Čo získali a čo stratili Fico s Pellegrinim pri očkovaní

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Robert Fico, Peter Pellegrini
Šéf Smeru Robert Fico a Hlasu Peter Pellegrini sa zaočkovať nedali. Foto: archívne, SITA/Martin Medňanský.


Nadbiehajú lídri Smeru Robert Fico a Hlasu Peter Pellegrini vkusu voličov tým, že sa doteraz nedali zaočkovať alebo je to ich osobné presvedčenie? Má vakcinácia politických lídrov symbolický význam v tom, že budú pre ľudí príkladom a prispejú tak vyššej kolektívnej imunite?

Na tieto otázky nie je jednoznačná odpoveď, čo naznačili aj sociológovia Václav Hřích a Zuzana Kusá, ktorých oslovil portál SITA.sk. Pravdou je, že v komunikácii obidvoch politikov sú rozdiely.

U Fica sa dá vysledovať, že okrem konštatovania o dobrovoľnosti očkovania, niektoré jeho výroky môžu ľudí utvrdzovať v tom, aby sa očkovať nedali. Pellegriniho situácia je zložitejšia v tom, že prekonal ochorenie COVID-19 pred pol rokom a jeho nezáujem o očkovanie nemusí byť napokon trvalý.

Namiesto Pelíšok očkovanie

Šéf Smeru mal už vlani na Vianoce k očkovaniu odstup. „Dozvedeli sme sa, že dnes namiesto sledovania nejakého kultového filmu, napríklad Pelíšky, budeme v priamom prenose sledovať prvé očkovanie proti covidu,“ povedal vo videu na sociálnej sieti. Podľa neho by sa nemala robiť „propaganda a demagógia“, ale radšej dať ľuďom všetky informácie, ktoré potrebujú k slobodnému rozhodnutiu sa.

Keď prezidentka Zuzana Čaputová nedávno vyzvala ľudí na očkovanie, kritiku adresovala opozícii. „Ak už časť politickej opozície iniciatívne nevyzýva ľudí na očkovanie, tak by aspoň nemala spoluobčanov od očkovania odradzovať,“ vyhlásila.

Fico sa pýtal, čo to je za strašenie. Tvrdil, že prezidentka môže prenášať zodpovednosť len na vládu a na svoju hlavu. Tvrdil, že pre neho je očkovanie osobná, nie stádovitá vec. „Mám vám povedať, že moja známa v rodine, pomerne blízka rodinná príslušníčka, veľmi krátke obdobie po očkovaní padla ako kabela a bola mŕtva?“ poznamenal a dodal, že môže porozprávať veľa podobných prípadov. Uviedol tiež, že nie je agentom farmafirmy.

Zuzana Čaputová
Prezidentka SR Zuzana Čaputová. Foto: archívne, SITA/Tomáš Somr

Pellegrini a protilátky

Líder Hlasu Pellegrini vlani v polovici decembra oznámil, že mal pozitívny test na koronavírus. Pred časom v televízii TA3 uviedol, že si dá v najbližších týždňoch urobiť test, či má alebo nemá protilátky. „Mal som relatívne stredne ťažký priebeh. Mal som aj horúčky, bol som niekoľko dní iba ležiaci pacient, nevládal som sa ani hýbať,“ hovoril.

Odvolal sa na odborníkov, že človek sa môže nakaziť infekčnejším delta vírusom, aj keď je zaočkovaný. Povedal tiež, že vakcinácia má svoj význam a čím viac ľudí bude zaočkovaných, tým je pravdepodobnosť šírenia nižšia, „ale musíme nájsť spôsob žitia aj tých občanov, ktorí sa zaočkovať nechcú“.

Odstup opozičných voličov

Aktuálne je podľa stránky korona.gov.sk zaočkovaných prvou dávkou 2,02 milióna ľudí. Druhú dávku dostalo viac ako 1,5 milióna osôb.

V prieskume agentúry Focus pre TV Markíza vo februári bola ochota voličov dať sa zaočkovať vyššia u vládnych strán. V prípade opozičného Hlasu určite áno očkovaniu povedalo 40,4, percenta opýtaných. Odpoveď určite áno, ale momentálne váham uviedlo 44,1 percenta.

Pokiaľ išlo o voličov Smeru, odpoveď určite áno uviedlo 27,6 percenta opýtaných a váhalo 34,8 percenta. Len 10,6 percenta sa chcelo dať zaočkovať voličov ĽSNS a váhalo 25,2 percenta voličov strany.

Politické zisky z vakcinácie

Sociológ Václav Hřích nevedel povedať, či sú lídri Smeru a Hlasu osobne presvedčení o tom, že je lepšie sa nedať zaočkovať alebo majú takýto postoj z politických dôvodov a vychádzajú v ústrety vlastným voličom.

„Nevidím im do hláv. Z politického pohľadu si nechávajú ako keby otvorené dvere. V Smere je to trochu viac otočené k neočkovaniu. V Hlase to komunikujú tak pol na pol. Rozdiel v komunikácii tých dvoch strán určite je,“ zhodnotil sociológ.

Hřích hovorí, že voliči si vyberajú vo všeobecnosti strany na základe dôvery k lídrovi, ale majú aj vlastnú hlavu. Pri téme očkovania je informácií plný internet a veľakrát podľa sociológa ide aj o nie dôveryhodné webové stránky. „Vo chvíli, ako o takýchto informáciách hovorí líder strany, tak tú informáciu z internetu legitimizuje,“ dodal.

Podľa Hŕícha je ťažké povedať, či sa z postoja k očkovaniu dajú získavať pre strany preferencie. Podľa neho však platí, že voliči, ktorí majú výhrady proti očkovaniu, majú výhrady aj proti vláde.

„Viac sa to vyfarbí pri prvých väčších benefitoch pre zaočkovaných ako napríklad pri návrate zo zahraničia a keď sa v tejto veci začne polarizovať spoločnosť. Ukáže sa, aká je tá téma silná,“ mienil sociológ.

Naivné očakávania

Sociologička Zuzana Kusá uviedla, že nie celkom chápe dôležitosť, ktorá sa prikladá očkovaniu politikov, ktorí by mali inšpirovať k podobnému kroku aj ďalších ľudí.

„Myslím si, že politici sú najmenej dôveryhodná kategória profesionálov a tak je trochu naivné očakávať, že sú pre ľudí vzorom v nejakom konaní, pretože politické reči ľudia nevnímajú ako objektívne a nestranné, ale že sledujú nejaký záujem, ktorý je mimo záujmu bežného človeka,“ zhodnotila.

Podľa nej je možné, že časť voličov zdráhanie sa zaočkovať berie ako protest proti vláde bez ohľadu na dôsledky. „Ten diskurz je tak naliehavý a tak útočný zo všetkých strán, že si myslím, že to môže ešte zatvrdiť ľudí, ktorí nedôverujú tejto vláde,“ dodala.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Peter PellegriniRobert Fico
Firmy a inštitúcie FocusHla-SDĽSNSSMER-SD