Dostávajú chaotické nariadenia a nie je dostatok zdravotníkov. Mestá a obce aj tak veria, že víkendové testovanie zvládnu

Celoplošné testovanie, Spoločná zodpovednosť
V mestách a obciach po celom Slovensku sa už tento víkend uskutoční prvé kolo celoplošného testovania na COVID-19. Foto: ilustračné, SITA/Viktor Zamborský

V mestách a obciach po celom Slovensku sa tento víkend uskutoční prvé kolo celoplošného testovania na COVID-19. Jednotlivé samosprávy už týždeň a pol realizujú všetky potrebné kroky. Webnoviny.sk zisťovali, ako sú dva dni pred najväčšou logistickou akciou pripravení a v čom vidia jej nedostatky.

Prezident Únie miest Slovenska (ÚMS) Richard Rybníček podľa vlastných slov sám každý deň intenzívne komunikuje so 40 až 45 slovenskými primátormi a všetci robia, čo je v ich silách. Aktívnu účasť zástupcov samospráv na prípravách hromadného testovania potvrdil aj starosta Mestskej časti Lamač poverený komunikáciou s Ústredným krízovým štábom za Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) Lukáš Baňacký.

„Všetci intenzívne pracujú na tom, aby boli pripravení a podchytili všetky okolnosti, ktoré by mohli nastať a komplikovať celý priebeh testovania,“ povedal.

ZMOS aj ÚMS mali podľa neho ešte v čase, keď neboli zodpovedané všetky otázky, pripraviť manuál postupu a jasných pokynov, čo majú jednotlivé mestá a obce robiť a čomu sa prioritne venovať. Chceli tak starostom a primátorom pomôcť zorientovať sa v pokynoch, ktoré by mali expresne rýchlo realizovať.

Chaos v nariadeniach vlády

Z vyjadrení starostov a primátorov, ktorých oslovili Webnoviny.sk, vyplýva, že najväčší problém majú v súčasnosti mestá a obce s často sa meniacimi nariadeniami vlády. Ako priblížil starosta obce Santovka Ľubomír Lőrincz, je v tom chaos.

„Za deň evidujeme dve alebo tri zmeny, máme už problém sa vo všetkých tých podkladoch zorientovať, ktorý platí a ktorého sa držať, pretože to, čo platí dnes na obed, už neplatí dnes poobede alebo k večeru, žiaľ,“ povedal.

Problém pritom nevidí na strane tých, ktorí samotné rozhodnutia vykonávajú, ale u autorít, ktoré ich vymýšľajú. Chyba je podľa neho na strane vlády a krízového štábu. „Keby starostovia obcí, s ktorými komunikujem, a o ktorých viem, že sa k tomu všetkému stavajú zodpovedne, nereagovali pružne a operatívne, asi by to bol veľký problém,“ dodal.

Ako zároveň podotkol, starostom a primátorom verí, že sú dostatočne skúsení a poznajú svoje obce či mestá natoľko, aby vedeli stanovené úlohy zvládnuť tak, aby všetko malo „hlavu aj pätu a bolo to úspešné“.

Zástupcovia samospráv vylúčení z plánovania

Zástupcovia samospráv kritizujú tiež fakt, že boli vylúčení z akéhokoľvek plánovania a dostali od vlády a krízového štábu len jednotné príkazy, čo majú zrealizovať. Podľa Lőrincza štát celú akciu chytil z opačného konca. Dopredu samosprávam určil, čo majú zariadiť, namiesto toho, aby si ich vzal za partnerov, vyžiadal si od nich podklady a komunikoval s nami, kto čo vie zabezpečiť. „Keby to neriešili zvrchu formou rozkazov a nariadení, bolo by to oveľa efektívnejšie,“ dodal.

KORONAVÍRUS: Drive In testovanie v Košiciach
Foto: ilustračné, SITA/Ivan Fleischer.

Každá obec či mesto má totiž podľa neho svoje špecifiká, a tak nemusí vedieť na jednotlivé požiadavky reagovať rovnako flexibilne. „Znalosť toho daného prostredia je v tomto prípade kľúčová. To, čo vie jeden zabezpečiť relatívne jednoducho, u iného môže byť nevykonateľný a objektívnymi vecami daný problém,“ vyjadril sa starosta.

Najväčšie rezervy v počte zdravotníkov

Najvýraznejšou komplikáciou, ktorej samosprávy aktuálne čelia, však podľa Baňackého a Rybníčka nie je nedostatočná komunikácia, ale kapacity zdravotníkov. Tie sa totiž stále tak ľahko napĺňať nedarí. „V niektorých regiónoch je ešte veľmi otázne, či ich vôbec naplníme. Zdravotníci chýbajú,“ vyjadril sa Baňacký. Mestá pritom podľa Rybníčka na svojich sociálnych stránkach a oficiálnych weboch aktívne vyzývajú zdravotníkov, nech sa prihlásia.

Deficit ľudí podľa neho hlásia napríklad v Trenčianskom kraji a ‘ružové‘ to nie je vraj ani v Nitre. „Je nedostatok zdravotníkov, no táto úloha ide mimo samosprávy. Čo sa úloh mesta týka, máme všetko vrátane administratívnych pracovníkov a odberných miest zabezpečené. Máme aj rezervy. Na zdravotnícky personál sme dávali výzvu, ale túto časť agendy si koordinujú ozbrojené sily a Nitriansky samosprávny kraj,“ ozrejmil Henrich Varga z Mestského úradu Nitra.

Bratislava, naopak, s personálnymi kapacitami výrazný problém vraj nemá. „Nedosiahli sme síce zatiaľ stav, že by to šlo na každom odbernom mieste v dvoch linkách, ale spejeme k tomu, aby na každom odbernom mieste bol aspoň jeden lekár alebo zdravotník, ktorý môže robiť odbery a spolu s ním pracovníci, ktorí spracúvajú dáta,“ uviedol Baňacký.

Nezáujem pre slabé ohodnotenie

Lőrincz si striedmy záujem zdravotníkov a administratívnych pracovníkov odôvodňuje jednoducho. Nie sú podľa neho adekvátne ohodnotení. Ponúknuť im na deň sto eur v hrubom a žiadať, aby robili v plnom nasadení cez 16 hodín, je z jeho pohľadu nedocenenie ľudí a podcenenie zo strany štátnych orgánov.

„A to nehovorím o tom, aby zdravotnícky personál dostal za hodinu práce sedem eur. Keby to bolo len o nich a nedali by im tie sľúbené prémie, tak by do toho nikto nešiel. Keď si to prepočítate na celodennú mzdu a že je to v sobotu, tak je to skutočne smiešne,“ skonštatoval.

Niektorým zdravotníkom, ktorí prejavili predbežný záujem o víkendovú brigádu, mali zas brániť ich súčasní zamestnávatelia, ktorým sa účasť v pracovnom tíme na testovaní nepozdávala z hľadiska bezpečnosti. V tomto vidí starosta Santovky zaujímavý rozpor. „Ak totiž existuje ohrozenie, na ktoré sa mnohí odvolávajú a ak to samotný zamestnávateľ zdravotníckeho personálu berie ako riziko, tak to vo mne okamžite vyvoláva otázku: ‘A neohrozujeme potom všetkých občanov?‘“ zamyslel sa.

Čo musia mestá a obce zabezpečiť

Odberné miesta musia obce a mestá vytvoriť v takom počte, aby dokázali zrealizovať výtery všetkým potenciálnym záujemcom. Je pritom v kompetencii každej obce či mesta, aby si stanovili spôsob, akým budú občanov vyzývať, aby sa na jednotlivé odberné stanovištia dostavili, a tak isto je na nich rozhodnutie, či budú odberné miesta v interiéri alebo v exteriéri. Závisí to od aktuálnych možností jednotlivých samospráv. Starostovia a primátori sa pritom zaručujú, že na jednotlivých odberných stanovištiach bude všetko pripravené tak, aby sa minimalizovala možnosť nákazy.

Celoplošné testovanie, Spoločná zodpovednosť
Foto: ilustračné, SITA/Milo Fabian

Dezinfekčné a ochranné pomôcky ako overaly, rukavice, ochranné štíty, respirátory, ochranné zásteny z plexiskla či kontajnery na nebezpečný odpad, ako aj stravu pre ľudí, ktorí budú vykonávať testovanie, si majú samosprávy zabezpečiť z vlastných nákladov, vo väčšine prípadov však čakajú kompenzáciu zo strany štátu.

Či ju dostanú, je zatiaľ otázne. „Pevne veríme, že sa to ešte v nasledujúcich dňoch a hodinách vyjasní, aby naozaj všetko prebehlo tak, ako má,“ podotkol starosta Skalité Jozef Cech.

Podľa Rybníčka bude financovanie individuálne. „Sú na Slovensku aj mestá, ktoré chcú pomôcť štátu a peniaze zo štátnej kasy si pýtať nebudú. Mestá, ktoré majú problémy s rozpočtom, budú mať bločky a budú sa snažiť, aby im štát náklady na testovanie preplatil,“ poznamenal primátor Trenčína.

Napriek nedostatkom spolupracujú

Napriek tomu, že sú zástupcovia slovenských miest a obcí vo viacerých ohľadoch nespokojní, mnohí z nich napokon veria, že hromadné testovanie bude mať efekt a sú pre jeho hladký priebeh ochotní uskutočniť i napriek veľkej časovej tiesni všetky potrebné kroky.

Potvrdil to aj Baňacký. „Činnosť v jednotlivých samosprávach po Slovensku sa veľmi intenzívne rozbehla. Boríme sa ešte s množstvom problémov, ale ľudia sú už všade v permanentnom nasadení. Otázka v tejto chvíli je, aby to vydržali, aj vrátane samotného priebehu testovania,“ podotkol.

Zdravotnícky a administratívny personál, ktorý bude zabezpečovať testovanie, čakajú totiž dva dni plné nadčasov. „Dĺžka pracovnej doby bude s istotou 17 hodín denne a ktovie, koľko to bude v skutočnosti. Tých ľudí, ktorí sa nám prídu otestovať, odtiaľ totiž už asi s argumentom, že sa už nezmestia, vyháňať nebudeme…,“ naznačil Baňacký.

Veľká výzva to bude aj podľa Cecha. „No urobíme všetko pre to, aby sme to zvládli. Všetko sa bude odvíjať práve od počtu ľudí, ktorí na to testovanie prídu,“ vyjadril sa. „Sme v situácii, s ktorou nemá nikto z nás skúsenosti a je ťažké čokoľvek odhadovať a zabezpečiť každý detail. Veľa závisí aj od disciplinovanosti ľudí, žiadame o zhovievavosť,“ dodávajú z Nitry.

Možné dotestovanie začiatkom týždňa

Pri veľkom počte záujemcov sa podľa Rybníčka zároveň môže stať, že odberné miesta cez víkend nestihnú pretestovať všetkých, a tak podľa neho vyvstáva otázka, či by armáda SR neuvažovala ešte o dotestovaní ľudí v pondelok alebo v utorok.

„Sú tímy, ktoré sú zohraté a sú tímy, ktoré sa budú možno priamo na mieste učiť a bude im to trvať trošku dlhšie… Toto vyplynulo zo stredajšej diskusie s primátormi a musíme to ešte konzultovať s armádou, aby vedeli, že môže nastať aj takáto situácia,“ ozrejmil prezident ÚMS.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Henrich VargaJozef CechĽubomír LőrinczLukáš BaňackýRichard Rybníček
Firmy a inštitúcie Mestský úrad NitraÚMS Únia miest SlovenskaZMOS Združenie miest a obcí Slovenska