Bieloruská šprintérka Kristina Cimanovská sa po takmer dvoch týždňoch turbulentného obdobia opäť cíti bezpečne. Povedala to v rozhovore pre agentúru AP v sídle Olympijského centra v poľskej Varšave. Práve v poľskej metropole našli športovkyňa aj jej manžel a tréner Arsenij Zdanevič minimálne prechodný domov po návrate z olympijských hier v Tokiu.
Viac o téme: Olympiáda v Tokiu 2020 (2021)
„Už sme definitívne v bezpečí, pretože sme pod ochranou. Život sa nám zmenil zo dňa na deň. Teraz narýchlo začíname v novej krajine. Plánujeme zostať v Poľsku a pokračovať v našich kariérach,“ prezradila Cimanovská.
Atlétka si mala zbaliť kufre a odcestovať
V Tokiu prežila 24-ročná bežkyňa v krátkom čase niečo, čo si športovci z iných krajín dokážu len ťažko predstaviť. Cimanovská sa pod päť kruhov v Japonsku kvalifikovala na stovke aj dvojstovke. Na 100 m výkonom 11,47 s obsadila konečnú 38. priečku, na dvojnásobnej vzdialenosti sa však už nepredstavila.
Bieloruskí tréneri zapletení do kauzy Cimanovská museli opustiť olympijskú dedinu, prišli aj o akreditáciu
Vedenie bieloruskej výpravy totiž na sociálnej sieti podrobila kritike za to, že ju bez konzultácie a vedomia prihlásili ako členku štafety na 4×400 m. Bielorusi ju vzápätí odhlásili z ďalšieho diania v Tokiu a oznámili jej, aby si zbalila kufre a ešte v nedeľu 1. augusta odcestovala domov. Sprievod na letisko jej robili dvaja členovia výpravy – Artur Šimak a Jurij Majsevič.
V Poľsku dostala humanitárne vízum
Bieloruske sa však na letisku podarilo zalarmovať políciu, že nedeľňajší odchod z Tokia sa deje proti jej vôli. Veci potom nabrali rýchly spád. Noc na pondelok strávila športovkyňa v letiskom hoteli, neskôr zamierila na poľské veľvyslanectvo a už v stredu cez Viedeň priletela na základe humanitárneho víza do Varšavy.
Cimanovská tiež podotkla, že pocit bezpečia sa u nej dostavil už vo chvíli, keď ju japonská polícia odňala od dvojice funkcionárov z Bieloruska.
„Uvedomila som si, že už môj život nie je v ohrození. Jediné miesto, ktoré pre mňa bolo nebezpečné, bolo Bielorusko,“ povedala.
Upozornenia od starej mamy
Cestou na letisko, ešte pred upovedomením polície o vynútenej ceste, športovkyňa krátko telefonovala so svojou starou mamou. Tá ju upozornila, že v Bielorusku sa Cimanovská stala terčom ostrej kritiky, médiá ju dokonca označili za mentálne chorú. Zároveň jej stará mama odporučila, aby sa do krajiny vôbec nevracala.
Cimanovská sa bojí sa, že skončí v pracovnom tábore. Na olympiáde sa nepredstaví a je na bezpečnom mieste
Po príchode na letisko športovkyňa zalarmovala políciu, bála sa totiž, že po návrate by ju poslali do pracovného tábora alebo psychiatrickej liečebne. Pomocnú ruku jej ponúkli viaceré krajiny, napokon využila udelenie humanitárneho víza od Poliakov. Vo Varšave je už aj s manželom, ktorý Bielorusko opustil bezprostredne po vypuknutí spomenutého škandálu.
V atletickej kariére chce pokračovať
Cimanovská verí, že čoskoro bude môcť pokračovať v atletickej kariére. Dúfa tiež, že olympijské hry v Tokiu neboli jej posledné v kariére. V tomto smere už oslovila poľské úrady v snahe o pomoc.
„Oslovili sme ministerstvo športu a obrátili sa aj na ďalšie poľské športové úrady. Rada by som si našla tréningovú skupinu a mala miesto, kde sa môžem pripravovať,“ informovala.
Bieloruská atlétka Cimanovská nebude štartovať na olympiáde v Tokiu, jej žiadosť zamietol Športový arbitrážny súd
Doplnila tiež, že do Bieloruska by sa rada vrátila, ale stane sa tak až vtedy, keď to bude pre ňu bezpečné. Poľsko sa stalo útočiskom množstva aktivistov z Bieloruska, aby sa vyhli represiám zo strany autoritárskeho režimu Alexandra Lukašenka.
Ten podľa oficiálnych výsledkov z leta 2020 opäť vyhral prezidentské voľby, no miestna opozícia aj mnohé krajiny tieto výsledky považujú za zmanipulované. Po minulom lete sa v krajine strhla vlna protestov, ktorá mala za následok približne 35-tisíc zatknutých osôb a tisíce zbitých demonštrantov.
Cimanovská síce kritizovala predstaviteľov bieloruskej výpravy na OH a nie vládu, no do februára 2021 bol šéfom Bieloruského olympijského výboru sám Alexander Lukašenko, agendu potom odovzdal svojmu synovi.