Perla Blízkeho východu láka čoraz viac Slovákov, ktorí nazbierali odvahu a vyskúšali si život v Spojených arabských emirátoch na vlastnej koži. Len máloktoré mesto na svete sa skloňuje v posledných rokoch tak často, ako práve Dubaj. Tým, že sa pre Slovákov zrušila vízová povinnosť, sa do obľúbených turistických destinácii ako je Dubaj či Abú Zabí dostanú ľahšie. Nič im už preto nestojí v ceste zažiť jedno zo svojich najväčších dobrodružstiev v živote. Presne tak, ako sa to podarilo vyštudovanej žurnalistke Janke krátko po ukončení štúdia.
Prečo si sa rozhodla vyskúšať život práve v Dubaji?
Ešte počas štúdia na vysokej škole sme si s mojou najlepšou priateľkou vymysleli, že po skončení školy pôjdeme do Dubaja. Vtedy to bol len položart, z položartu sa však čoskoro stala realita. Ona prvá iniciovala odchod, a keďže sme vo svojich žartoch boli obidve, nechcela som ju v tom nechať. Dala som teda výpoveď v práci a zbalila si jeden kufor. Viac ako po zábave som však túžila po dobrodružstve, keďže som počas celého svojho života neopustila svoju komfortnú zónu, ani hranice Európy. Taktiež som si myslela, že na Slovensku ma už nemôže nič prekvapiť a potrebovala som sa spoznať aj vo „väčšom rybníku“.
Čomu si sa v Dubaji venovala?
Moja kamarátka mala v Dubaji rodinu a priateľov. Keď som prišla ja, čakali ma na letisku a odviedli do bytu, kde sme mali spolu s priateľkou bývať. Okamžite som sa snažila nájsť si nejakú prácu. Zo slovenských úspor som celkom pekne a pri všetkej skromnosti dokázala vyžiť asi tak dva mesiace. Keď bolo treba, moja rodina zo Slovenska bola ochotná mi pomôcť. Prácu som si s božou pomocou našla v jednej súkromnej škôlke. Neskôr som bývala na priváte s jednou Kanaďankou a Ruskou. Ubytovanie je veľmi drahé, spolu so zdravotníctvom a vzdelaním.
Aké boli tvoje tri najsilnejšie zážitky?
Bolo by ich určite viac, ale prvým je jedlo zo všetkých kútov sveta. Zažila som aj piknik na dekách s arabskou rodinou zo Sýrie, kde ženy s deťmi a mužmi sedeli osobitne. To bol ale kultúrny šok! Druhým zážitkom je asi prvé rande v Miracle Gardens. Môže byť niečo romantickejšie ako prechádzať sa s nápadníkom pomedzi tisíc rôznofarebných a voňavých kvetov? Čo vybrať na tretie miesto? Dubaj je mesto dvoch tvárí a tak, ako zažije veci krásne, zažijete aj veci, ktoré vás nepríjemne šokujú. Tak som napríklad videla žiť celú filipínsku rodinu mojej kolegyne v chudobnej izbe nie väčšej ako kupé vlaku. Filipínky bez vzdelania zarábajú asi polovicu toho, čo ľudia s VŠ a polku svojho platu, napriek tomu väčšinou posielajú domov rodine.
V čom je podľa teba život v Emirátoch iný ako život v Európe?
Podnebie je podstatne iné. V Európe nie sú pieskové búrky až také bežné, ale to už asi všetci vedia. Ľudia v Emirátoch sú otvorenejší iným kultúram, pretože s nimi už majú skúsenosti. V jednej triede som učila deti z Ameriky, Kolumbie, Portugalska či Palestíny. Škôlku dokonca navštevoval aj chlapček, ktorý bol z maminej strany Slovák. Väčšina detí vo veku 3 rokov rozprávala plynule minimálne dvoma jazykmi. Rozhodne je iná aj architektúra – od ciest po budovy. Tie vyrastajú z piesku púšte do nesmiernych výšok. Čo sa týka ciest, kým prejdete z bodu A do bodu B, trvá to asi dvakrát dlhšie, než na Slovensku. Máte však prístup takmer ku všetkému, na čo sa dá pomyslieť. Ak sa chcete ísť kúpať, idete k moru alebo bazénu, ak sa chcete ísť lyžovať, stačí, keď nastúpite do auta alebo taxíka a za pár minút ste v lyžiarskom stredisku. Ceny sú porovnateľné s tými európskymi, myslím si, ale vzdelanie, okrem iného, je veľmi drahé. Rodený Emirátčan má bonusy a takmer ku všetkému má možnosť prísť ako slepé kura k zrnu. Imigranti si však mnohé musia pekne zaplatiť.
„No nech už je multikulturalizmus aký je, život v Dubaji má výrazný podtón arabskej kultúry, ktorý mnohých očarí. „
