Hneď, čo prišli noci, keď jadro Mliečnej cesty začalo vykukovať spoza horizontu, začal som si rozdeľovať čas tak, aby som tých pár hodín vystal niekde na lúke alebo pod hradom.
V poslednom období bolo veľa dní, keď okolo 10 hodiny večer bola obloha bez mráčika – krásna a jasná. Ja som bol natešený, išiel som si teda na pár hodín zdriemnuť s pocitom, že dnes sa mi to podarí. Vstal som okolo pol druhej ráno a obloha bola jasná. Bol najvyšší čas to vyskúšať.
V práci som už pociťoval miernu únavu z nedospatých nocí, ale pocity o tretej hodine ráno pod čistou oblohou bez mestských svetiel stáli za to. Fotiť chodím v okolí Lipian, kde bývam, ale mám už vyhliadnutých aj pár ďalších miest. Čakám na jasnú oblohu, vtedy si zbalím zopár vecí a hrám sa na upíra s foťákom na krku.
Viac fotografií nájdete na fanpage: