Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Robert Fico, Pavol Paška, Peter Kažimír
Opozícia podľa predsedu parlametu Pavla Pašku (prvý sprava) svojimi návrhmi zákonov robí obštrukciu a snaží sa znefunkčniť parlament. Foto: archívne, SITA/Ján Slovák
21. októbra 2014 Ekonomika od SITASITA Diskusia()

Dlh Slovenska klesol, Ficova vláda môže zvýšiť výdavky

BRATISLAVA 21. októbra (WEBNOVINY) – Výdavky v rozpočte na budúci rok sa môžu navyšovať. Eurostat totiž vo svojej jesennej notifikácii deficitu a dlhu potvrdil očakávania rezortu financií a po zapracovaní novej metodiky ESA 2010 znížil vlaňajší verejný dlh Slovenska späť pod 55-percentnú hranicu. Sankcie z tretieho pásma ústavnej dlhovej brzdy, teda najmä zamedzenie medziročného navyšovania rozpočtových výdavkov, sa tak uplatňovať napokon nemusia.

Podľa aktuálnej notifikácie totiž hrubý dlh verejnej správy Slovenska v roku 2013 dosiahol 54,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a deficit verejných financií predstavoval 2,63 percenta HDP. Podľa aprílovej notifikácie, kedy ešte nová metodika zapracovaná nebola, dosiahol dlh 55,4 percenta výkonu ekonomiky a deficit bol na úrovni 2,77 percenta HDP.

Podľa nových čísel by pritom dlh nemusel stúpnuť nad 55 % ani v tomto roku. Kým pôvodne Eurostat uvádzal nárast dlhu na 56,54 percenta HDP, aktuálne aj pri vyššom deficite počíta s verejným dlhom ku koncu tohto roka na úrovni 54,94 percenta výkonu ekonomiky.

Okruh verejných financií obsiahne nové subjekty

Výraznou zmenou v porovnaní so starou metodikou bolo predovšetkým zaradenie niektorých subjektov do okruhu verejných financií. Po novom tak budú deficit a dlh ovplyvňovať svojím hospodárením aj Národná diaľničná spoločnosť, Eximbanka, verejné zdravotné poisťovne a Agentúra pre správu núdzových zásob ropy.

Zmeny však nastali aj vo výpočte HDP, najmä čo sa týka preradenia obstarávania malých nástrojov z medzispotreby do investícií a započítania výdavkov na vedu a výskum a tiež na obranu rovnako do investícií. Nominálny HDP za obdobie od roku 1995 tak bol v priemere za každý rok navýšený o 1,8 percenta. Keďže takýto nárast hospodárstva bol výraznejší, ako metodické navyšovanie dlhu a deficitu, tieto ukazovatele v pomere k HDP klesli.

Deficit verejných financií zrejme stúpne

Na základe týchto údajov sa tak dá očakávať, že návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky prejde v parlamente viacerými zmenami. Avizoval to aj minister financií Peter Kažimír po schválení rozpočtu minulý týždeň vládou. Návrh rozpočtu bol totiž zostavený ešte v súlade s tretím sankčným pásmom dlhovej brzdy bez medziročného rastu výdavkov.

Toto pravidlo sa však napokon uplatňovať nebude a tak poslanci môžu v parlamente výdavky jednotlivých kapitol navyšovať. Kažimír hovoril napríklad o zapracovaní výsledkov kolektívneho vyjednávania najmä v školstve, či dopadov odpočítateľnej položky pri odvodoch.

Stúpne tak zrejme aj rozpočtovaný deficit verejných financií na budúci rok z aktuálnych 1,98 percenta HDP. Minister financií tvrdí, že ho nepustí vyššie, ako hovoril ešte pôvodný návrh z augusta, teda necelých 2,5 percenta hrubého domáceho produktu. Finálnu podobu tak rozpočet dostane tentoraz až počas prerokúvania v parlamente.

Odporúčané články

Návrh rozpočtu je nedopečenou tortou, tvrdí poslanec Kollár Taliansko svoj rozpočet meniť nechce, sporí sa oň s Bruselom

Témy

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Ekonomika

Aktuálne témy

Odporúčame

Copyright © iSITA s.r.o. Všetky práva vyhradené. iSITA si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku, jeho častí a zverejnených fotografií.

OK

Používaním tejto stránky súhlasíte s ukladaním cookies. Viac info tu...