Katarína Cséfalvayová je od roku 2016 poslankyňou NR SR. Do parlamentu sa dostala na kandidátke strany Sieť, z ktorej však vystúpila. Najskôr pôsobila v zákonodarnom zbore ako nezaradená poslankyňa, následne vstúpila do poslaneckého klubu strany Most-Híd. Tento rok sa stala aj členkou strany. Na jar bola zvolená za predsedníčku Zahraničného výboru NR SR.
Vládna koalícia, za ktorú ste poslankyňou NR SR, sa nachádza v polovici volebného obdobia. Tento rok došlo k vražde novinára, následným protestom a výmene premiéra, ako doterajší vývoj hodnotíte, cítite sa pevnou súčasťou tejto vlády ?
Partnerov si nevyberáme, v mnohých veciach máme rozdielne názory. V roku 2016 sme si ale stanovili ako hlavné ciele prozápadné a proeurópske smerovanie, boj proti extrémizmu a ďalší ekonomický rast. V niečom sa darí, v niečom to občas škrípe, ale tak to v živote chodí. Je to len na tejto zostave, či sa niektoré veci napĺňajú alebo nie. Nepáčia sa mi zahraničnopolitické vyhlásenia niektorých politikov z iných strán vládnej koalície, podstatné sú ale reálne kroky najmä predsedu vlády SR, ministerstva zahraničných vecí a prezidenta republiky, ktorí najmä majú v rukách výkon zahraničnej politiky. Nie všetko je ideálne, ale o tom demokracia je. Nie je to len o vláde, stačí sa pozrieť aj na zahraničnopolitické názory opozície. Dôležité sú strategické dokumenty a v tejto súvislosti by som napríklad očakávala, že na rokovanie NR SR bude zaradená nová bezpečnostná stratégia, ktorá prešla vládou. Bezpečnostná stratégia vypracovaná ministerstvom zahraničných vecí SR je niečo, čo plne podporuje súčasné geopolitické potreby Slovenskej republiky. Je aj v záujme celej vládnej koalície, aby bola predložená čo najskôr.
Na poslednej schôdzi NR SR pred letnými prázdninami ste bola jednou z poslancov, ktorí podporili opozičný návrh na zamedzenie ťažby dreva kvôli biomase a ten sa dostal do druhého čítania. Aj v tom sa cítite ako koaličná poslankyňa ?
Hlasovala som v tejto veci s viacerými ďalšími koaličnými poslancami, či už z Mostu-Híd alebo zo Smeru. Zelené témy naberajú u nás na dôležitosti a som presvedčená, že ochrana lesov alebo aj ochrana klímy je jedna z najväčších priorít, ktorým sa treba u nás venovať. Záleží mi na tom, v akom prostredí bude moja dcéra o niekoľko desaťročí žiť. Chcem, aby si pamätala pekné lesy, aké sme v detstve zažili my, nie holoruby, ktoré môžeme vidieť na mnohých miestach Slovenska, napríklad keď prechádzame Horehroním, cez Čertovicu. Žijeme v 21. storočí a úloha lesa má byť primárne ekologická, má slúžiť na vzdelávanie a rekreáciu ľudí, nie ako fabrika na hospodárske účely.
Prejdime ale k zahraničnompolitickým veciam, keďže ste sa po vládnej kríze stáli novom predsedníčkou Zahraničného výboru NR SR. A to v neľahkom období, otriasa sa EÚ, znova sa hovorí o utečencoch, v tomto prípade aj o budúcnosti Schengenu, niektoré štáty ako Nemecko a náš sused Rakúsko stále predlžujú kontroly na hraniciach. Má ešte EÚ vôbec budúcnosť ?
Celkom iste. To čo potrebujeme, je práve viac Európskej únie, som presvedčená, že len ďalšia integrácia pomôže nášmu kontinentu. Najmä ak máme čeliť konkurencii zo strany ďalších globálnych hráčov ako sú Čína, India, Brazília ale aj USA, ktoré sa stále viac začínajú správať ako konkurent, a nie ako partner. Ako ukazuje niekedy až tragikomický vývoj Brexitu, populisti spochybňujúci EÚ nemajú žiaden plán, žiadnu alternatívu, len klamstvami a šírením vášni podviesť ľudí, a keď treba prebrať zodpovednosť, kamsi zdúchnu. Malo by to byť poučením pre všetkých v EÚ, aj politikov, aj voličov. Netreba sa nechať oklamať lacnými frázami, hoaxami a klamstvami. Našťastie západný svet takýchto politikov, ktorí si zaslúžia úctu, ešte má a považujem za nich najmä Angelu Merkelovú, Emanuella Macrona či kanadského premiéra Justina Trudeaua.
A čo utečenecká kríza, neotrasie základmi Európy ?
Utečeneckej kríze sme čelili v roku 2015. Odvtedy sa počet utečencov prichádzajúcich do Európskej únie rapídne znížil. To, čoho sme tento rok svedkami, podľa mňa nie je ohrozenie Schengenu zo strany utečencov, ale ohrozujú ho populistickí politici, ktorí sa snažia využiť túto tému v domácom politickom boji. Ukážkový príklad vidíme pred jesennými parlamentnými voľbami v Bavorsku, kde CSU takmer vyvolala pád nemeckej spolkovej vlády a celoeurópsku krízu a nijak jej to v boji s populistami nepomáha. Jednoducho populistov nemôžeme poraziť tak, že preberieme ich rétoriku, to nefunguje a dúfam, že to pochopila aj CSU, a že to pochopia aj u našich susedov v Rakúsku. Napokon, aj ostatné voľby na Slovensku ukázali, že štandardné strany si môžu zvoliť rétoriku podobnú extrémistom na prilákanie voličov, tí si však v konečnom dôsledku radšej zvolia originál ako kópiu, a to nepomôže nikomu.
Dobre, ale nehrozí, že sa utečenecká kríza zopakuje v ešte väčšom merítku ako tomu bolo pred tromi rokmi ?
Samozrejme môže, ale odpovede, ako ju vyriešime, neprinášajú populistickí politici. Treba na to systematickú dlhodobú prácu a občas aj odvahu povedať ľuďom nepríjemné veci, čoho oni nie sú schopní. Môžeme sa tváriť, že sa nás utečenecká kríza netýka, nech si ju južné a západné štáty vyriešia sami. Nie je to ale celkom tak, môže sa stať, že si naozaj začnú riešiť niektoré veci samé my zostaneme mimo v otázkach, kde mimo byť nechceme. Spolupráca je aj o solidarite s partnermi. To je jedna stránka veci.
A tá druhá ?
To je to, čo musí EÚ robiť a v čom je nevyhnutná spolupráca najmä v ochrane vonkajších hraníc alebo vo výmene spravodajských informácii, spolupráci policajných zborov. A bez silnejšej EÚ to nepôjde. Treba nevyhnutne podporovať ďalšie aktivity smerujúce k posilneniu vonkajšej ochrany hraníc spoločnými silami EÚ a prijať na úrovni EÚ také opatrenia, ktoré by zamedzili členským štátom svojvoľne obnovovať hraničné kontroly medzi vnútornými hranicami štátov EÚ, ako sa to deje v súčasnosti. V odôvodnených a vo výnimočných prípadoch bezpečnostnej hrozby by si členská krajina mohla uplatniť hraničné kontroly na nevyhnutne dlhý čas, nie však ako trvalý nástroj proti hrozbe druhotných pohybov usadených migrantov. Preto podporujem napríklad návrh Európskej komisie, aby o dočasných hraničných kontrolách spolurozhodovali európske orgány a aby na zaistenie bezpečnosti členské štáty využívali operatívne pohraničné policajné kontroly, cezhraničnú policajnú a spravodajskú spoluprácu a výmenu informácií a najmä zdieľané európske bezpečnostné databázy.
Veľa sa hovorí o spoločnej azylovej politike, aký je váš názor, potrebuje ju Európska únia ?
Podporujem vytvorenie spoločnej politiky Európskej únie v oblasti azylovej politiky, založenej na solidarite a dobrovoľnosti a na rešpektovaní potrieb utečencov, ktorá prinesie dlhodobé riešenia a zabráni takým krízam, ako sme zažili v roku 2015. Potrebujeme však aj spoločný systém integrácie prijatých utečencov do spoločností, v ktorých chcú nájsť svoj nový domov. Práve integračná politika je to, čo mi v diskusii o migrácii do EÚ najviac chýba, a ktorej prijatie a dôsledné uplatňovanie by zabránilo naplneniu mnohých obáv z prílevu migrantov do Európy. Umožnila by pomáhať tým, čo našu podporu potrebujú, ale zároveň zabránila zneužívaniu sociálnych a azylových systémov. A čo je dôležité, pôsobila by preventívne proti vytváraniu get a radikalizácii ľudí žijúcich v nich. Zároveň, ako druhý pilier úspešného zvládania migračných tokov, je potrebný zjednotený európsky systém legálnej migrácie, založený na potrebách jednotlivých členských štátov. Jeho hlavným nástrojom by mohol byť existujúci, no málo využívaný európsky systém modrej karty, najmä ak by sa podarilo dosiahnuť pružnejšie vybavovanie žiadostí záujemcov, aby sa znížil tlak nelegálnej, nekontrolovanej ekonomickej migrácie z tretích krajín.
V Moste – Híd máte na starosti zahraničnú politiku, na poslednom sneme strany ste pripravili program strany pre európske otázky, čo bolo hlavným motívom ?
V základných zahraničnopolitických otázkach sa, žiaľ, na Slovensku stráca konsenzus medzi politickými stranami. Slovensko momentálne nemá kľúčovú politickú silu, ktorá by, ako to bolo v rokoch 1998 − 2004, mala za prioritu jednoznačné miesto Slovenska v užšom integračnom prúde EÚ. Pre Slovensko je strategicky najdôležitejšou otázkou dneška byť súčasťou EÚ, byť konštruktívne spolupracujúcou krajinou pri hlbších integračných procesoch a taktiež jednoznačne sa vymedziť proti všetkým procesom, tak vnútorným, ako aj vonkajším, ktorých cieľom je rozbíjať úniu. Na túto tému chýba diskusia, tak v médiách ako aj medzi politikmi, pritom momentálne sa na európskom poli riešia otázky, ktoré nás môžu ovplyvniť na dlhé desaťročia. Preto som predstavila program Mostu-Híd a preto po prázdninách Most-Híd uskutoční okrúhly stôl zástupcov politických strán k týmto témam.
Slovensko má podľa vás byť v užšom integračnom prúde EÚ, vy aj Most-Híd ste proeurópski, vidíte na EÚ aj nejaké chyby ?
Samozrejme, každá organizácia, každý štát, aj každý človek máme svoje chyby, nikto nie je dokonalý. Napriek početným chybám a nedostatkom, ktoré EÚ ako každá politická i ľudská inštitúcia má, musíme v prvom rade hľadať riešenia na prehĺbenie spolupráce v mnohých oblastiach. Jedine spolupráca môže tieto chyby odstrániť. Zároveň vieme, že akékoľvek súčasné problémy sa zďaleka nepribližujú vážnosti rizík, ktorým by sme museli čeliť v prípade dezintegrácie Európy. Európa je pod tlakom, ktorému vieme oveľa efektívnejšie čeliť spolu než samostatne, preto je úzka spolupráca nevyhnutná. V tomto kontexte považujem za potrebné zdôrazniť, Most-Híd sa ani v tých najkritickejších momentoch nepridal, a ani sa nepridá k populistickej vlne, ktorej cieľom je šíriť a zneužívať strach ľudí a hľadať vinníkov našich domácich problémov v Bruseli, USA či v zahraničných mimovládnych organizáciách.
Ktorý konkrétny bod z programu považujete za najdôležitejší ?
Je množstvo vecí, v ktorých musí EÚ spolupracovať. Od spomenutej ochrany hraníc, azylovej politiky, ekonomiky. Ale zvlášť by som zdôraznila jednu vec, o ktorej sa tiež na Slovensku málo hovorí, a to sú klimatické zmeny. Zmena globálnej klímy je popri neistom bezpečnostnom prostredí jednou z najväčších hrozieb dneška. Zároveň sú tieto hrozby vzájomne previazané, keď zmena klímy napríklad na africkom kontinente môže viesť k vážnym bezpečnostným hrozbám spojeným s nelegálnou migráciou, terorizmom a ozbrojeným konfliktom v susedstve EÚ. EÚ síce nie je najväčším znečisťovateľom ovzdušia, môže však sama ísť príkladom a využiť všetky nástroje diplomacie a zahraničnej politiky, ktoré má na to, aby tlačila na krajiny, ktoré zásadne znečisťujú životné prostredie, prispievajú ku globálnej zmene klímy, vďaka čomu trpia nevinní ľudia na celom svete. Preto chceme, aby oblasť životného prostredia bola v prvom rade v kompetencii Európskej únie ako celku. Ochrana životného prostredia sa týka celého sveta a kontinentu. Nerovnováha alebo katastrofa v jednom členskom štáte môže mať dosah na množstvo iných štátov, preto rozhodovanie na úrovni EÚ považujeme za efektívnejšie ako na úrovni členských štátov.
Predkladali ste deklaráciu NR SR, ktorú odsúdila rast nenávisti a extrémizmu v spoločnosti.
Bola to v prvom rade reakcia na otrasnú vraždu Filipínca Henryho, ku ktorej došlo na Obchodnej ulici v Bratislave, ale tá zďaleka nebola jediným motívom. V poslednej dobe evidujeme mnohé ďalšie prejavy nenávisti voči rôznym ľuďom len preto, že sú iní. Považovala som za dôležité, aby NR SR vyslala takýto signál aj do zahraničia, že celá politická reprezentácia takéto činy odsudzuje a drvivá väčšina Slovenska nie je taká, ako to vyzerá navonok. Mám však pocit, že v otázke tolerancie Slovensko v posledných rokoch urobilo krok späť, podľa prieskumov vzrástla za posledných 10 rokov nenávisť voči rôznym skupinám, ako sú napríklad ľudia z menej rozvinutých krajín, židovská rodina, homosexuáli ale dokonca aj kategórie ako ukrajinská rodina alebo človek z mentálnym postihnutím, čo je donebavolajúce. Policajti nemôžu byť na každom kroku, je to hlavne o atmosfére v spoločnosti. Preto som presvedčená, že takéto vyhlásenie bolo viac ako potrebné a snáď aspoň trocha pomôže zmierniť narastajúce negatívne javy v spoločnosti.
Kde vidíte zdroj tejto rastúcej nenávisti ?
V nových médiách ako sú sociálne siete, ale aj u niektorých politikov, ktorí to populisticky zneužívajú. Videli sme to aj počas rozpravy v parlamente, najmä zo strany Kotlebovcov. Aj rozprava, ktorej sme boli svedkami ukázala, že takáto aktivita je viac ako potrebná. Vyzývať priamo v sále poslanca na boxerský súboj, ako sme to videli zo strany ĽS NS je ukážkou toho, že za stúpajúcu agresivitu môžu aj títo politici. Ak budeme xenofóbiu a nenávisť, či už s kameňom v ruke na stanici, alebo na Facebooku, odmeňovať verejnými funkciami, nepomôže nám ani policajt na každom rohu. Rôzne ohavné činy, ktorých sme svedkami, sú výsledkom najmä legitimizácie extrémistov vo verejnom priestore, ktorá povzbudzuje šialené indivíduá k bezočivým skutkom. Iróniou je, že poslanci ĽSNS na dennej báze štvú ľudí proti sebe, keď však majú niesť zodpovednosť za svoju slová a skutky, zrazu nevedia ovládať počítač, nie sú historici a číslo 1488 na šeku je len náhodným zhlukom číslic.
Slovensko je predsedajúcou krajinou V4. Má táto regionálna platforma ešte význam a čo by malo Slovensko počas predsedníctva presadzovať ?
Slovensko by v prvom rade malo naše predsedníctvo vo V4, ktoré sa začalo prvého júla využiť na to, aby sme V4 priblížili Európe a vylepšili obraz o nej najmä v západných štátoch únie. Slovensko nesmie dovoliť, aby obraz o V4 určoval Viktor Orbán, pretože realita je iná a som presvedčená, že V4 je pre Úniu prínosom, a nie príťažou. Dôležité preto bude, aby sme otvárali proeurópske témy, v ktorých sa potrebujeme v rámci EÚ viac spájať. Má to veľký význam, najmä dnes, keď vidíme v niektorých krajinách EÚ odstredivé tendencie. V4 má význam ako platforma, kde budeme hľadať spojencov a prostredníctvom nich presadzovať svoje záujmy v rámci EÚ. Pozor si treba dať na to, aby sme pri presadzovaní svojich záujmov nešli na hranu vyhlásení a činov, ktoré ohrozujú funkčnosť a piliere, na ktorých bola EÚ založená. Myslím tým najmä spoločný trh, spoločnú ochranu vonkajších hraníc a solidaritu. To by sme si mali uvedomiť najmä ako štáty, ktoré sú už 14 rokov čistým príjemcom prostriedkov zo spoločného európskeho rozpočtu a veľká časť infraštruktúry či modernizačných projektov, ktoré máme tendenciu brať ako samozrejmosť, či dokonca kritizovať, mohla byť realizovaná len vďaka nášmu členstvu v Únii.
K zmene geopolitiky prispieva aj konanie amerického prezidenta Donalda Trumpa. Názory na jeho pôsobenie sú rôzne, ako hodnotíte vy jeho pôsobenie ?
Ako chaotické a rizikové pre celý svet. Niekedy sa mi zdá, akoby americká zahraničná politika podliehala náhode, podľa toho ako sa v Bielom dome práve vyspia. Neviem sa ubrániť dojmu, že Trumpove zahraničnopolitické kroky a vyhlásenia by nepôsobili zmätočnejšie, ani keby ich týždeň čo týždeň losoval. Uskutočňuje kroky, ktoré prispievajú k destabilizácii sveta. Prvým bolo vypovedanie Parížskeho dohovoru o zmene klímy, potom jadrovej dohody s Iránom, najnovšie obchodná vojna s polovicou sveta, vystúpenia na fórach G7 a NATO a napokon stretnutie s Putinom, ktorému vraj verí viac než vlastným tajným službám. Donald Trump rozdáva bozky i facky na tie najneočakávanejšie strany a potom sa zdá, že má niekedy lepšie vzťahy s rôznymi diktátormi ako s lídrami slobodného sveta. Zostáva len dúfať, že americká demokracia a jej systém bŕzd a protiváh bude fungovať aj naďalej a snáď zabráni najhoršiemu. Pre Európsku úniu však práve táto nová politika USA môže byť impulzom na užšiu integráciu a k dosahovaniu lepších výsledkov. Ako nedávno skonštatoval Donald Tusk, budeme sa musieť pripraviť na to, že ak potrebujeme pomocnú ruku, nájdeme ju na konci vlastného ramena. Preto dúfam, že sa Európa za týchto okolností preberie a začne intenzívnejšie pracovať na naplnení cieľa, ktorý si roky kladieme a zatiaľ zďaleka nedosahujeme, byť najvýznamnejším, alebo aspoň významným globálnym politickým hráčom.