Pomníček, ktorý nadšencom prerástol cez hlavu

Pomníček, ktorý nadšencom prerástol cez hlavu
Ján Ďalák sa asi nechcel nechať zahanbiť. Dal sa dokopy s lesníkom Ivanom Ružekom a jeho synom Róbertom. Vraj ich inšpiroval miestny chatár, ktorý pred svojou rezidenciou postavil pamätník niekdajšej úzkokoľajke. Vladimír Kampf

Ján Ďalák bol čosi ako správca Katarínky – zrúcaniny starého kláštora a kostola v lese medzi Dechticami a Naháčom. V horárni trávil kopu voľného času a pozeral, ako unikátna ruina zarastá zeleňou, až kým neprišli prví katarínkovia – dobrovoľníci, ktorí zachraňujú tamojšie rozpadávajúce sa stavby.

Ďalák sa asi nechcel nechať zahanbiť. Dal sa dokopy s lesníkom Ivanom Ružekom a jeho synom Róbertom. Vraj ich inšpiroval miestny chatár, ktorý pred svojou rezidenciou postavil pamätník niekdajšej úzkokoľajke.

Bolo to v roku 1997. Chlapi si povedali, že kus železničky, zrušenej v roku 1965, opäť oživia. V lesoch a dedinách medzi Trstínom a Dobrou Vodou je dodnes množstvo jej všelijakých pozostatkov. Domorodci si z fragmentov porobili ploty, na gátri v Smoleniciach dokonca zostali zachované aj vozíky na rezivo upravené z pôvodných vagónikov. V dechtickom rybníku odpočívali dva podvozky.

Pomníček, ktorý nadšencom prerástol cez hlavu
Ján Ďalák sa asi nechcel nechať zahanbiť. Dal sa dokopy s lesníkom Ivanom Ružekom a jeho synom Róbertom. Vraj ich inšpiroval miestny chatár, ktorý pred svojou rezidenciou postavil pamätník niekdajšej úzkokoľajke. Vladimír Kampf

Na akože Ďalákovom panstve, nádvorí bývalej grófskej hájovne hneď vedľa zrúcaniny, začalo vyrastať čosi, čo malo spočiatku byť len malým pamätníkom.

K prvým fragmentom trate pribúdali ďalšie. Nadšenci si dokonca trúfli aj na železničné priecestie a križovanie úzkokoľajky so štandardnou traťou.

Nakoniec sa im to až tak „vymklo z rúk“, že v roku 2002 na Deň detí sa škôlkari z Dechtíc prišli povoziť! Síce len na kratučkom úseku, ale predsa. Neskôr trať predĺžili o železničný most. Kovovú konštrukciu šikmého mosta priviezli z bývalej chemickej továrne na Dobrej Vode. O rok neskôr pribudla aj prvá výhybka.

Pomníček, ktorý nadšencom prerástol cez hlavu
Ján Ďalák sa asi nechcel nechať zahanbiť. Dal sa dokopy s lesníkom Ivanom Ružekom a jeho synom Róbertom. Vraj ich inšpiroval miestny chatár, ktorý pred svojou rezidenciou postavil pamätník niekdajšej úzkokoľajke. Vladimír Kampf

V zime 2004 kúpili v bani Dolina vo Veľkom Krtíší nepojazdnú banskú lokomotívu. Museli ju kompletne zrekonštruovať, inak by sa ani nepohla. K nej pribúdali ďalšie zachránené kusy rôznych častí trate alebo aj malých vagónikov. Dnes je už jasné, že myšlienka jednoduchého pomníka na úzkorozchodnú trať v Malých Karpatoch sa o riadny kus posunula.

Asi nikto netuší, kde zostane koniec trate. Dnes je to už vážnou záležitosťou Združenia na záchranu lesných železníc Slovenska.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom