Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Deti prišli na zápis do prvého ročníka základných škôl
Zápis prvákov na ZŠ Pavla Marcelyho v Bratislave. Bratislava, 13. február 2015. Foto: SITA/Robert Tappert

Deťom základných škôl chýba učenie k hodnotám, tvrdia ľudia

BRATISLAVA 31. mája (WEBNOVINY) – Základné vzdelanie by malo dieťaťu dať kvalitný štart do života. Celkovo 68 percent respondentov reprezentatívneho prieskumu si myslí, že deti by v základnej škole mali získať všeobecný rozhľad a morálne základy.

K špecializácii už na tejto úrovni sa prikláňa iba 14 percent respondentov, 18 percent ľudí na to nemá vyhranený názor. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky o vzdelávaní na Slovensku, ktorý sa uskutočnil v rámci kampane občianskeho združenia Nové školstvo Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku.

Všeobecné vzdelanie ľudia preferujú

Reprezentatívny prieskum verejnej mienky uskutočnila od 22. apríla do 5. mája Agentúra TNS Slovakia. Výberovú vzorku tvorilo 1000 respondentov, ktorí reprezentujú populáciu Slovenska z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, veľkostných kategórií sídiel a krajského členenia.

Všeobecné základné vzdelávanie preferujú ľudia všetkých vekových skupín. Obyvatelia väčších miest, v ktorých je aj väčší výber škôl, špecializáciu na úrovni základných škôl nepreferujú o nič viac ako obyvatelia menších sídel.

„Od detí sme na workshopoch v rôznych kútoch Slovenska často počuli, že v škole by sa mali učiť najmä veci, ktoré v živote naozaj využijú. To nie je nevyhnutne požiadavka na špecializáciu základných škôl, ale na to, aby pripravili mladých ľudí schopných vybrať si z množstva alternatív, ktoré im vzdelávanie ponúka,“ komentuje zistenia Elena Gallová Kriglerová z tímu kampane Chceme vedieť viac.

Deti by sa mali učiť pracovať tímovo

Základná škola by podľa väčšiny respondentov mala deťom sprostredkovať aj morálne základy. Nedostatky v tomto smere vníma viac než polovica ľudí z prieskumu, podľa ktorých sa výchova k hodnotám v našich školách zhoršila.

Respondenti v prieskume posudzovali rôzne charakteristiky dobrej školy. Zo všetkých možností najčastejšie súhlasili s tvrdením, že dobrá škola je taká, v ktorej sa deti cítia dobre a vďaka tomu ich baví aj učiť sa. K tomu sa priklonilo 81 percent respondentov všetkých vekových aj vzdelanostných kategórií. V základnej škole je podľa verejnosti veľmi dôležité aj to, aby sa deti učili tímovo spolupracovať, k čomu sa prihlásilo 71 percent respondentov.

Učiť sa veci, ktoré budú užitočné pre spoločnosť, podporujú dve tretiny respondentov bez ohľadu na pohlavie, vek a dosiahnuté vzdelanie. „Často počúvame, aká je naša spoločnosť individualistická, ako sa každý stará alebo má starať iba sám o seba. Individualizmus môže byť silný v mnohých oblastiach, no vzdelávanie väčšina ľudí nevníma iba ako individuálnu investíciu, ale niečo, čo má slúžiť širším spoločenským záujmom,“ komentuje zistenie Zuzana Zimenová z občianskeho združenia Nové školstvo.

Využívanie tabletov ľudia nechcú

Ako významné vnímajú ľudia v základných školách aj skupinové učenie. Dôležitosť spoločných aktivít a diskusií vyzdvihlo 63 percent respondentov. O niečo menej než polovica ľudí si myslí, že v základných školách treba rozvíjať také zručnosti, ktoré deťom umožnia vyniknúť nad ostatnými. Súhlas najčastejšie vyjadrovali respondenti od 25 do 34 rokov, najmenej ľudia od 55 do 65 rokov.

Zo všetkých aspektov, ktoré respondenti posudzovali, získalo najmenšiu podporu využívanie počítačov a tabletov. Požaduje to 41 percent respondentov, pričom muži to uvádzajú častejšie než ženy. Najviac sa pri tejto požiadavke odlišovali najmladší respondenti vo veku 18 až 24 a 25 až 34 rokov, ktorí s využívaním tabletov súhlasili najzriedkavejšie.

Najstaršia skupina v rámci prieskumu, od 55 do 65 rokov, naopak, s touto požiadavkou súhlasila najčastejšie. Ako uvádza Peter Dráľ z tímu kampane, tento rebríček je presným opakom toho, čo zo všetkých strán denne počúvame. „Dobrej atmosfére či tímovej práci v diskusiách o vzdelávaní venujeme omnoho menej priestoru než povedzme podpore talentov či rozdávaniu tabletov. Aj to zaiste treba, no výrazná časť verejnosti dobrú školu hodnotí na základe iných kritérií,“ hovorí Dráľ.

Prieskum zistil, že motivácia je dôležitá

Ďalším zistením z kampane je, že žiaci sú motivovaní učiť sa, ak pociťujú dôveru a uznanie. Myslí si to 83 percent ľudí a 41 percent je o tom silne presvedčených. „Práve vzájomná dôvera a rešpekt v mnohých dnešných školách chýba. Dieťa potrebuje cítiť bezpečie, aby sa mohlo zapájať a podávať výkony. Znie to samozrejme, ale v praxi to až takou samozrejmosťou nie je,“ konštatuje Gallová Kriglerová.

Zatiaľ čo s potrebou uznania a dôvery pri učení sa v prieskume viac stotožnili ženy, muži sa výraznejšie priklonili k tomu, že žiaci by mali medzi sebou viac súťažiť, aby si zlepšovali svoje výkony. Najmladšie skupiny od 18 do 24 a od 25 do 34 rokov sa so súťaživosťou stotožňovali najmenej a najstaršie od 55 do 65 rokov najviac.

Celkovo 69 percent respondentov sa prikláňa k názoru, že v skupinách sa deti naučia viac ako samostatne. Najmenej sa s tým stotožnili najmladší respondenti. „Podpora skupinového učenia je dobrým dôvodom na to, aby sa školám rozviazali ruky a aby im štát vytvoril podmienky na jeho realizáciu,“ komentuje zistenie Dráľ. Rozmanitosť detí v skupinách sa podľa prieskumu nejaví ako prekážka pre ich učenie.

Väčšina ľudí (55 percent) nesúhlasí s tým, že šikovní žiaci by sa nemali vzdelávať spoločne so slabšími. „Zdá sa, že klasické delenie na áčkarov, béčkarov a céčkarov, má svojich zástancov aj odporcov. Ak má však základná škola dať dobrý základ do života, tak by mala žiakov pripravovať aj na to, že v ňom nebudeme stretávať iba spolužiakov z vlastnej triedy. Prínosy aj riziká výkonnostne homogénnych aj zmiešaných skupín sú záležitosťou nielen na odbornú, ale aj širokú verejnú diskusiu,“ poznamenáva Gallová Kriglerová.

Deti by sa mali vzdelávať aj doma

Zaujímavé je aj zistenie, že viac než polovica ľudí (56 percent) očakáva, že sa rodičia s deťmi budú učiť aj doma. Iba pätina ľudí si myslí, že deti by sa všetko mali naučiť v škole. Ženy a mladí ľudia od 25 do 34 rokov výraznejšie deklarujú potrebu domácej prípravy, ktorú považujú za nevyhnutnú na zvládnutie čoraz náročnejšieho učiva.

Názory verejnosti na vhodný spôsob hodnotenia kvality vzdelávania nie sú jednoznačné. K celoplošnému testovaniu žiakov sa prikláňa 37 percent ľudí. Približne rovnako veľká časť ľudí, 39 percent, preferuje sledovanie pokroku každého žiaka na úrovni jednotlivých škôl. „Mladí ľudia, ktorí školu končia alebo nedávno ukončili, si evidentne uvedomujú, že plošné testovanie neukazuje, čo všetko vedia, ako na sebe pracovali a ako výrazne sa vo svojom poznaní posunuli. A neukazuje ani to, ako deťom pri učení pomáhajú učitelia či rodičia. Jednorazové testovanie neoceňuje pokrok, ale jednorazový výkon,“ konštatuje Zimenová.

Celoplošné testovania majú byť pri výbere školy pritom zohľadňované iba podľa 13 percent rodičov školopovinných detí, pričom len 2 percentá z nich sa na základe výsledkov testov pre konkrétnu školu aj reálne rozhodlo. „Vyše desať rokov trvajúce plošné testovanie nepresvedčilo širokú verejnosť, že je tým najvhodnejším hodnotením kvality škôl. Dnešní rodičia výsledkom testov zďaleka neprisudzujú takú váhu, ako by sa to vzhľadom na medializované informácie mohlo javiť,“ uzatvára Zimenová.

Odporúčané články

Slovenské ženy majú nad mužmi prevahu, sú vzdelanejšie Rizikom chudoby sú na Slovensku ohrozené státisíce ľudí

Neprehliadnite

Čoraz viac mladých Slovákov využíva „mama hotel“, na vlastné bývanie nemajú peniaze Bratislavské letisko opäť prepisovalo rekordy a medzi tromi najvyužívanejšími linkami je aj Kyjev Aká bude účasť Slovákov na eurovoľbách? Hrozivých 13 percent by malo byť minulosťou MS v hokeji 2019: Nemecko – USA (online) O dráme okolo brexitu vznikla divadelná hra, hlavnou postavou je exminister Boris Johnson Video: Eurovízia 2019 už má víťaza, so skladbou Arcade triumfoval Duncan Laurence Zimu neprežili tisíce včelstiev. Ovplyvní to tohtoročnú produkciu medu? Cievna mozgová príhoda postihuje aj mladých ľudí, pozor najmä na tri rizikové faktory

Témy

Viac k osobnosti z článku

Diskusia

Bezplatný email raz týždenne s novinkami z Webnoviny.sk:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Odporúčané články

Aktuálne témy

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.