Dodnes nie je známe, kedy ľudia prišli na nápad, aby v tajnosti ukryli svoj cenný majetok, zlaté a strieborné mince. Mnohí z nich zomreli, skôr ako si mohli svoj poklad užiť alebo prezradiť miesto úkrytu.
Poklad z kostnice kostolíka vo Svätom Jure. Človek, ktorý si ho počas protihabsburských povstaní alebo nájazdov Turkov schoval, zámerne vyberal najkvalitnejšie striebro. Napriek tomu sa mu podarilo zhromaždiť niekoľko mincí, ktoré mali jadro zo zliatiny medi a striebra. Bol to vo vtedajšej dobe taký malý štátny podvod, na ktorý nebolo jednoduché prísť. Poklad zo Svätého Jura mal hodnotu statku so zvieratami.
Svetový unikát
Košický poklad ako hromadný nález zlatých mincí patrí medzi najväčšie na svete. V auguste 1935 ho našiel horlivý lešenár, 34-ročný otec štyroch detí Peter Stacho, ktorý kopal základy novostavby na mieste budovy Spišskej komory a neskoršieho finančného riaditeľstva o pätnásť centimetrov hlbšie, ako mal. Narazil pritom na medenú misu, v ktorej bolo vyše jedenásť kilogramov zlatých mincí a medailí a zlatá reťaz. Za Stachom stál iný robotník pripravený betónovať. Len meter od nálezu už boli základy zabetónované.
Podľa dobových správ v novinách sa o poklad okrem odborníkov začalo zaujímať aj niekoľko špekulantov. Istý majiteľ klenotníctva bol presvedčený, že poklad zakopal jeho otec. Zaujímavý je aj záhadný Majster X-13, v tom čase väzeň na pražskom Pankráci, ktorý údajne predpokladal, že v Košiciach zakopal jeden zo svojich troch pokladov knieža z rodu Rákociovcov František II. Novostavbu riaditeľstva stavali na mieste domu, v ktorom býval.
Podľa vtedajších zákonov patrila tretina hodnoty pokladu nálezcovi, tretina majiteľovi pozemku a tretina štátu. Peter Stacho sa tešil, že si kúpi nový domček a že čosi z nálezného dostane aj betonár Haluška a možno aj nejakí ďalší kolegovia.
Smola. Stacho a niekoľko ďalších stavbárov podľahlo čaru zlata. Časť pokladu si uliali pre seba. Keď sa na to prišlo, zbavili ich nároku na nálezné.
Stachov nález mohol byť druhým pokladom na mieste tej istej budovy. Šesťdesiat rokov predtým mladík Štefan Šimon údajne našiel medenú skrinku plnú zlatých mincí. Dozorca, ktorému nález ohlásil, mu povedal, aby nikomu nič nehovoril a peniaze priniesol večer k nemu domov. Mladého muža prijal za vlastného syna a žili v prepychu, kým dozorca nezomrel. V závete o dedičstve však na Štefana zabudol… Po súdnych ťahaniciach ho rodina opäť prijala medzi seba.
Záhadný kryptogram
Čo tam po objavených cennostiach, ktoré odpočívajú v múzeách. Zaujímavejšie sú tie, ktoré čakajú na nás…
Príkladom takého neobjaveného a pravdepodobne veľkého majetku je poklad ženského rádu klarisiek v Bratislave. Roku 1901 bol vraj náhodne objavený kryptogram, vyrytý do cínovej tabuľky, ktorý by mal ukrývať kľúč k pokladu. Podľa tradície totiž predstavená kláštora dala do hrubých múrov vyhĺbiť otvor, kam zamurovali kovovú nádobu so vzácnymi klenotmi a relikviami klarisiek.
Na kovovej doštičke, ktorá dnes možno odpočíva v niektorom zabudnutom regáli muzeálnych depozitov, bol znázornený kryptogram. Ten má viacero interpretácií, ktoré sú zdanlivo jasné, ale priamo na mieste ťažko identifikovateľné. Napríklad: „Hľadaj poklad klarisiek v konzole krížovej chodby, nad hlavou sv. Štefana, v strede medzi levom a rakom…“ Alebo: „Poklad sestier klarisiek sa nachádza na povale za obrazom mesiaca… (alebo Mesiáša?)“
Jediným z najjednoduchšie identifikovateľných pokladov u nás je Národný poklad. V jeho prípade by sme mohli presne určiť, kde sa nachádza, ale vykopávať ho asi nemá zmysel… Po rokoch zbierky má hodnotu vyše milióna eur, z toho trištvrte milióna v peňažnej forme. Disponuje ním Nadácia Matice slovenskej. Istina je nedotknuteľná, výnosy použité na rozvoj kultúrnych aktivít prispievajúcich k prehĺbeniu národného povedomia Slovákov a sprístupneniu našej kultúry iným národom…
Jánošíkove depoty
Na Slovensku sa ešte nejaké hromadné nálezy dajú nájsť. Najmä na trasách niekdajších obchodných ciest. Kupci si ťažkú hotovosť vozili so sebou, lebo banky neexistovali. V prípade núdze svoje prostriedky niekam schovali.
Záhadológ, spisovateľ a znalec Slovenských magických miest Miloš Jesenský odporúča: „Zaujímavá je napríklad ruina hradu Ostrý Kameň v Malých Karpatoch. Ktovie, či existuje napríklad zbojnícky poklad z Liptovského Jamníka, či poklad hôrnych chlapcov na Veterníku pri Pukanci alebo Jánošíkov poklad na Lachovom Laze pri Zvolene a mnohé ďalšie? Jánošík drží prím v počte nazhromaždených pokladov. Tvrdilo sa, že zlaté i strieborné mince ukryl v nádobách, ktoré zakopal pod Priečnym bralom, skalou vysokou sedem metrov, v leštianskom chotári. Tradovalo sa, ako porazil vlkolakov obývajúcich jaskyne pod vrchom Oltárno, asi pätnásť kilometrov od Klenovca a zmocnil sa ich obrovského pokladu, ktorý tam je dodnes uložený… Poklady ukrývajú aj Vysoké Tatry. Možno sa pri odstraňovaní následkov kalamity podarí niektorý z nich nájsť.“
Podľa Jesenského sú najlepšie dni na nájdenie pokladu tieto: Prvých päť dní začiatku roka, polovica januára, prvé tri dni februára a marca a v septembri a októbri sú to – štvrtý, pätnásty, šestnásty a dvadsiaty druhý deň v mesiaci. Tak neváhajte a hľadajte.