Číňania sú podľa Einsteina bezduché automaty, cestovateľské denníky odhalili fyzikov rasizmus

Albert Einstein
Albert Einstein Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 14. júna (WebNoviny.sk) – Čerstvo publikované súkromné cestovateľské denníky Alberta Einsteina odhaľujú jeho rasistické a xenofóbne názory. Zápisky vznikli medzi októbrom 1922 a marcom 1923 počas fyzikových ciest Áziou a Blízkym východom a objavujú sa v nich povrchné a negatívne generalizácie. Číňanov napríklad označuje ako „pracovitých, špinavých, hlúpych ľudí“.

Akoby ich vyvrhlo peklo

Titul s názvom The Travel Diaries of Albert Einstein: The Far East, Palestine, and Spain, 1922-1923 (Cestovateľské denníky Alberta Einsteina: Ďaleký východ, Palestína a Španielsko, 1922-1923; pozn. red.) vyšiel pod hlavičkou Princeton University Press po prvý raz v angličtine ako samostatná publikácia. Editoval ho Ze’ev Rosenkranz, ktorý na Kalifornskej technickej univerzite pracuje na projekte venovanom Einsteinovým písomnostiam. V nemčine už denníky vyšli ako súčasť jeho 15-zväzkových Zobraných spisov.

Einstein v uvedenom období cestoval zo Španielska na Blízky východ a následne cez Srí Lanku, vtedy známu ako Cejlón, do Číny a Japonska. V denníku napríklad opisuje, ako po príchode do Port Said v Egypte stretol „Levantíncov všetkých odtieňov… akoby ich vyvrhlo peklo“, ktorí prišli na ich loď predávať svoj tovar. Počas pobytu v cejlónskom meste Kolombo zas píše o ľuďoch, že „žijú v obrovskej špine a značnom zápachu na zemi, málo robia a málo potrebujú“.

Stádovitý národ

Tie najhoršie vyjadrenia sa však ušli spomínaným Číňanom, ktorých deti sú podľa neho „bezduché a hlúpe“, a bola by podľa neho škoda, ak by „títo Číňania vytlačili všetky ostatné rasy“. V ďalších zápiskoch ich označuje za „nezvyčajný, stádovitý národ“, ktorý tvoria skôr „automaty než ľudia“.

Následne tiež konštatuje, že medzi čínskymi mužmi a ženami je malý rozdiel, a kladie si preto otázku, akou „smrtiacou príťažlivosťou“ tieto ženy disponujú, keď sa muži „nedokážu ubrániť pred hrozným požehnaním“ mať s nimi potomkov.

Albert Einstein, ktorý je v súčasnosti známy svojou vedeckou brilantnosťou i humanitarizmom, v roku 1933, po vzostupe Adolfa Hitlera a jeho nacistickej strany, emigroval do USA. Tam vystupoval ako zástanca ľudských práv a v roku 1946 v prejave na Lincolnovej univerzite v Pensylvánii označil rasizmus za „chorobu bielych“.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom