Po skončení utorňajšej etapy na cyklistických pretekoch Tour de France v okolí mesta Nimes sa objavilo mnoho názorov, podľa ktorých by sa na „Starej dáme“ z dôvodu bezpečnosti pretekárov nemalo jazdiť v úmorných vysokých teplotách.
Veľké preťaženie ľavej komory srdca
Francúzsko v týchto dňoch zasiahla silná vlna horúčav, pričom ortuť teplomerov sa častokrát šplhá až k „štyridsiatke“.
Video: Sagan bol prekvapený z rýchleho vytvorenia úniku v úvode 17. etapy Tour de France 2019 a vyjadril sa aj k počasiu
„Zmenou klímy by sa aj organizátori Tour de France mali zamyslieť nad zmenou svojej filozofie. Organizmus sa zo 60 percent skladá z tekutiny. Pri tejto obrovskej horúčave a veľkej záťaži sa strata tekutín odparovaním a dýchaním ešte zvýrazňuje. Čo to znamená? Celý obeh sa ocitne v menšom tekutinovom objeme a nie som presvedčený, že to organizmus v tejto horúčave dokáže kompenzovať iba pitím,“ uviedol v rozhovore pre agentúru SITA známy slovenský kardiochirurg Viliam Fischer.
Osemdesiatročný rodák z Bratislavy ďalej priblížil, aké procesy sa dejú v organizme športovca pri podobnej záťaži. „Nastáva veľké preťaženie ľavej komory srdca. Dostanete sa do fázy, keď je menší objem tekutín pohybujúcich sa v organizme a menšia náplň ľavej komory srdca. Keď je v nej menší objem tekutín, tak pri výkone, ktorý športovec podáva, zrýchli svoju činnosť. Keby som bol organizátor Tour de France, veľmi by som zvažoval, čo spraviť. Nechcem povedať, že by v takých prípadoch mali zrušiť etapu, ale minimálne by ju mohli skrátiť, pretože aj keby ste chceli vypiť veľké množstvo tekutín, toto má zase vplyv na gastronomické procesy v tele. Za úvahu by stalo aj ovlažovanie vonkajšieho povrchu, keďže cyklisti musia prekonať nenormálne trasy,“ doplnil.
Zrušenie alebo skrátenie etáp
Podľa Fischera by mali byť organizátori Tour de France predvídavejší, čo sa týka vysokých teplôt.
„Je potrebné, aby niekto zle dopadol a až potom sa nad tým začne rozmýšľať? Planéta sa otepľuje. Už teraz sa dá predpovedať, ako bude na budúci rok. Stálo by za úvahu, či niektoré extrémne etapy nevynechať alebo neskrátiť. Určite minimálne skrátiť etapy, pretože je to enormná záťaž. To už nie je fyziologické, ale na hranici patofyziológie, čiže na hranici užitočnosti pre ľudský organizmus, čím sa ohrozuje zdravie,“ poznamenal.
Dlhoročný vysokoškolský pedagóg a niekdajší funkcionár slovenského futbalového klubu ŠK Slovan Bratislava priznal, že sledovanie Tour de France je jeho veľká záľuba a etapy so slovenským cyklistom Petrom Saganom nevynecháva ani na dovolenke v Chorvátsku.
„S Petrom Saganom sa poznám aj osobne, zoznámil nás Kamil Haťapka. Práve mám dokonca rozčítanú knihu o histórii Tour de France. Niekedy mali etapy aj 400 kilometrov a v tejto súvislosti mi napadlo, že keď boli takéto horúčavy, v roku ‚tisícdeväťstoneviemkoľko‘, pretekárov polievali cisternové autá. V minulosti sa tiež stalo, že keď sa išlo v štyridsaťstupňových teplotách, pretekári v pelotóne sa dohodli, že sa všetci pôjdu okúpať do jazera a organizátori nevedeli, čo s tým majú urobiť,“ úsmevne dodal Fischer na záver rozhovoru pre agentúru SITA.