„Poďte sa najesť, pane,“ volajú nadháňači a majitelia všemožných indických podnikov rýchleho občerstvenia. Ich skromné menü síce stojí málo peňazí, ale prináša aj veľké riziká. Prísť do exotickej krajiny a nosiť si boľavé brucho v rukách, prípadne dopadnúť ešte horšie človek neželá ani najväčším nepriateľom.
Viac než jedna celá jedna miliarda ľudí, ktorí žijú v dvadsiatich piatich zväzových štátov Indie usporiadaných do siedmich ústredne spravovaných území denne vyprodukuje tony nebezpečných fekálií, ktoré väčšinou nekončia v čističkách, ale niekde v riekach alebo roztrúsené v krajine.
Údolie rieky Indu je trvalo osídlené päťstotisíc rokov. Taký dlhý čas tu ľudia jedia, ale aj umierajú na choroby, ktoré pochádzajú práve z jedla a z fekálií. India sa v súčasnosti musí vysporiadať s preľudnenosťou, chudobou a najmä s veľkým znečistením životného prostredia. Napriek tomu, že brušné problémy sa tunajším obyvateľom nevyhýbajú, mnohí sa čudujú, že nepríjemných prípadov vzhľadom na hygienu nie je ešte viac.
Ťažko skúšaný
Kdesi na vidieckej farme v indickom Pandžábe sa na mňa usmial farmár v oranžovom turbane a rukou mi naznačil čosi ako: Poď na drink… Moja stredoeurópska nátura šťastne zareagovala. Oči mi zasvietili a v ústach som vopred pocítil chuť ponúkanej miestnej špeciality. Pohárik domáceho alkoholu urobí dobre mojej ťažko skúšanej, avšak zatiaľ pokojnej, brušnej dutine. Lenže… Hups. Omyl. Sikh mi predsa nebude ponúkať alkohol.
Celú reportáž a ďalšie zaujímavosti o cestovaní si prečítate v TOMTO ČLÁNKU.