Mesto čiernych retrotaxíkov, červených doubledeckerov a miliónov ľudí. Pravdepodobne najrušnejšie miesto planéty. Občas je až také rušné, že ho za to nenávidíme. Oveľa viac je však vecí, vďaka ktorým ho milujeme. Napríklad parky. Alebo – výpredaje?
Kto je unavený Londýnom, je unavený životom, hovoria Londýnčania. Pretože dobre vedia, že v ich meste si každý nájde to svoje. Sú tu parky, kde sa piknikuje na zemi, ale aj kráľovské paláce s prísnou etiketou.
Historické pamiatky stoja vedľa futuristických budov. Tradícia sa mieša s divokými párties. Aristokraticky zdvihnuté malíčky? Okej, ale hneď vedľa rapujú tínedžeri. A kúsok ďalej pracujú umelci. Deje sa tu skrátka všetko.
Veľká párty
Toto mesto každému zrazí hrebienok. Si šikovný právnik? Takých sú tu tisíce. Úspešný biznismen? Tu ich je toľko, že ich ani nezrátate. Neuveriteľne kreatívny umelec či marketingový manažér? Zaradíte sa do dlhého zástupu ďalších.
Londýnčanky väčšinou nie sú prirodzene krásne a je známe, že nemajú práve ideálne miery, ale skvele sa obliekajú – a to im dodáva šmrnc, hovorievala moja kamarátka Lubica, ktorá v Londýne žila dva roky. S vysokoškolským diplomom z právnickej fakulty tam robila čašníčku. To mesto jej jednoducho za to stálo. Ako ďalším našim dievčatám, ktoré sú síce prirodzene krásne, ale doma im chýba normálna výplata a veľkomestský ruch.
Londýn totiž žije. Ľudia tu z hektického pracovného zaťaženia nikdy nie sú až tak vyčerpaní, aby nevládali žúrovať. Každý piatok a sobota patrí bláznivým oslavám a aj Vianoce sú vlastne jedna veľká párty. Ako aj život v Londýne s jeho priestrannými taxíkmi, fish and chips servírovanými za premrštenú cenu na novinový papier, úzkymi tunelmi metra a rušnými nákupnými ulicami.
Smiešne čapice
Angličania si vraj z kráľovnej príliš ťažkú hlavu nerobia. Určite nesledujú každé ráno s napätím v tlači a televízii každú správu o tom, ako sa má, a nevystávajú pred Bucinghamským palácom. Monarchia ich príliš nezaujíma, napokon, rušný život beží aj tak akosi sám od seba, nezávisle na vyjadreniach panovníčky.
Alžbeta II. vzrušuje hlavne turistov. Teda, nie tak ona ako pravidelné divadlo výmeny stráží pod jej oknami. V určený čas sa pred palácom zhromaždia davy ľudí s malými foťáčikmi a čakajú, čo sa bude diať. Policajti na pár minút zastavia dopravu (myslím, že ponáhľajúcim sa Londýnčanom to občas poriadne lezie na nervy – aj keď v radoch vedia čakať ukážkovo), kým sa štýlovo nahodení vojaci (podaktorí aj na koňoch, iní s hudobnými nástrojmi v rukách) preštrikujú až pred palác.
Podľa mňa sú na celej ceremónii najzábavnejší milí policajti. Netvária sa, že sú niečo ako polobohovia, nosia smiešne čapice a bezprostredne komunikujú s ľuďmi na námestí. Dokonca ochotne otvárajú a zatvárajú kovové zábrany, keď chce niekto prejsť.
Milovaná schéma
Tube. Jedna jazda = štyri libry. Našinec z toho dostáva závrat. Londýnske metro má 400 kilometrov tratí, 268 staníc a 11 liniek a denne prepraví vyše tri milióny cestujúcich. Na vlastnej koži som vyskúšala, ako je tu v zime teplo. V lete je tu vraj aj o desať stupňov teplejšie ako nad povrchom zemským. Tunely metra sú oveľa menšie a užšie než ako sme na to zvyknutí z iných miest. Také komornejšie. Akoby to ani nebol Londýn.
A občas sa tu odpáli samovražedný atentátnik…
Kto má sebevražedné myšlienky pri pohľade na ceny a už kráča z metra von, aby sa presunul radšej po vlastných, nech číta ďalej! Aj v Londýne sa dá ušetriť. Len si treba preštudovať ponuku rôznych celodenných lístkov či cestovných kariet zahŕňajúcich aj dopravu z okolia Londýna (ak bývate mimo mesta). Cestovanie po Londýne (a nielen cestovanie; má aj ďalšie výhody) výrazne zlacňuje aj Oyster Card za tri libry.
Londýnske metro, to je chaos aj pre domácich. Nielen kvôli zmätku v linkách, ale aj pre časté výluky jednotlivých trás, hlavne cez víkendy. Mimochodom, dizajn mapy metra, ktorú tým pádom určite budete potrebovať, vytvoril ešte v roku 1933 Harry Beck.
Spôsob zobrazovania liniek podzemnej dopravy od neho odkukali prakticky všetky ostatné metrá na svete. A keď v roku 2006 vyhlásili súťaž o najobľúbenejší britský dizajn, schéma londýnskeho Tube sa umiestnila na druhom mieste. Za concordom.
Keď vám treba…
Londýnske ulice mi pripadajú celkom prívetivé. Príjemné tehlové stavby, obchody zvučných značiek, zelené parky, kde môžete pohladkať po hlave pelikána a kaviarničky na každom kroku. Pozor! niekde zaplatíte viac, keď nápoj či sendvič skonzumujete vo vnútri; k tomu je tam zadarmo voda, no často žiadna toaleta.
WC však v tomto meste väčšinou nie je problém. V parkoch či na staniciach metra sú k dispozícii toalety zdarma. Funguje tu aj zaujímavá infolinka. Ak „to“ na vás príde, stačí odoslať SMS na isté číslo a naspäť vám dorazí esemeska s inštrukciami, ako sa dostať k najbližšiemu záchodu.
Vstupné do najrôznejších londýnskych atrakcií vrátane obrovského ruského kola na brehu Temže, nazývaného Londýnske oko, je nehorázne vysoké. Rôzne múzeá a galérie sú však zadarmo! A nie sú to žiadne suchopárne inštitúcie. Môžete tam behať, jesť, piť, vlastnoručne robiť najrôznejšie pokusy a tak sa dozvedať nové veci. Aj rodení Londýnčania stále hovoria o svojom vedeckom múzeu s nadšením, hoci ho už navštívili desiatkykrát.
Návody na všetko
Ak na semafore svieti červená, zastavte, hlása výrazná tabuľa pred križovatkou. Nevychádzam z údivu. Čo som v Amerike? Ešte viac ma dorazí kamoš, keď mi rozpráva o firme, v ktorej pracuje. Vraj: podrobné návody na všetko.
Napríklad – ako zdvíhať krabice: ako si kľuknúť, ako a kde krabicu uchopiť, ako sa s ňou postaviť a ako kráčať. Alebo – ako liezť na rebrík: ako rebrík chytiť, ako ho rozložiť, kam položiť ruky, ako klásť nohu na prvý stupienok atakďalej. Ku všetkému názorné obrázky.
Úplne ma však dorazilo upozornenie na stánku s pečenými gaštanmi. Horúce gaštany, hlásal veľký nápis. A pod ním varovanie: Pozor, gaštany sú horúce!
Každopádne, v Londýne vám každý rád poradí a ukáže cestu a predavači sa na vás vždy usmejú. Mnohí sa vám dokonca prihovoria rodnou rečou. Toľko Slovákov sa sem prisťahovalo…