Nemecká rieka Neckar pramení na juhu krajiny v Čiernom lese a na svojej púti urazí necelých 400 kilometrov pred tým, než sa premieša s Rýnom a rozplynie sa. Na jej brehu vyrástlo veľké množstvo krásnych historických miest, no najviac pohľadov si spomedzi všetkých zaslúži univerzitný Heidelberg so siluetou hradu na kopci. Pár kilometrov od neho leží stredoveký Ladenburg.
Romantický symbol mesta
Jedným z najkrajších a najzaujímavejších miest ležiacich na brehu rieky Neckar je historický Heidelberg so slávnou Univerzitou. To, že údolie Odenwald patrilo medzi obľúbené miesta pre život, dokazuje aj fakt, že tu žili ľudia už pred stovkami tisíc rokov, pretože práve z týchto miest pochádzajú pozostatky najstaršieho európskeho človeka, ktorý dostal príznačné meno Homo heidelbergensis. Od týchto dôb pretieklo v Neckare príliš veľa vody a na jeho brehoch sa vystriedali nielen Rimania či Germáni, ale aj viacero panovníckych rodov. Najkrajšou stredovekou spomienkou na ne je dnes romantický hrad na kopci nad mestom. Z výšky hľadí na Heidelberg a každého núti, aby mu venoval pohľad. Objavuje sa na konci úzkych ulíc a tróni vysoko nad námestím, ako by k nemu neodmysliteľne patril. Hrad sa stal prirodzenou dominantou mesta a kto Heidelberg navštívil, ten si pri vyslovení jeho mena predstaví kamennú pevnosť. Hore vedie upravená cesta lemovaná rodinnými domami. Každým krokom človek môže sledovať, ako sa svetlá mesta pod nim zmenšujú. Na prvý pohľad sa hrad javí ako obrovitánska ruina, ale našťastie tento pocit prevláda len z jednej strany. Niet sa čomu čudovať, pretože po bitke na Bíle Hoře v roku 1620 panovník Fridrich Falcký prezývaný „Zimný kráľ“ opustil mesto a to pre hrad znamenalo skazu. Hore vyliezlo veľa ľudí, domácich aj turistov. Spadnutá veža bastiónu podčiarkuje romantický výraz miesta a rázom sa premení na vďačný objekt fotoaparátov. Dnes je už ťažké povedať, čo zničili zbrane dobyvateľov, čo má na svedomí blesk a koľko toho pohltil oheň, avšak všetky nešťastia sa spojili a hrad pretvorili na symbol levitujúci nad Heidelbergom. Zhora vidno celé mesto – ako ním tečie rieka Neckar, ako ho rozdeľuje na dve časti a ako nad starým mestom rastú zvonice kostolov. Druhý breh sa dvihol do výšky a len občas na ňom stoja domy pospájané úzkymi cestičkami.
Od univerzity ku svätému Jurajovi
Staré mesto Heidelberg je plné života. Prinášajú ho so sebou študenti jednej z najslávnejších nemeckých, ak nie európskych univerzít. Ulicami kráčajú študenti v skupinkách, niektorí sa stratia za dverami svojej fakulty, iní prehrabávajú staré knihy a vzácne kúsky v jednom z antikvariátov, ďalší sa ponáhľajú prefotiť si potrebné materiály, ale mnohí už ráno sedia v kaviarni nad vôňou čerstvej kávy. Na najstaršej nemeckej univerzite, ktorú založil už v roku 1386 Ruprecht I., študuje viac než 20 000 študentov z celého sveta a ich prítomnosť mesto zjavne omladzuje. Živelnosť mladého mesta tak krásne kontrastuje so starými fasádami budov, kostolov a nádychom histórie, ktorú badať v uličkách na brehu rieky. Hlavné ulice lemujú vysoké domy hrajúce rôznymi farbami a obchodíky, kaviarne, reštaurácie či krčmy. Odrazu sa ulice dostanú na ukážkové námestie Kornmarkt s netradičným Mariánskym stĺpom, ktorý prepojili s malou fontánou. Stredovekú podobu námestia dotvára najmä silueta hradu stojaca priamo nad ním. Spomedzi všetkých starých heidelberských domov je najkrajšia budova, v ktorej sídli luxusný Hotel Ritter. Nádherný meštiacky dom položili na malé námestie priamo naproti vysokému kostolu Heiliggeistkirche z 15.storočia. Nad vchodom do dnešného hotela visí zlatý emblém rytiera sv.Juraja, ktorý ponára kopiju do pootvorenej tlamy draka. Renesančná fasáda prepletená oknami stúpa vyššie a vyššie, až vytvorí pyramídový tympanón plný aj tých najmenších detailov. Pred hotelom kráča niekoľko ľudí, ale reštaurácia vo vnútri je plná takmer do posledného miesta. Kto by si nechal ujsť špeciality miestnej či nemeckej kuchyne v jednom z najštýlovejších hotelov Heidelbergu? Kostol Heiliggeistkirche je najvýznamnejším kostolom celého mesta. Jeho široké, podlhovasté telo stráži vysoká, baroková zvonica, ktorá zároveň slúži ako neprekonateľný vyhliadkový bod. Stačí zaplatiť pár eur a Heidelberg bude mať každý obrazne povedané pri nohách.
Kamenným mostom na cestu filozofov
Hoci sa ráno Heidelberg javí ako živé mesto, stačí prísť do jeho ulíc podvečer a všetko je inak. Až teraz začne skutočne pulzovať, študenti majú za sebou prednášky a zaplnia mesto. Stánky či podniky s kebabom, faláfelom, suši, thajskými slížmi, polievkami alebo nemeckými klobáskami sa stanú útočiskom pre lacnú alternatívu večere a z mesta cítiť pohodu. Staré mesto oddeľuje od rieky Neckar honosná brána Starého mosta. K bráne nalepili dve 28 metrov vysoké vežičky, ktoré vyzerajú, akoby ich niekto vzal zo zámku a priniesol sem. Pod bránu si sadol chalan hrajúci na gitaru a okolo neho prúdia ľudia dnu do mesta aj na most. Brána nielenže viedla zo starého mesta, ale zároveň bola hlavným vstupom na starý kamenný most Alte Brücke nad riekou Neckar. Najstaršie časti brány si pamätajú ešte 15.storočie, kedy boli súčasťou hradby, ale o dvesto rokov neskôr ju barokoví architekti premenili na jej dnešný obraz. Nádherný most ponoril do rieky svojich päť mohutných pilierov a už stáročia do seba nechá narážať zvlnenú hladinu Neckaru. Začiatok aj koniec mosta ohraničujú sochy a na jeho telo osadili niekoľko malých výklenkov podobajúcich sa na balkóny. Odtiaľto môžu ľudia nerušene pozorovať tok rieky alebo rátať strechy nad mestom. Most ponúka podmanivú panorámu zvlnených kopcov s hradom. Najmä večer, keď sa slnko ponorí za obzor a hradné múry ožijú umelým osvetlením, sa hrad javí, akoby bol celý zo zlata. Kopec ležiaci na druhom brehu rieky naproti starému mestu je pretkaný cestou, ktorú všetci volajú Philosophenweg, teda Cesta filozofov. Spočiatku je problém ju nájsť, ale napokon ňou vykročíme a užívame si ticho, ktoré presýtilo priestor. Možno podľa neho pomenovali miestni túto cestičku, pretože pri prechádzke a výhľadoch na celé mesto sa tu príjemne premýšľa. Je tu plno stromov, občas počuť hlasné klopkanie ďatľov a nechýbajú tu ani lavičky či miesta určené na oddych. Cesta filozofov sa prepletá kopcom asi dva kilometre, kým sa odrazu premení na Hadiu cestu, tzv. Schlangenweg. Krúti sa krajinou ako neposedný had a jej kamenné múry obrastené zeleňou či machom neraz pripomenú bludisko. Ak sa do toho pridajú koruny stromov a večerné šero, tak má človek naozaj pocit, že sa ocitol v labyrinte.
Mestečko poznačené stredovekom
Podobne ako Heidelberg aj stredoveký Ladenburg vyrástol na brehu rieky Neckar, ktorá do tejto oblasti prinášala svojou vodou život. Mesto poznali už Rimania, po ktorých tu zostalo niekoľko stôp, avšak bol to práve stredovek, ktorý tu po sebe zanechal kompaktné staré centrum plné malebných hrázdených domov. Moderné časti dnešného mesta sa stratia v momente, keď sa odrazu z roviny dvihne kamenná veža Hexenturm a vysoká brána Martinstor. V minulosti boli súčasťou mohutného opevnenia strážiaceho mesto, no aj dnes dokážu svojou impozantnosťou upútať. V ich tieni leží brána do sveta minulosti. Spočiatku narúšajú ráz stredovekého mestečka autá odparkované pod oknami domov, avšak napokon zmiznú a ulica sa otvorí do vydláždeného námestia. Je ním Marienplatz, srdce starého mesta. Koncentruje sa na ňom celá krása mesta, pretože do jeho stredu zapichli Mariánsky stĺp, obkolesili ho domčeky so zašpicatenými strechami a na všetko dohliadla kostol St.Gallus ozdobený krížmi. So svojimi dvomi vežami sa stal dominantou mesta. Postavili ho na mieste niekdajšej rímskej baziliky, pretože počas éry rímskych cisárov bol Ladenburg, vtedajší Lopodunum, významný mestom. Kostol St.Gallus stojí na svojom mieste už od 8.storočia, ale v 13.storočí ho prestavali, hoci kryptu, ktorá je najstaršou časťou dnešného svätostánku, ponechali zo storočia desiateho. Vnútro je prázdne, takmer bez výzdoby a zaváňa novotou. Najkrajšie na Ladenburgu sú prechádzky kamennými ulicami a sledovanie hrázdených domov. Každý je iný, každý má svoju vlastnú dušu, vlastný dizajn. Stoja jeden vedľa druhého, nalepené na sebe a vytvárajú tak nádhernú, farebnú mozaiku. Ulice sú prázdne, len sem-tam sa mihne postava, no keď človek nazrie za okná podnikov či malých krčiem, kde sa čapuje obľúbené pivo, zistí, kam sa všetci podeli. Z mnohých domov visia do ulice nádherné štíty navodzujúce starú atmosféru zo začiatku 20.storočia. Na mieste niekdajšieho rímskeho tábora zostalo dodnes len niekoľko vykopávok, nič nehovoriacich múrikov a nákresov toho, čo tu kedysi stálo. Dnes toto miesto pokrylo námestie ozdobené studňou. Mesto Ladenburg je prepletené aj s osudmi automobilového konštruktéra Karla Benza, ktorý vytvoril prvý benzínový automobil na svete. Zakladateľ slávnej automobilky Mercedes Benz totiž v roku 1929 zomrel vo svojom dome v Ladenburgu a jeho obyvatelia sa mu odvďačili automobilovým múzeom, ktoré láka turistov. Malé mestečko tak skrýva hneď niekoľko ťahákov.