovského oceánu Thetys. Posuv dosiek však mohol spôsobiť aj to, že tam, kde je dnes more, bola v dávnej minulosti aj súš, ktorú opäť zaliala voda. Začala valiť cez pretrhnutý prirodzený val pri Gibraltare. Mohlo to byť po veľkom zemetrasení pred päť a pol miliónom rokov.
Z tristopäťdesiatich všetkých druhov žralokov na svete je približne tridsať označovaných za nebezpečných pre človeka. Najviac úrazov však vzniká omylom. Človek nie je na súčasťou žraločieho menu. Žraloky vraj majú slabý zrak a preto sa snažia všetko ochutnať. Vo vzťahu človek – žralok sú na tom žraloky oveľa horšie. Vidno to najmä na rybích trhoch.
Biela smrť
Väčšina nebezpečných žralokov sa v Stredozemnom mori vyskytuje len sezónne a ich migrácia je úzko spätá s ťahom tuniakov.
Posledný známy prípad, kedy žralok v Stredozemnom mori neďaleko talianskeho Toskánska zabil človeka, je z februára 1989. Profesionálny potápač vtedy odstraňoval biologické nánosy z podmorských káblov. Napadol ho šesťmetrový biely žralok.
Potápač sa ešte stihol vynoriť na hladinu a pokúsil sa čo najrýchlejšie plávať k lodi. Žralok ho raz oboplával a potom stiahol pod hladinu. Našli len časti jeho výstroja so stopami žraločích zubov.
V septembri 1993 neďaleko Costa Blanca v Španielsku odhryzol plavcovi dvojmetrový žralok niekoľko prstov na nohe. V júni 1989 sa trojmetrový biely žralok zahryzol surfistovi ležiacemu na doske do stehna. Tri roky pred tým sa pred podobne veľkým žralokom podarilo uniknúť pri pobreží Talianska potápačovi. Posádka sprievodného člna „bielu smrť“ odháňala tyčami.
Dokázať výskyt bieleho žraloka sa podarilo opäť pri pobreží Talianska. Posádka malej rybárskej lode odfotografovala asi päťapolmetrového zabijaka, ktorý skúmal ich plavidlo.
Žraloky v Stredozemnom mori sú podľa odborníkov stále väčšou vzácnosťou. Ich stavy klesajú spolu s dostupnosťou ich koristi, najmä tuniakov a mečúňov. Dobre im nerobí ani znečisťovanie vody. Hovorí sa, že z pôvodných počtov ich zostalo len desať percent.
Aj potápači majú stále menej možností cielene žraloka stretnúť aj napriek tomu, že v Stredozemnom mori ich je spoľahlivo evidovaných 47 druhov a u ďalších šiestich druhov predpokladajú, že by sa tu mohli vyskytovať.
Vo vode, na súši
Bolestivé a nepríjemné zranenia môžu spôsobiť aj ostnaté ježovky alebo hviezdice, ktoré sú prirodzene veľmi nepríjemnými dravcami. Svojimi ramenami s prísavkami dokážu silou aj niekoľko hodín otvárať mušle, aby potom doslova vysali ich mäsitý obsah.
Silné popáleniny spôsobuje niekoľko druhov medúz. Šok z krutej bolesti už spôsobil aj to, že sa napadnutý plavec utopil. Pokiaľ si nie ste istí, že medúza je neškodná, nedotýkajte sa jej aj napriek tomu, že sa zdá milá. Ak vás popáli, najúčinnejšie je čím skôr ošetriť poranené miesto krémom s antihistamikom.
Jedovaté zuby majú aj murény. Najčastejšie sa s nimi stretávajú potápači vo vrakoch lodí alebo na skalách. Je lepšie sa im vyhnúť a najmä nestrkať ruky medzi skaly a do puklín.
Pri pobreží Stredozemného mora môže byť pre človeka nebezpečným živočíchom aj niekoľko druhov jedovatých zmijí. Najmä zmija rožkatá. Aj keď sa nevyskytuje priamo pri vode, kúsok od nej dokáže prekvapiť. V uličkách ruín starého mestečka Bar v Čiernej hore mi dokonca pri prechádzke bránou starého domu jedna menšia zmija padla rovno na hlavu.
Našťastie, nemala chuť hrýzť. Na chvíľu sa pridržala slameného klobúka, potom spadla na zem a ušla. Krvi by sa vo mne nikto nedorezal.
Na brehu sú, samozrejme, nepríjemné aj komáre, osy a škorpióny. Najmä veľký bodavý hmyz môže po alergickej reakcii aj usmrtiť. To isté platí aj o škorpiónoch. Dobré je so sebou nosiť antialergiká, preventívne aspoň repelent.
Viac a žiadne
Napriek tomu, že sa nám zdá Stredozemné more obrovské, zaberá menej ako jedno percento celkových svetových vodných hladín. Väčšina tunajších živočíchov sa sem „prisťahovala“ pred pätnástimi tisícmi rokov po skončení poslednej doby ľadovej.
Susedné Červené more je súčasťou Indického oceánu. Nebezpečných živočíchov v ňom žije oveľa viac. Medzi žralokmi, ktoré tu možno stretnúť, sú aj takzvané „ľudožravé“ druhy oveľa hojnejšie. V januári 2004 sa do vody zrútilo egyptské lietadlo so sto štyridsiatimi ôsmimi ľuďmi na palube. Veľká časť turistov bola z Francúzska.
Telá mnohých z nich sa nikdy nenašli údajne preto, že na nich hodovali žraloky. Smola bola v tom, že lietadlo havarovalo v čase, keď sa ich veľké húfy sťahovali k brehom Egypta.
Opakom je Čierne more. Obývajú ho dve tisícky rôznych živočíchov. Ani jeden z tunajších dravcov však nie je pre človeka nebezpečný. Nežijú v ňom ani pálivé medúzy, jedovaté ryby a ani pichľavé ježovky.
V hĺbke od dvesto metrov sa nenachádza žiadny život, pretože tu už nie je kyslík, ale sírouhlík. Je to špecifikum Čierneho mora. Obrovskou výhodou je aj postupný spád dna ideálny aj pre neplavcov a malé deti. Príliv a odliv je takmer nepozorovateľný. A nie je až také špinavé, ako sa hovorí. O čistote vody svedčí aj výskyt delfínov.