Indovia pre svoju ústretovosť a toleranciu majú stále väčšie problémy s drzými opicami, ktoré si trúfajú stále viac. V niektorých prípadoch to vyzerá ako vo filme o planéte opíc. Tieto na pohľad milé zvieratká sú čoraz nebezpečnejšie.
Dominantný samec na mňa nepriateľsky zachrčal a ukázal mi svoje nebezpečné špicáky. Podvedome som urobil niekoľko krokov vzad. Ani to ho neodradilo od ďalších vyhrážok. Vziať nohy na plecia a utekať by mi asi nepomohlo.
Bol som obkolesený skupinkou, ktorá dávno nemá strach z ľudí. Zavadzal som im na ich pravidelnej večernej púti ku chrámovému komplexu pri meste Džammu v severoindickom štáte Džammu a Kašmír. Chrámu dominuje aj obrovská socha modrého opičieho boha Hanumána, oddaného nasledovníka Rámu a jeho rodiny. Pomáhal im v boji proti zlým démonom. Hanumán bol známy svojou silou, krásou a múdrosťou. Nemá síce podobu makaka, ale vrešťana posvätného, makaky ho však často navštevujú. Niežeby ho uctievali a nosili mu obete, skôr naopak. Prídu si zobrať všetko, čo im vyhovuje.
Závisláci
Hanumán s opičím zjavom bol potomkom vetra a opice. Preto vedel svižne lietať, zdvíhal sopky a menil svoju veľkosť, ako sa mu práve zachcelo.
O niečo podobné sa pravdepodobne pokúšajú aj makaky, ktoré napádajú ľudí na ulici, nešetria pacientov v nemocniciach, lúpia v obchodoch…
Často si vyberajú špecializované predajne s alkoholom, kradnú whisky a potom sa ožierajú v parkoch. Niektoré opice sa údajne stali od alkoholu závislými. Ľudia si s nimi nevedia rady. Opice sú v Indii rovnako posvätné ako kravy. Zo zúrivých zvierat ide často strach. Najmä nešťastným predavačom nezostáva iné, len sa prizerať, ako prichádzajú o tovar. Viera im nedovoľuje zdvihnúť na rabujúcich primátov ruku.
Zabili vicestarostu
Nebezpečné tlupy majú dokonca na svedomí smrť zástupcu niekdajšieho starostu hlavného mesta Indie Dillí. Pán Bajwa utrpel ťažké zranenia hlavy, keď odháňal dotieravé agresívne opice z terasy na prvom poschodí svojho domu. Deň na to v nemocnici zomrel.
Dillí sa snaží vyriešiť problémy s agresívnymi opicami už niekoľko rokov. Problém sa dostal až do rúk najvyššieho súdu. Ten nariadil magistrátu, aby ho vyriešil čo najskôr. Nepodarilo sa. Ani smrť vicestarostu zatiaľ nebola cestou k nájdeniu riešenia, ako sa vysporiadať s nechcenými okupantmi budov a chrámov. Práca mestských chytačov opíc, ktorí ich potom vyvážajú do lesov ďaleko od metropoly vyzerá byť zbytočná. Uvoľnené priestory osídľujú nové tlupy.
Ďalším pokusom ako zrušiť makaky je nasadiť do boja proti nim iný druh opíc – langury. Tie sú mierumilovnejšie, väčšie a najmä môžu s nimi bojovať o priestor, čo si hinduisti nemôžu dovoliť.
Niektorí chovatelia langurov požičiavajú svojich miláčikov na stráženie domov, aby sa k nim makaky nepribližovali. Je to dobrý biznis. Najmä majetnejší ľudia sú ochotní platiť aj takúto ochranku. Langury zatiaľ fungujú. Ich agresívni príbuzní si na ne netrúfajú. Zatiaľ… Možno si však nájdu cestu ako prejsť cez rozum aj im.
No smoking!
V meste Patana v štáte Bihár zasa makaky prinútili zamestnancov nefajčiť. Opice sa usídlili vo vzduchotechnike jednej z administratívnych budov.
Dym im natoľko prekážal, že začali okoloidúcim kradnúť cigarety priamo z rúk. Zamestnanci v budove údajne videli niekoľko primátov, ako si tiež skúsili potiahnuť z uchmatnutej zapálenej cigarety, tá im ale nevoňala. Každý, kto tam vytiahne z vrecka škatuľku, má smolu. Opice ho okamžite obkolesia, ujde sa mu zopár buchnátov a šklbancov a vzápätí o cigarety príde. Pokusy podplatiť makaky banánmi, aby dali pokoj, boli neúspešné.
Keď som sa snažil dostať k makakom čo najbližšie v ľuďmi neobývanom rozostavanom dome, v ktorom kraľovala tlupa rešpektovaného samca s roztrhnutou hornou perou, lietali na mňa z balkóna a zo strechy kamene a kusy tehál. Opiciam sa nepáčilo, že im leziem do domu. Uhýbal som sa a pokúšal fotografovať. Keď však vedľa mňa dopadla poldruhametrová doska, vedel som, že je čas odísť. Atmosféra hustla, makaky boli čoraz nervóznejšie. Možno som sa mal vopred ohlásiť.
Neokrôchanci
Makak rezus je tretím primátom na svete, ktorého DNA sa vedcom podarilo komplexne zmapovať. Používajú ho na výskum, pri testoch nových liekov, alebo sa pokúšajú ovplyvniť jeho vývoj. Je pravdepodobné, že práve makak môže byť už onedlho ďalším klonovaným živočíchom. Z jeho latinského druhového mena rhesus pochádza aj označenie krvného Rh faktoru, ktorý bol po prvý raz popísaný práve na týchto opiciach.
Krv nepení len indickým mešťanom, ktorých tieto opice obťažujú. Ich bezohľadné barbarstvo spočiatku pociťovali najmä farmári. Tlupa na ovocnej plantáži pôsobí naozaj neokrôchane. Makaky si napchávajú lícne vaky, odhadzujú nahryznuté kusy ovocia alebo sa nimi len tak ohadzujú. Viac toho zničia ako zjedia.
Svižné spermie
Nebezpečenstvo makakov je dané aj ich rýchlym množením. V skupinách súperí o priazeň samíc hneď niekoľko dospelých samcov. Kým pohlavné bunky človeka sa vďaka bičíkom dokážu pohybovať rýchlosťou dvesto metrov za hodinu, spermie makakov sú oveľa rýchlejšie. Rútia sa rýchlosťou až sedemsto metrov za hodinu.
Mimochodom, nie sme na tom z veľkých primátov najhoršie. Spermie goríl by prekonali za hodinu len sto metrov. Gorilí zväzok je však mimoriadne trvácny. Ich vernosť spôsobila, že sa genetické informácie nemusia ponáhľať. V zásade teda platí, čím vernejší primát, tým pomalšie spermie.
Vďaka promiskuite sa však v tele samice makaka môžu nachádzať spermie niekoľkých samcov naraz. Vyhráva tá, ktorá sa k vajíčku dostane prvá. Ostatné majú smolu. Preto tá rýchlosť. Ak má tlupa dostatok potravy a vhodné podmienky na život, môže sa veľmi rýchlo rozmnožiť. To v Indii nie je problém. Ľudia zvieratám neubližujú a vo všadeprítomných odpadkoch nachádzajú tiež chutnú dávku jedla.
Čaj a stolička
Makak rezus je jednou z opíc najčastejšie chovaných v zajatí. Indovia si ich často priviažu na reťaz ku svojim domom miesto strážnych psov. Alebo si adoptujú opustené mláďa a vychovajú ho.
Pre turistov sú žobravé makaky spočiatku milou atrakciou, neskôr však začnú byť mimoriadne otravné. Zbaviť sa ich nedá, tak isto ako sa nedá zbaviť milých Indov, ktorí sa každého cudzinca potrebujú opýtať, odkiaľ prichádza a ako sa mu v ich krajine páči. Pozdraviť pocestného spoza hraníc potrebujú takmer všetci.
Po hodine zdvorilých odpovedí má človek neustáleho opakovania tých istých odpovedí vyše hlavy a začína sa cítiť nepríjemne, že nedokáže byť ústretový. Okrem toho mu často ponúkajú čaj zaliaty horúcim mliekom a umelú zaprášenú stoličku, aby chvíľu zotrval.
Po dvadsiatej či tridsiatej takejto ponuke si človek väčšinou povie, že dotieravé makaky sú menej otravné. Tie sa však na rozdiel od Indov spočiatku iba tvária priateľsky. Kto vie, možno raz príde čas, keď si niekde na námestí otvorí človek s makakom fľašku a opijú sa spolu…