Dnes sa vyhnite obchodom, je Deň nenakupovania

Nehrajte u nás schovávačku, prosí Ikea zákazníkov
Foto: Thinkstock

BRATISLAVA 27. novembra (WebNoviny.sk) – Poukázať na konzumnú kultúru našej spoločnosti, na problém nadspotreby, úbytok prírodných zdrojov a ničenie životného prostredia je ambíciou medzinárodného Dňa nenakupovania, ktorý tento rok pripadá na piatok.

Nadmerný konzum podľa štúdií ničí našu planétu

Tento deň je výzvou, aby ľudia aspoň jeden deň v roku nenavštívili žiaden obchod a venovali svoj čas rodine, priateľom, športovým aktivitám či prírode. Medzinárodný Deň nenakupovania založil v roku 1992 kanadský aktivista Kalle Lasn, bývalý manažér reklamnej agentúry, s cieľom poukázať na neudržateľnosť konzumného spôsobu života. V súčasnosti sa k tejto kampani každoročne pripájajú milióny ľudí v 55 krajinách sveta vrátane Slovenska.

Približne 20 percent svetovej populácie spotrebováva až 80 percent prírodných zdrojov. Ľudia vrátane Slovákov už nenakupujú len to, čo potrebujú, ale až príliš často aj to, čo nepotrebujú vôbec. Len na Slovensku aj z tohto dôvodu vzniká v priemere 9,5 milióna ton odpadov ročne.

Ľudia jazdia do supermarketov autami, čím sa taktiež podieľajú na znečisťovaní životného prostredia. Nadmerná spotreba a s tým spojená zvýšená produkcia lacných výrobkov často skrýva nižšiu kvalitu tovaru, ako aj nedocenenú prácu mnohých ľudí, najmä v rozvojových krajinách.

V kontraste je skutočnosť, že veľká časť Slovákov nemá na zdravé stravovanie

„Slovensko nie je výnimočnou krajinou, ktorá by sa dokázala vymaniť z globálnych trendov – drvivá väčšina občanov si veci potrebné pre život nedorába sama, ale nakupuje ich, informácie o svete a veciach dostáva z médií a reklama má v nich významné miesto. Dopúšťame sa podobných spotrebiteľských pokleskov ako všade inde – podliehame reklame, najrôznejším výhodným akciám a občas nakupujeme spontánne, teda nepremyslene a bez ohľadu na to, či to potrebujeme,“ hovorí Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Jedným z motorov takéhoto konzumného správania sa je podľa nej predstava, že zhromažďovanie vecí je cestou, ako si získať a udržať uznanie ľudí, na ktorých nám záleží, a ako si budovať svoje postavenie v spoločnosti. V kontraste s tým je podľa Kusej skutočnosť, že veľká časť Slovákov má obmedzené príjmy. „Dokonca také nízke, že si nedokáže zabezpečiť zdravé stravovanie, zaistiť či udržať bývanie a na akékoľvek kultúrne a rozvojové aktivity, nehovoriac o cestovaní, môže zabudnúť,“ dodala sociologička.

Silvia Porubänová, sociologička z Inštitútu pre výskum práce a rodiny, si myslí, že konzumný spôsob života je osobnou voľbou, individuálnym hodnotovým postojom a preferenciou každého jednotlivca. „Konzum nemusí byť mantrou ani všeobecným rozhodnutím, máme možnosť voľby vrátane rozumného postoja k spotrebe a konzumu,“ zdôraznila.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom