Nebudem tu nič vypisovať o COVID 19, všetko už viete. Možno aj to, čo by ste nemuseli. Chcem sa na problém pozrieť z inej strany. Vraj – všetko zlé je na niečo dobré. Pozrime sa na to zlé, pozrime sa na to dobré a skúsme si povedať, aký je výsledok.
Nepoznám vo svojom okolí nikoho, kto by mal potvrdený korona vírus. Čo samozrejme neznamená, že taký v mojom okolí neexistuje. Ale poznám už minimálne 4 malých podnikateľov, resp. živnostníkov, ktorí skrachovali. Nie za týždeň, mesiac, ale teraz. A viem, že štát im nijak nepomohol a ani nepomôže. Jeden z nich, s úverom v banke, nepochodil ani keď chcel odklad splátok. Takže prvá zlá správa je – niektorí, najmä malí podnikatelia už krachujú. Druhou je, že nejakej solidarity sa zatiaľ nedomôžete. Ani vo forme odkladu splátok. Možno veľkí zamestnávatelia áno. Ale títo malí chudáci, ktorí sú aj okolo mňa, okolo vás, tí asi nie. Navyše, iba hlupák by sa spoliehal na empatiu bánk. Tým to musí nadiktovať nová vláda. Ale bodaj by som sa mýlil.
Treťou zlou správou je, že pokiaľ to pôjde takto ďalej, spadneme nie len na kolená, ale rovno na hubu. Nezachráni nás žiadna európska solidarita, aspoň podľa doterajších skúseností nie. Pokiaľ by boli ohrozené banky, ako to bolo svojho času v Grécku, solidarity by sme sa určite dočkali. Inak nie. Je to, milí priatelia, len a len na nás. Aj s tým, že na tú hubu spadneme. Niekto si vyrazí len jeden zub, niekomu ale praskne lebka a umrie. Tak si to trochu analyzujme.
Boli časy, keď bol tento štát – ako súčasť ČSSR sebestačný a potraviny dokonca vyvážal. Nejdem nariekať za komunizmom. Pamätám si, že cukor sme volali „biele zlato“, lebo to bol veľmi dobrý a žiadaný vývozný artikel. To len ako príklad. Dnes sme potravinovo sebestační na 40%. Aj to neviem, či nepreháňam, presnejšie je vraj 36%. Tu je prvá príčina nášho pádu na hubu.
Druhou je prílišná homogenizácia nášho priemyslu. Niekedy, keď si bratislavský VW zobral celozávodnú dovolenku, pocítili sme to ako výpadok v štátnom rozpočte. Dnes, okrem automobilky KIA, sú zavreté všetky automobilky na Slovensku. Toto predznamenáva katastrofu. Totiž – nenamýšľajme si, že po tom, ako pandémia ustúpi, naskočíme naspäť, naštartujeme a ideme ďalej, ako pred tým. Nie. Toto sa nestane. Aj keby sme chceli – nebude s kým. Nekrachujú podnikatelia len na Slovensku. Taliani napríklad nedodávajú diely do VW. Kedy sa zotavia? Atď., atď… Je to reťazová reakcia, domino. My sme len jedna kocka domina. Čo tým chcem povedať? Nič iné, len to, že práve prežívame preformátovanie sveta, ako sme ho doteraz poznali.
Zglobalizovaného do nezmyselnej a neznesiteľnej miery. Zároveň sledujeme v priamom prenose nástup nových hegemónov.
Po prvej svetovej vojne si vedci všimli zaujímavý jav. Začalo sa rodiť viac chlapcov, ako dievčat. Aby som bol presný – chlapcov sa rodí aj normálne viac, lebo majú vyššiu novorodeneckú úmrtnosť, ako dievčatá. Ale teraz sa ich začalo rodiť viac aj nad tento pomer. Záver bol dosť rýchly a jednoznačný – vo vojne umierali najmä muži a tých bolo potrebné „doplniť“. Aj toto je vcelku pochopiteľné a dáva to logiku. Ale – kto to riadi? Ako príroda vie, že treba viac chlapcov? Príroda nie je pani, ktorej sa to oznámi a dá vám do košíka viac chlapcov. Keď hockto z vás súloží, nejde predsa robiť chlapca, alebo dievča, lebo nevie, ako by to mal urobiť. Takže – čo je to za mechanizmus? Biochemický? Mechanický? Sila podvedomia? Boží zásah? Neviem. Osobne sa prikláňam ku kvantovej mechanike a nejakej forme tzv. „strašidelného pôsobeniu na diaľku“ (koncept nelokálneho kolapsu vlnovej funkcie častice), ako tento jav nazval neveriaci Einstein. Ale to je len moja domnienka, ako si tento jav nejako vysvetliť. Skrátka, príroda sa „akosi“ dozvedela, že chýbajú muži a ženy začali rodiť viac chlapcov. No, pokiaľ toto platí, a to platí, pozrime sa, čo sme prírode oznamovali teraz. Ja to trochu zjednoduším. V nasledujúcich riadkoch uvediem len málo príkladov toho, čo podľa môjho názoru bolo v doterajšom našom svete v neznesiteľnom protiklade s prírodou. Uvediem vždy len jeden príklad, za každým sú ich desiatky.
Napríklad to, že bez ohľadu na sezónu, musíme mať v decembri na Orave paradajky. Dajme tomu zo Španielska. Zahlcovali sme cesty kamiónmi, zvyšovali uhlíkovú a inú stopu. Atď… Sezónne by sme mali v decembri jesť nanajvýš kyslú kapustu, prípadne v pivniciach uskladnené jablká a pod. Paradajky by sme mali na Oravu doviesť zo Žitného ostrova, keď ich tam dopestujú.
Pestovali sme monokultúry kvôli nezmyselnému predpisu o percente rastlinného alkoholu v palivách. Každý poľnohospodár vie, aká je to záťaž pre pôdu, ale aj ekotop, biocenózu a v širšom ponímaní pre biotop. Navyše, zmizli poľnohospodárske prebytky, ktoré mohli pomôcť hladujúcim v Afrike – ako sa to aj v minulosti dialo. Upriamili sme sa na elektromobily, ako riešenie znečisťovania atmosféry. Napriek varovaniam vedcov, ktorí upozorňovali na možný nedostatok el. energie, navyše, niektoré štáty EÚ odstúpili aj od jadrovej energie. Nikto nikdy nepovedal, ako chce zvýšený dopyt a výpadok jadra riešiť. Nehovoriac o tom, že európskych slniečkárov a aktivistov za ľudské práva vôbec netrápilo, že batérie v elektromobiloch potrebujú napr. kobalt. Ten sa ťaží v obrích baniach Katanga v Demokratickej republike Kongo. V silno znečistenom prostredí pracujú tisíce detí, s ktorými sa zaobchádza ako s otrokmi. Niektoré nemajú ani 4 roky(!!!). Samotný kobalt je pre človeka nebezpečný. Spôsobuje chorobu pľúc a už aj konzumácia rastlín, ktoré vyrástli na zamorenej pôde, vedie k hnačkám, poškodeniu štítnej žľazy a ku zlyhaniu pľúc. Navyše, už aj WWF priznáva, že elektromobily sú alternatívou, len ak využívajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov. Nakoniec – uhlíková stopa po elektromobile – vrátane jeho výroby, je všeobecne vyššia, ako po dieselovom aute.
Prestali sme veci opravovať a začali sme ich meniť. Dnes, keď sa vám pokazí televízor, je vo veľa prípadoch jednoduchšie vymeniť ho a kúpiť nový. To sa netýka iba televízorov, ale elektroniky ako takej. Ale aj topánok, odevov, atď… Nehovoriac o tom, že výrobcovia dávali do elektronických výrobkov tzv. „kazítka“. Aby ste si o 2-3 roky kúpili nový mobil a pod.
Prestali sme sa rozmnožovať. Európa ako taká vymiera, krajiny, ktoré majú plusový prirodzený prírastok, za to vďačia najmä moslimskej komunite. USA latino-americkej. Štandardom v bielych rodinách sú max. 2 deti. Dokonca som čítal, že sexuológovia zistili, že mladí ľudia strácajú záujem o sex.
Chceli sme zotrieť prirodzené rozdiely medzi pohlaviami, dokonca sme ich začali miešať. Začali sme používať namiesto mama, otec, rodič 1, rodič 2. Pamätníci z 2. sv. vojny hovoria, že na bojisku, keď umierali mladí vojaci, či už Nemci, Rusi, Taliani…, ich posledné slová boli – „mama“! Čo sme si mysleli – že niekto začne v takejto situácii hovoriť „rodič 1“?! Skrátka nám úplne preplo.
Najväčším problémom posledných rokov v Európe boli „práva“ a najmä nadpráva komunity LGBT+neviem aké písmená. Tu nemám čo dodať. Skúste s touto témou pokračovať teraz.
Marginalizovali sme rodinu, jej význam, štruktúru. Mysleli sme si, že sa dá nahradiť, zreformovať. Kam vás to ťahá v stave ohrozenia? Prečo sa Slováci zo zahraničia, napriek karanténe, ktorá ich čaká, vracajú späť, domov? Kvôli Kriváňu, alebo Podunajskej nížine? Ťahá ich to domov – k rodine! Keď je zle, každý chce byť s najbližšími. Kvôli ochrane, kvôli zomknutosti a kvôli tomu, že každý vie, že v normálnej rodine sa nedočká podrazu, klamstva, egoizmu, lebo ak je bližšia košeľa, ako kabát, v normálnej rodine je každý jej člen košeľou. Bez ohľadu na to, či je to úplná, alebo neúplná rodina. Musí byť ale normálna!
Prestali sme čítať. Nahradili sme knihy, analýzy a pod. titulkami, obrázkami, stručnými odkazmi a smajlíkmi.
Trpíme informačným stresom. Nie sme schopní spracovať toľko informácií, koľko sa k nám za deň dostane.
Zabudli sme, ako sa oddychuje. Viacerým z vás nekončí pracovná doba o 16., 17h., s mobilom si ju beriete domov, do postele, dokonca aj milovanie prerušíte, keď vám zazvoní mobil.
Opustili sme myšlienky regionálnej nej sebestačnosti a medziregionálnej spolupráce. Nefungovalo to. Slovenské drevo išlo do Talianska, tam z neho urobili nábytok, ktorý sa potom na Slovensku draho predával. Podobne to bolo aj s inými komoditami.
Plytvali sme. Už napr. neexistujú pomyje. Ak máte reštauráciu, zvyškami nemôžete kŕmiť prasa, ale ich musíte odovzdávať!!! Nehovoriac o prebytku jedla, ktoré končilo v kontajneroch z domácností. Denne umrie vo svete od hladu priemerne cca. 32tis. ľudí. Nemusíte rátať. Za rok je to viac ako 11mil. ľudí. A napríklad, k pitnej vode nemá prístup viac ako 800mil. ľudí.
EÚ zlyhala. Talianom pomáha Čína. To je ten nový hegemón. Vrátime sa k EHS+ES? Neviem.
Určite každému z vás napadne ďalší a ďalší nezmysel. Mohol by som tu popísať ďalšie strany s podobnými bodmi. Na to, aby ste zistili, o čo mi ide ale vyššie uvedené postačujú. Teraz sa dostanem k tomu, načo toto „zlo“ môže byť dobré. Na to, aby nám ukázalo, že je to možné aj inak. Dnes musíte sedieť so svojimi rodinami. A možno ste zistili, že to je aj dobre. Snímky NASA ukazujú omnoho menej smogu a splodín nad Európou. Cesty sú omnoho prázdnejšie. Atď. Cena však bude veľmi, veľmi vysoká. Netešte sa na svet, v ktorom ste žili doteraz. Ten je preč. Príde kríza a postupne ju nebudeme vnímať ako krízu, ale ako stav normálny. Možno tu ide aj o to. Možno o pár rokov zistíme, že sme žili na dlh. Pokiaľ nás príroda chcela zastaviť, urobila to dosť šetrne. Lebo sa môže stať, že ak sa nepoučíme, ďalšie upozornenie nemusí byť „len“ s 3% úmrtnosťou. Ja totiž naozaj neviem vylúčiť, že príroda si „uvedomila“, čo sme za blbcov a zareagovala. Na základe toho, čo som písal vyššie. Mimochodom, asi je vám jasné, že dažďu je úplne jedno, či bude padať na ľudí a šimpanzov, alebo len na šimpanzov.
Takže, čo je dobré na tomto zle? Len to, že sa konečne možno(!!!) začneme správať podľa zdravého rozumu a nie podľa pochybných ideológií a toho, čo si myslíme, že je najrozumnejšie bez ohľadu na rozum. Že nájdeme samých seba, viac pokoja, svoje rodiny, svoje okolie. Možno budeme mať menej, ale získajme viac. Na samotný a vcelku kvalitný život až tak veľa nepotrebujeme. Len nás neustále niekto presviedčal o opaku. Nie. Peňaženka vám tak isto nevypadne zo slovenskej koženej tašky, ako z Vuittonky. Mal som priateľa, kňaza. Ten mi na smrteľnej posteli povedal: „Janko, všetko je márnosť.“ Myslel tým samozrejme podobné veci, ktoré som uviedol, lebo dodal: „Len Božia milosť je dôležitá.“