Sú veční. Ľudkovia z Moskvy, malé postavičky všedného dňa jednej z najväčších metropol sveta v najväčšej krajine sveta. Na svete nemajú páru. Je ich síce málo, ale uprostred mesta si ich každý okamžite všimne. Niekoľko babiek a dedkov a nejaký ten veterán z afganskej vojny.
Stačí prísť do hlavného mesta Ruska a určite na nich natrafíte. Vyskytujú sa na každej demonštrácii a neskúsení novinári im okamžite sadnú na lep. Fotografujú ich, pýtajú sa, čo si myslia. Vďační ľudkovia majú vždy nejaký názor, vždy sa pri nich niekto pristaví, vždy majú pripravené niečo zaujímavé. Majú medaile a sú neprehliadnuteľní. Napriek tomu stále nedosiahli slávu legendárnych matriošiek.
Mimochodom: Matriošky už majú vyše stodvadsať rokov. Aj keď ich pôvod nie je v Rusku, stali sa symbolom tejto krajiny. Predlohou k nim bola figúrka budhistického mudrca Fukuruma z japonského ostrova Honšú. Tam niekde ich z dlhej chvíle vyrezával aj nejaký ruský mních, ktorý ich poslal zopár domov. Fukuruma mal podlhovastú tvár a dobrácky výraz.
Prvú matriošku vyrobil hračkár Vasilij Zviozdočkin. Živé moskovské figúrky občas navštívia ďalšie postavičky s ktorými sa priatelia. Ich obľúbeným kamarátom je Stalinov vnuk. S ním si dokážu dlho pochlebovať, ako by to bolo, keby… Keby sa to v Sovietskom zväze nezvrhlo a nezačalo to páchnuť demokraciou.
Matrioška nemusí byť len červenolíca dievčina v pestrom kroji. V uliciach Moskvy ich predávajú aj v podobách rôznych živých, mŕtvych a večne živých politikov, rockerov, hercov…