Pravdepodobne najvyhľadávanejšou destináciou pri navšteve Walesu je jeho hlavné mesto Cardiff – pulzujúca 300-tisícová metropola plná možností na oddych aj zábavu. Málokto však pátra po nenápadných okrajových mestečkách, ktoré nemajú to privilégium byť v top liste “Mestá, ktoré musíte vidieť”. Chyba! Investovanie času a peňazí do oblastí “mimo zorného poľa” sa častokrát oplatí.
Pre milovníkov parkov a záhrad je Penarth ako stvorený. Malé prímorské mestečko v južnom Walese však skrýva oveľa viac.
Pravdepodobne najvyhľadávanejšou destináciou pri navšteve Walesu je jeho hlavné mesto Cardiff – pulzujúca 300-tisícová metropola plná možností na oddych aj zábavu. Málokto však pátra po nenápadných okrajových mestečkách, ktoré nemajú to privilégium byť v top liste „Mestá, ktoré musíte vidieť”. Chyba! Investovanie času a peňazí do oblastí „mimo zorného poľa” sa častokrát oplatí.
Jedným z takýchto miest je Penarth – 20-tisícové mestečko ležiace len asi osem kilometrov juhozápadne od spomínanej waleskej metropoly.
Jeho návšteva vás bude stáť asi dve cesty autobusom, priamo z Cardiffu približne pätnásť minút a osem libier (približne 10 eur), a jeden deň. Ak máte čas a nezaťažuje vás batožina, môžete si dovoliť aj romantickejší spôsob „prepravy”, peši popri nádrži priamo z centra Cardiffu do centra Penarthu.
Pripravte sa na príjemnú 40-minútovú prechádzku, počas ktorej vám určite neujdú štýlové BBC filmovacie štúdiá, Nórsky kostol a dom umenia, výhľad na cardiffský prístav či skajterov na u-rampách.
Záhrada pri mori
Túto prezývku si Penarth vyslúžil ešte vo viktoriánskom obdobi koncom devätnásteho storočia. Popri pobreží, do diaľky sa tiahnuce Windsorské záhrady, boli postupne vytvorené v roku 1884.
Ich poloha nie je náhodná, práve príťažlivosť výhľadu na more priamo z lavičky v honosných záhradách bola ich hlavným zmyslom.
Nelichotivou správou pre vtedajších síce pyšných, ale stále chudobných obyvateľov bol fakt, že vstup do nich bude spoplatnený. Tento výnos zrušili asi až o asi polstoročie neskôr. To do regiónu postupne prilákalo zvedavcov z blízkeho i ďalekého okolia. A turizmus sa začal pomaly rozbiehať.
Okrem korunných záhrad bohatého rodu Windsorovcov patrí k obdivovaným tiež Belle Vue Park. Ten bol dokonca štyri razy za sebou ocenený Green Flag (prestížne ocenenie kvality parkov vo Veľkej Británii) pre jeho čistotu, udržiavanosť a bezpečnosť. Medzi často navštevované záhrady, ktoré dotovala ešte rodina Windsorovcov, patria aj Talianske záhrady.
Po móle v Penarthe sa jednoducho musíte prejsť
Napriek všetkému však zostáva hlavnou atrakciou Penarthu jeho mólo (angl. Penarth Pier). Okúzľujúca stavba z viktoriánskeho obdobia sa svojím jedinečným zjavom značne líši od okolitej architektúry. Zelenkasté kupolovité strechy, drevená dlažba, elegantné zábradlie s ornamentmi. Spoločne s narážajúcimi vlnami to všetko dodáva pri prechádzke po móle svojskú atmosféru, ktorú sa oplatí zažiť na vlastnej koži.
A uvedomujú si to aj miestni obchodníci, ktorý majú svoje podniky priamo v „centre diania” na móle. Buďte pripravení, za kopček zmrzliny, šálku kávy či čokoládový croassant si priplatíte „prirážku za atmosféru”.
Medzi symboly Penarthu nepochybne patria aj mestské hodiny uprostred kruhového objazdu v centre mesta, ktoré akoby, paradoxne, zaostali v čase. Smozrejme, len svojím zjavom pripomínajúcim obdobie začiatku minulého storočia.
Trojmetrový podstavec s ciferníkom na vrchole bol postavený v roku 1987 ako spomienka na 50-te výročie klubu Rotary. Na jeho realizáciu sa uskutočnila verejná zbierka.
Uhliarska „mekka”
Oblasť Penarthu spoločne s Cardiffom patrila v minulosti ku kľúčovým miestam so zdrojom uhlia. Bohužiaľ pre miestnu ekonomiku, mohutná mašinéria začala postupne upadať spoločne so zmenšujúcimi sa zdrojmi suroviny.
Nákladné lode s uhlím z prístavu postupne vymizli v 50-tych rokoch. Dnes si nostalgicky slávne obdobie pripomínajú obyvatelia hlavne darčekovými predmetmi, hoci brikety sa stále často používajú aj pri novodobých stavbách, najmä ako ozdoba s nostalgickým podtónom.
V obchodoch s darčekovými predmetmi nájdete brikety v najrozličnejších podobách, či už ako podložky pod horúce nápoje, šachové figúrky alebo spomienkové ťažidlá.
Waleština a jej osud
Waleský jazyk je v porovnaní s bežnou angličtinou úplne odlišný. Od angličtiny ho nie je možné nijako prirodzene odvodiť či inak „zderivovať”.
Na jednej strane sú obyvatelia Walesu na svoju históriu veľmi hrdí, nájde sa aj početná skupina nadšencov, ktorí by si dokonca priali osamostatnenie Walesu od Veľkej Británie a vidia ho v skutku reálne. Nelichotivou pravdou však je, waleský jazyk ovláda len asi 20% obyvateľov.
Miestna vláda sa snaží jeho postupnému vymierniu zabrániť okrem iného aj waleskými ekvivalentmi anglických nadpisov na verejných miestach a dobrovoľnou výučbou v miestnych školách. Podľa prieskumov je však len otázka času, kedy sa waleština stane len mŕtvym jazykom.