HORNÝ SMOKOVEC 7. augusta (WEBNOVINY) – Do začiatku XXI. zimných olympijských hier, ktoré sa od 12. do 28. februára 2010 uskutočnia v kanadskom Vancouveri, ostáva ešte niečo vyše pol roka. Športovci, ktorí patria ku kandidátom na účasť na tomto najväčšom športovom sviatku štvorročného cyklu, však ani v lete nezaháľajú a robia všetko pre to, aby sa vôbec do nominácie dostali. Sánkovanie na Slovensku síce nie je extra populárne, ale to neznamená, že reprezentanti venujúci sa tomuto adrenalínovému športu nechcú pod piatimi kruhmi štartovať. „V príprave máme päť športovcov. V kategórii jednosedadlových saní je to Jozef Ninis, dvojsedadlovú posádku tvoria Ján Harniš s Branislavom Regecom a v kategórii žien sú kandidátky Jana Šišajová a Veronika Sabolová,“ vypočítala všetkých kandidátov na účasť vo Vancouveri generálna sekretárka Slovenského zväzu sánkarov (SZS) Mária Jasenčáková.
Jednotlivé športové zväzy obyčajne vytvoria širší okruh športovcov, ktorí sú potenciálnymi kandidátmi na účasť na takýchto podujatiach. Sánkarský zväz to však urobil inak. „My vo zväze sme družstvo poskladali tak, aby všetci mali šancu nominovať sa na olympijské hry a aby tam potom predviedli slušné výsledky. Ja verím, že sa to všetkým piatim podarí,“ optimisticky pokračovala bývalá úspešná československá a neskôr slovenská reprezentantka, ktorá štartovala na piatich zimných olympiádach. Podľa nominačných kritérií SOV by mali jednotlivci skončiť v pretekoch Svetového pohára do 22. miesta v redukovanom poradí, pre dvojicu je vytýčeným cieľom umiestnenie do 13. miesta.
Mylná je aj predstava, že sánkovanie je sezónny zimný šport. „Momentálne sú všetci reprezentanti vo fáze kondičnej prípravy. Špeciálnu prípravu absolvujú na sánkarskom štartovacom trenažéri v Starom Smokovci. Na tréningy využívame aj vysokohorské prostredie. V polovici augusta máme naplánovaný výjazd do ukrajinského Kremenca, kde sa všetci zúčastnia na medzinárodných pretekoch na kolieskových saniach,“ naznačila program slovenských sánkarov Mária Jasenčáková.
Ambície Slovákov v ľadovom koryte nie sú medailové. Vedenie SZS však má predstavu o tom, ako by malo vyzerať vystúpenie ich športovcov v náročnom areáli vo Whistleri. „Už vlani sa Harniš s Regecom dokázali priblížiť na vrcholných podujatiach k desiatke najlepších. Bola by som rada, keby sa im také niečo podarilo aj vo februári vo Whistleri. Oni vedia jazdiť rýchlo, ale nedokážu zopakovať dve vyrovnané jazdy. Práve na to, aby stabilizovali svoju výkonnosť, je zameraná aj ich príprava. Ninis na majstrovstvách sveta skončil trinásty, keby sa dokázal na olympiáde umiestniť do pätnásteho miesta, bol by to úspech. Ťažko sa mi hovorí o dievčatách. Nedosahujú totiž také výsledky, aké by sme si predstavovali a na aké v skutočnosti majú. Umiestnenia v tretej desiatke výsledkovej listiny nenapĺňajú naše predstavy a nemôžeme byť s tým spokojní. Veríme však, že sa dokážu zlepšiť,“ konkretizovala ciele slovenských sánkarov generálna sekretárka zväzu. Mrzí ju, že jej nástupkyne sa akosi nevedia v príprave a potom ani v pretekoch zaprieť, aby sa výraznejšie priblížili k svetovej elite. „Samozrejme, že sa im snažím poradiť. Zdá sa však, že to nie je to ´pravé orechové´, čo by im pomohlo pohnúť sa vyššie,“ dodala M. Jasenčáková.
Dráha vo Whistleri nie je ani pre Slovákov ničím neznámym. „Je to jedna z najrýchlejších dráh na svete. Práve na nej namerali absolútne najvyššiu rýchlosť dosiahnutú sánkarom. Bolo to 153 km za hodinu. To už je rýchlosť, pri akej sa bežný človek prestáva cítiť bezpečne aj v aute. Nie je to však taká krkolomná dráha, aká bola na olympiáde v Turíne,“ uzavrela Mária Jasenčáková.
Slovenskí sánkari si budú môcť dráhu vyskúšať v novembri, kedy v dejisku olympijských súťaží absolvujú sústredenie. Potom sa už do koryta dostanú iba tí, ktorí splnia nominačné kritériá a budú mať teda právo vo Vancouveri štartovať.
SITA